KomentáreFrantišek Škvrnda st.: O zložení novej nemeckej vlády a...

František Škvrnda st.: O zložení novej nemeckej vlády a jej plánoch

-

František Škvrnda st.: O zložení novej nemeckej vlády a jej plánoch

Po voľbách v septembri 2021 prvýkrát v dejinách Nemecko povedie trojkoalícia, na čele s SPD (Sociálnodemokratická strana). Jej členmi sú Zelení a FDP (Slobodná demokratická strana). O vzniku koalície (ktorá má v 736-člennom  Bundestagu „pohodlnú“ väčšinu 416 poslancov) sa rozhodlo krátko po voľbách. Víťazstvo SPD bolo jednoznačné. Získala o takmer 3,2 milióna viac druhých hlasov (za krajinské kandidátne listiny) a skoro o 1,8 mil. hlasov za kandidátov s priamym mandátom (pri účasti necelých 48 miliónov voličov).

SPD, ktorá sa na čelo preferencií dostala len v auguste, už pred voľbami odmietala pokračovanie veľkej koalície s CDU/CSU (Kresťanskodemokratickou úniou Nemecka/Kresťansko-sociálnou úniou Bavorska). Po predbežnom vyhlásení výsledkov SPD zdôraznila, že ide o signál, že voliči chcú zmenu. Z hľadiska parlamentnej „matematiky“ (v situácii, keď s pravicovoradikálnou AfD /Alternatíva pre Nemecko – Alternative für Deutschland/ nechce žiadna z ďalších strán vstúpiť do koalície), bola táto politická kombinácia pre SPD jedinou možnosťou väčšinovej vlády. Koalíciu označujú v Nemecku za semafórovú (Ampelkoalition) podľa tradičných farieb strán („červená“ SPD, zelení a „žltá“ FDP).

Novú spolkovú vládu, ktorá nastúpila do úradu 8. decembra, vedie Olaf Scholz (*1958, SPD) a má 16 ďalších členov, z ktorých sú siedmi z SPD, piati zo Zelených a štyria z FDP. Vo vláde je osem žien. Iné to je so zastúpením z nových spolkových krajín. Len dve členky  vlády sú pôvodom z územia bývalej Nemeckej demokratickej republiky. Ide o Steffi Lemkeovú (*1968 v Dessau, ministerka životného prostredia, ochrany prírody, jadrovej bezpečnosti a ochrany spotrebiteľa, Zelení) a Klaru Geywitzovú (*1976 v Postupime, ministerka pre bývanie, rozvoj miest a výstavbu, SPD), ktorá sa považuje za blízku k O. Scholzovi. Dvaja ďalší členovia dnes žijú v Postupime. Ide o O. Scholza a ministerku Annalenu Baerbockovú. Vo voľbách sa tam stretli v boji o priamy mandát a zvíťazil O. Scholz.   

Vicekancelárom a ministrom pro ekonomické záležitosti a klimatickú zmenu je Robert Habeck (*1969, Zelení). Kľúčové posty vo vláde ďalej zastávajú A. Baerbocková (*1980, ministerka zahraničných vecí, Zelení), Christian Lindner (*1979, minister financií, FDP), Christine Lambrechtová (*1965, ministerka obrany, SPD) a Nancy Faeserová (*1970, ministerka vnútra a pre domov /Bundesministerium des Innern und für Heimat/, SPD). Zaujímavosťou je, že na čele oboch silových rezortov (aj keď ministerstvo vnútra v NSR je iné ako na Slovensku) sú ženy. Nová ministerka vnútra je prvou ženou v tejto funkcii v dejinách NSR. Na ministerstve obrany akoby vznikla nová tradícia – od decembra 2013 ide už o tretiu ženu na čelu rezortu.

Najstarším členom vlády je O. Scholz, ktorá má jediný viac ako 60 rokov. Šiesti ministri majú menej ako 50 rokov. Najmladšie sú A. Baerbocková (je aj najmladšou ministerkou zahraničných vecí v dejinách NSR) a Anna Spiegelová (ministerka pre rodinné záležitosti, seniorov, ženy a mládež, Zelení). Obe sú narodené 15. decembra 1980.

Novotou je, že Cem Özdemir (*1965, minister výživy a poľnohospodárstva, Zelení) je prvým ministrom spolkovej vlády z radov tureckých prisťahovalcov (pochádzajúcich z čerkeskej menšiny), ktorý sa však narodil už v Nemecku. V roku 1994 sa stal aj jedným z prvých poslancov Bundestagu z rodiny tureckých prisťahovalcov.

Na úrade kancelára sú 4 štátni ministri a na 15 ministerstvách je spolu 33 štátnych tajomníkov (od jedného do troch). Na ministerstve pre zvláštne úlohy (je aj úradom kancelára) nie je žiadny štátny tajomník. Ministrom je Wolfgang Schmidt (*1970), ktorý spolupracuje s O. Scholzom už takmer 20 rokov (na hamburskom magistráte a ako štátny tajomník na ministerstve financií). Média ho považujú za „sivú eminenciu“ vlády.

Vláda pozostáva z relatívne skúsených politikov, medzi ktorými nie je ani jeden úplný nováčik. Štyria pôsobili ako ministri na spolkovej úrovni (vrátane O. Scholza, ktorý bol aj vicekancelárom – všetci sú z SPD) a jeden bol štátnym tajomníkom (za SPD). Ministrami krajinských vlád boli predtým traja členovia súčasnej vlády. 10 členov vlády bolo rôzne dlho poslancami Bundestagu a štyria poslancami krajinských parlamentov. Väčšina z nich pôsobila v minulosti politicky alebo odborne v oblasti rezortu, ktorý dnes vedú. Za najmenej známu osobu vlády médiá označujú Bettinu Stark-Watzingerovú (*1968, ministerka vzdelania a výskumu, FDP).

Doplníme ešte trochu čísiel, ktoré naznačia silu vládu a jej medze vo vnútornej politike. Ide len o relatívne porovnanie, lebo medzi 16 krajinskými vládami sú veľké rozdiely – v najľudnatejšej spolkovej krajine Severnom Porýní – Vestfálsku žije takmer 18 miliónov ľudí a v najmenšom mestskom štáte – Slobodnom hanzovnom meste Brémy necelých 700 tis. obyvateľov.

SPD má predsedu vlády v siedmich a Zelení v jednej spolkových krajinách (v 7 krajinách je predseda vlády z CDU/CSU a v jednej z Ľavice /DieLinke./). Zložitejšia je situácia s vládnymi koalíciami (SPD je zastúpená v 11, Zelení v 9 a FDP v 4 krajinských vládach). V Porýní-Falcku je rovnaká vládna koalícia ako na spolkovej úrovni. Dve koaličné strany sú zastúpené vo vládnych koalíciách v 9 spolkových krajinách. V rôznych koalíciách s CDU sú všetky strany vládnej koalície zhodne po troch prípadoch. V dvoch spolkových krajinách pôsobí ešte veľká koalícia.

K zmene pomeru síl na krajinskej úrovni môže dôjsť v roku 2022 pri krajinských voľbách, ktoré by sa mali konať v riadnych termínoch v marci v Sársku, v máji v Šlezvicku-Holštajnsku a v Severnom Porýní-Vestfálsku a v októbri v Dolnom Sasku (všetko staré spolkové krajiny). Aktuálne má najviac krajinských poslancov CDU/CSU. SPD je zastúpená vo všetkých 16, Zelení v 15 a FDP v 13 krajinských parlamentoch.   

Možno povedať, že vláda predstavuje na prvý pohľad kabinet dobre pripravený a schopný čeliť rôznym problémom, ktoré Nemecko čakajú. Koaličné rokovania prebiehali relatívne pokojne. Koaličnú zmluvu schválili bez problémov všetky tri strany (ako poslední Zelení, pričom za ňu hlasovalo 86 % z 57 % zúčastnených členov strany). Nielen formálnym problémom v Nemecku podobne ako v iných štátoch, je, že táto zmluva nemá právnu silu – predstavuje akúsi gentlemanskú dohodu. Možno však povedať, že Nemci dnes spravidla dodržiavajú slovo (sľuby) viac ako Anglosasi (nehovoriac o vláde v jednom malom stredoeurópskom štáte).

Koaličná zmluva sa nazýva Odvaha dosiahnuť väčší pokrok Aliancia za slobodu, spravodlivosť a udržateľnosť. Ide o 177 strán, ktoré pozostávajú z 9 častí (sú ešte ďalej vnútorne členené): Preambula; Moderný štát, digitálny prielom a inovácie; Ochrana klímy v sociálno-ekologickom trhovom hospodárstve; Rešpekt, príležitosti a sociálne istoty v modernom pracovnom svete…; Príležitosti pre deti, silné rodiny a čo najlepšie vzdelanie na celý život; Sloboda a bezpečnosť, rovnosť a rozmanitosť v modernej demokracii; Zodpovednosť Nemecka za Európu a svet (tu sú pasáže: Európa; integrácia, migrácia, utečenci; zahraničie, bezpečnosť, obrana, rozvoj, ľudské práva…); Budúce investície a udržateľné financie; Pracovné metódy vlády a frakcií.   

Uvedieme ešte ilustratívny tézovitý výber z toho, čo sa v nemeckých médiách považuje za najdôležitejšie plány vlády na základe koaličnej zmluvy:

  • V zdravotníctve krízový štáb pre pandémiu korony.
  • Pri ochrane klímy vyraďovanie uhlia do roku 2030 (možno aj neskôr).
  • Vo financiách od roku 2023 opäť dlhová brzda.
  • Príspevok na kúrenie pre osoby s nízkymi príjmami, kvôli rastu cien energií.
  • Vo výstavbe postaviť 400 000 bytov ročne.
  • V digitalizácii všade optika.
  • V dôchodkoch vstup do podielových dôchodkov (vek odchodu do dôchodku by sa nemal meniť).
  • V rodinách základné zabezpečenie detí.
  • Reforma volieb, volebný vek od 16 rokov.
  • Prisťahovalectvo už bez reťazovej tolerancie.

Malá poznámka o diskusii v médiách. Ukazuje sa v nej, že v popredí pozornosti vlády bude boj s pandémiou. Možné problémy sú skryté v tom, že minister zdravotníctva Karl Lauterbach (SPD, lekár a ekonóm zdravotníctva) je zástancom povinného očkovania, ale minister spravodlivosti Marco Buschmann (FDP) patril ku kritikom „koronapolitiky“ starej vlády a nepodporuje povinné očkovanie. Bude sa musieť zvažovať, aký je vzťah medzi slobodou jednotlivca a slobodou komunity. S veľkou nádejou dúfame, že v Nemecku prevládne trend, ktorý bude rešpektovať ľudské práva aj v oblasti očkovania a nepristúpi na liberálno-fašistický tlak na povinné očkovanie hlava-nehlava.

Ako zaujímavosť doplníme, že kancelár a takmer polovica členov vlády pri sľube pri preberaní úradov neuviedla náboženský dodatok (Tak mi Boh pomáhaj.). Médiá to hodnotia všelijako, diskutuje sa o tom, prečo sa niektorí členovia vlády nespoliehajú na božiu pomoc a boha nechali pred dverami úradov. Často sa dodáva, že vôbec nejde o škandál, lebo v Nemecku je sloboda vierovyznania a tá umožňuje aj nenáboženské, ateistické myslenie. Nová vláda je odrazom súčasnej spoločnosti a cirkvi si na to musia zvyknúť.  

Z aktuálneho zahraničnopolitického diania sa zdôrazňuje, že prvá návšteva nového kancelára smerovala 10. decembra do Paríža, kde sa stretol s prezidentom E. Macronom. Odtiaľ išiel do Bruselu navštíviť EÚ a potom aj NATO (zmena bezpečnostnej politiky a odklon od Washingtonu teda nebude patriť k prioritám novej vlády). 12. decembra bol O. Scholz vo Varšave, kde sa stretol s predsedom vlády M. Morawieckim. Už 8. decembra tam prišla A. Baerbocková, ktorá sa stretla aj s prezidentom A. Dudom (Berlín zrejme veľkomyseľne prehliadol podivné tvrdenie J. Kaczyńskeho, ktorý mal podľa článku na internetovej stránke Wirtualna Polska 1. decembra povedať, že Nemci sa chystajú vybudovať štvrtú ríšu).

Médiami rezonujú takmer povinné zahraničnopolitické vyjadrenia predstaviteľov novej vlády podľa washingtonského diktátu o tvrdom potrestaní Ruska, ak napadne Ukrajinu, o odsúdení Bieloruska za problémy s migrantmi na hraniciach s Poľskom. Ide aj a špekulácie o to, čo sa bude robiť so Severným prúdom 2, pri ktorých sa veľmi angažujú Zelení.

V súčasnej zložitej politickej, sociálno-ekonomickej situácii a koniec-koncov aj v kultúrnej oblasti je ťažko robiť veľké prognózy. Objavili sa už také výsledky prieskumov verejnej mienky, kde väčšina respondentov očakáva, že vláda vydrží dlhšie ako jedno obdobie. Radšej však  tradične počkajme na programové vyhlásenie vlády a prvých 100 dní jej fungovania. V súhrne  možno uviesť (zatiaľ len podľa koaličnej zmluvy), že vláda by mala mať síce stredové ľavicovo-liberálne zameranie, ale v zahraničnej a bezpečnostnej politike na základe prvých vyhlásení to bude pokračovanie neoliberálno globalistickej línie.

Odpor voči USA sa zatiaľ nechystá aj keď O. Scholz sa nesprával podľa konšpiračnej teórie „Kanzlerakte“, keď ešte pred nástupom do funkcie nový kancelár musí navštíviť Washington. Naposledy bol vo Washingtone 14. októbra 2021 ešte ako spolkový minister financií na zasadnutí Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. S nikým sa však z Bieleho domu nestretol. Tiež si však počkajme, čo všetko vo Washingtone vymyslia a ako sa k tomu bude stavať O. Scholz. Ako sociálny demokrat by nemal byť taký submisívny ako bola kresťanská demokratka A. Merkelová, ktorá USA prehliadla odiózne špehovanie seba i ďalších nemeckých politikov.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Podporte nezávislé spravodajstvo a pomôžte zvýšiť pluralitu médii na Slovensku. Spravodajský portál Veci Verejné prináša overené agentúrne správy a vlastné komentáre naších autorov.

Podporiť nás môžete jednoduchou formou cez platobnú bránu buď pravidelnou mesačnou sumou alebo jednorázovým príspevkom.

Pravidelná mesačná podpora

Jednorázová podpora


Alebo prevodom na náš účet: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Newsletter - Veci verejné

Prihláste sa na odber článkov. Dva krát do týždňa Vám zašleme zhrnutie najpodstatnejších komentárov a názorov, ktoré vyšli na našom webe :)

*Po vyplnení formuláru Vám zašleme potvrdzujúci email, ktorý je potrebné potvrdiť.

Podporte spravodajsko-názorový portál Veci Verejné

Vychádzať môžeme len vďaka vašej pravidelnej podpore. Ak považujete našu činnosť za dôležitú a potrebnú, podporte náš spravodajsko-názorový portál pravidelnou mesačnou sumou 5, 10 či 15 eur, prípadne podľa vašich možností na číslo účtu IBAN: SK7283300000002801086712

Ďakujeme. Aj vďaka vám môžeme robiť sociálne a vlastenecky orientovanú žurnalistiku.

spot_img

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás