Po prekonaní nepokojov sa spravidla objavuje mnoho faktov a dôvodov, ktoré k nim viedli a nastáva ich identifikácia a hodnotenie. Ak nepokoje prepuknú neočakávane a vyústia do násilia, ktoré má za následok obete na životoch a veľké materiálne škody, sú tieto úlohy náročnejšie i zložitejšie.

V podmienkach informačného chaosu a mediálno-politickej manipulácie, ktoré šíria západné médiá hlavného prúdu, sa pri takýchto udalostiach objavujú rôzne teórie, koncepcie i konšpirácie (najradšej na svete majú konšpirácie v USA) ich objasňovania. Takýto „školometský“ úvod považujeme za potrebný uviesť, lebo išlo o udalosti na postsovietskom priestore, do ktorých aktívne zasiahla Moskva. Stupňujúca sa rusofóbia, ktorá sa roztočila po nástupe J. Bidena do Bieleho domu, je schopná vypustiť do mediálno-politického priestoru neslýchané nezmysly a lži majúce často nielen dehonestujúci ale aj agresívny podtón.

Ťažko preto podať stručný, súhrnný, nieto ešte komplexný pohľad na to, čo sa v Kazachstane stalo a k čomu to aktuálne vedie. Pôsobia určité tendencie, ale ako vždy po takýchto udalostiach je štátna moc „rozkolísaná“ a môžu sa objaviť niektoré zatiaľ skryté fenomény a zmeniť chod udalostí. V mnohých komentároch sa však zdôrazňuje že sa nepodaril pokus o zvrhnutie moci, ktorý mal znaky nového spôsobu farebnej revolúcie a mal priniesť destabilizáciu v susedstve Ruska.

O krokoch prezidenta K.-Ž. Tokajeva po nepokojoch,

personálnych výmenách  a reformných snahách

Pripomenieme, že zlom vo vývoji nepokojov nastal potom, ako 5. januára prezident K.-Ž. Tokajev pozval do Kazachstanu mierový kontingent ODKB. Vzápätí došlo k zmenám na čele štátu. Okrem demisie vlády, ktorej dočasným vedením bol poverený A. Smailov (11. januára sa stal novým premiérom), to boli aj zmeny v bezpečnostnom sektore. K.-Ž. Tokajev sa stal predsedom Bezpečnostnej rady, ktorú mal doživotne vykonávať jeho predchodca N. Nazarbajev.

Nasledovala séria odvolaní, z ktorých poukážeme len na najvýznamnejšie. V prvom rade to bol predseda Výboru národnej bezpečnosti Kazachstanu K. Masimov (vo funkcii bol od septembra 2016), ktorého nahradil J. Sagimbajev (od roku 2021 náčelník Služby štátnej ochrany Kazachstanu). 9. januára boli zbavení funkcií aj dvaja zástupcovia predsedu Výboru. 17. januára bol odvolaný prvý zástupca predsedu výboru S. Abiš (vo funkcii od decembra 2015), ktorý je synovcom N. Nazarbajeva. K. Masimov je súdne stíhaný za štátnu zradu a podľa médií je podozrievaný z toho, že nepodnikol nič proti ich násilnému pokračovaniu, hoci z titulu funkcie o tom musel vedieť.

Zmeny v bezpečnostnom sektore pokračujú. 19. januára bol odvolaný minister obrany M. Bektanov, ktorý bol vo funkcii od augusta 2021 a udržal si ju aj v novovymenovanej vláde. Príčinou bolo, že nedokázal využiť potenciál ozbrojených síl v kritickej situácii. Novým ministrom sa stal R. Žaksylykov (*1966), ktorý bol od apríla 2014 veliteľom Národnej gardy a od septembra 2021 aj námestníkom ministra vnútra.

Doplníme, že 15. januára bol uväznený na 2 mesiace bývalý námestník ministra energetiky Ž. Karagajev. Podľa médií išlo o iniciátora neodôvodneného zvýšenia cien skvapalneného plynu.

Už v prejave k národu 7. januára sa K.-Ž. Tokajev vyjadril o potrebe reforiem v štáte. Ich príprava a realizácia bude aj úlohou novej vlády. Zatiaľ sú to spravidla len personálne výmeny, ku ktorým okrem už spomenutých politických a bezpečnostných zmien dochádza aj v ekonomickej oblasti.

Na vrub politickej reformy možno uviesť, že výmena vodcu na čele štátu po takmer 30 rokoch vlády N. Nazarbajeva, ak nemá byť len formalitou, vyžaduje aj ďalšie – hlbšie a dlhodobejšie zmeny, čo vyžaduje predstavy, odhodlanie i silu. K.-Ž. Tokajev počas nepokojov konal rozhodne, čo zrejme upevní jeho pozíciu v štáte i spoločnosti a umožní mu pokračovať ďalšími ráznymi politickými krokmi. Je to však podmienené špecifickou deľbou moci nielen na klanovom základe, ale aj v geopolitickom kontexte, ktorý v Strednej Ázii skomplikoval útek USA a ich spojencov z Afganistanu.

Po mlčaní sa ozval aj N. Nazarbajev. 19. januára sa objavila videonahrávka, ktorá urobila koniec dohadom o jeho osude. Deformované médiá, túžiace po senzáciách, stále špekulujú, kde sa vlastne nachádza. Na nahrávke vyzeral v dobrom zdravotnom stave a povedal, že žije na dôchodku v Nur-Sultane. Podporil konanie K.-Ž. Tokajeva a uviedol, že má moc v štáte a nevidí rozkol v elitách.

Bývalý prezident pri tom prehliadol odvolanie viacerých „svojich“ ľudí. Spomenieme len, že všetci traja jeho súčasní zaťovia prišli o lukratívne miesta. Manžel staršej Darigy K. Šapirbajev bol odvolaný z postov v akciovej spoločnosti NK „QazaqGaz“ (predtým „KazTransGaz“). Dariga, ktorá je aj poslankyňou parlamentu, sa nezúčastnila na jeho zasadnutí 12. januára, údajne kvôli zdravotnému stavu. Manžela mladšej Alije D. Dosanova zbavili vedúcich miest v akciovej spoločnosti „Kaztransojl“. Obaja dostali svoje funkcie potom, ako sa s nimi oženili. Napokon manžel strednej Dinary, považovanej za najbohatšiu ženu v Kazachstane, T. Kulibajev (bankár) bol odvolaný (podľa niektorých zdrojov odstúpil) z postu predsedu Národnej hospodárskej komory „Atemeken“.

Voči N. Nazarbajevovi pokračuje vlna odporu a požaduje sa, aby bol zbavený imunity. Začali sa meniť aj názvy ulíc s jeho menom. V hre je aj spätné premenovanie Nur-Sultanu na Astanu. Mnohé médiá o meste hovoria či píšu len ako o „hlavnom meste“. V rozhodnutiach Senátu sa síce zrušili pozície N. Nazarbajeva ako doživotného predsedu Zhromaždenia ľudu Kazachstanu (konzultatívno-poradného orgánu prezidenta), ako aj predsedu Bezpečnostnej rady (z ktorej už odstúpil), ale zachovalo sa jeho právo byť členom Ústavnej rady republiky a vystupovať na zasadnutiach parlamentu a vlády.   

Videonahrávka sa považuje za uznanie K.-Ž. Tokajeva za vodcu a symbolické definitívne odovzdanie štátu Elbasym (Vodcom národa) do jeho rúk. Sú však názory, že zatiaľ nevidieť proces odovzdávania aktív (bohatstva) N. Nazarbajeva a jemu blízkych osôb, o ktorých výške chodia „gigantické“ údaje. Až tento krok bude možné podľa radikálnejších kruhov považovať za reálne odovzdávanie moci.

V ekonomike Kazachstanu je veľký podiel zahraničných vlastníkov. Podľa materiálu Informačno-analytického centra Moskovskej štátnej univerzity sú najväčšími „hráčmi“ na trhu Rosatom, Shell a Chevron. 70 % ropnej ekonomiky štátu je pod kontrolou zahraničných gigantov. Spolu tam je asi 18 000 zahraničných firiem, pričom väčšina z nich pôsobí v malom podnikaní. Najviac ich je z USA, za ktorými nasleduje Čína. Na treťom mieste je EÚ a až štvrté je Rusko.

V roku 2019 (podobne ako predtým v roku 2018) do ekonomiky Kazachstanu najviac investovali (v USD) Holandsko (7,3 miliárd), USA (5,5 miliárd), Švajčiarsko (2,2 miliardy), Čína (1,7 miliardy). Rusko bolo až piate (1,4 miliardy).

Prezident K.-Ž. Tokajev uviedol, že iskrou od ktorej vybuchol sud s pušným prachom nepokojov, bola ekonomická nerovnosť obyvateľstva a jej prelínanie sa s korupciou. Rozdiely medzi bohatými a chudobnými dosiahli neprípustnú úroveň a túto situáciu zneužili teroristi, bojovníci a za nimi stojaci sprisahanci. Jedným z prvých opatrení po vypuknutí protestov sa stalo zmrazenie cien skvapalneného plynu ako aj vody a tepla do 1. júla.

O mierovej misii ODKB

Mierová misia ODKB (Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti), ktorá bola zorganizovaná rýchle, rozhodne ale dôkladne, sa stala, ako sme už uviedli, prelomom vo vývoji krízy. Podľa niektorých zdrojov zabránila občianskej vojne. Generálny tajomník ODKB A. Zas o uskutočnení misie informoval OSN, Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe i Šanghajskú organizáciu spolupráce (jej antiteroristická štruktúra vyjadrila ochotu pomôcť Kazachstanu).

Zámer vyslania misie ODKB, podľa vystúpenia bieloruského prezidenta A. Lukašenka pri návrate bieloruských vojakov z Kazachstanu, rozpracovali s prezidentom RF V. Putinom asi za hodinu. Ministri obrany S. Šojgu (RF) a V. Chrenin (Bielorusko) bezodkladne zaslali požiadavky na akciu do generálnych štábov a za niekoľko hodín leteli už prvé lietadlá do Kazachstanu. V ODKB je pripravených na nasadenie v misiách asi 3 600 vojakov, ktorí sú schopní zasiahnuť v krátkom čase.  

Misiu ODKB v Kazachstane označil V. Putin za úspešnú a splnenú. Dodal, že fungovala ako hodinky. Navrhol, aby sa analyzovala praktická stránka jej realizácie.

Na misii sa zúčastnili Rusko (1480 vojakov), Bielorusko (100 vojakov), Tadžikistan (200 vojakov), Kirgizsko (150 vojakov) a Arménsko (100 vojakov). Na 80 lietadlách sa premiestnilo asi 250 kusov vojenskej techniky. Misia chránila 14 objektov mimoriadnej dôležitosti. Ak to zoberieme z vojenského hľadiska početne išlo asi o pluk či brigádu, teda nebolo to veľké vojsko. Ukázala sa však sila rýchlo, kvalitne a premyslene pripravenej vojenskej operácie, ktorá nemá charakter Američanmi obľúbenej bezkontaktnej akcie (rozumej bombardovanie, ostreľovanie raketami či nasadenie dronov a pod.). Údajne sa však v misii použili prostriedky rádioelektronického boja, čo viedlo k tomu, že sa narušila komunikácia síl teroristov a bojovníkov.

Veliteľom misie ODKB bol ruský generálplukovník A. Serdjukov (*1962), veľmi skúsený vojak – výsadkár. Od októbra 2016 je veliteľom Vzdušno-výsadkových vojsk (ďalej len VVS). Od apríla do septembra 2019 bol veliteľom Skupiny vojsk Ozbrojených síl RF v Sýrii. V júni 1999 po skončení bombardovania Juhoslávia sa zúčastnil na akcii Rýchly pochod (skok) do Prištiny Spoločného práporu VVS z mierového kontingentu v Bosne a Hercegovine, pri ktorom sa obsadilo letisko v kosovskej Slatine pred príchodom britských síl KFOR. Na Západe, ktorý neočakávanosť a ráznosť akcie prekvapila, sa označila za prištinský incident.

Západ misiu ODKB v Kazachstane spolitizoval a bola rusofóbnym spôsobom kritizovaná najmä v USA. Nechýbali ani nezmyselné reči o demonštrácii ruskej vojenskej sily (necelých 1500 výsadkárov!? – koľko vojakov USA je už „nasáčkovaných“ v blízkosti hraníc RF?), či dokonca o obnovovaní Sovietskeho zväzu, ktoré nebudeme kvôli ich obmedzenosti radšej ani rozoberať. Ešte raz sa vrátime k A. Lukašenkovi, ktorý povedal, že misia ODKB bola aj varovaním pre všetkých, čo radi „šibrinkujú“ mečmi pri rusko-bieloruských hraniciach. Označil ju aj za potenciálny mechanizmus v pôsobení proti „farebným revolúciám“. Niektoré média označili misiu aj za hrádzu proti hybridným hrozbám Západu.

O účasti síl zo zahraničia

Informácie o pôsobení síl zo zahraničia pri príprave a uskutočňovaní násilností pri nepokojoch sú protirečivé a niekedy majú aj príchuť senzácií. Podľa viacerých zdrojov cudzinci, ktorých ozbrojené aktivity javili znaky vycvičenosti, boli najmä z Afganistanu (výmysly o účasti Tálibánu na akcii sa vyvrátili) a Blízkeho východu. Išlo o mnoho osôb, ktorých počet nie je upresnený. Niektoré zdroje ich prehnane uvádzali až 20 tisíc. Počas násilností v Almaty vyhľadali viacerí zranení cudzinci, ktorí nehovorili po rusky ani kazašsky, lekársku pomoc, aby vzápätí zo zdravotníckych zariadení utiekli, spravidla v sprievode ozbrojencov. Raritou boli ukradnuté mŕtvoly z márnic. Údajne sa už našli miesta, kde boli pochované a začalo sa súdnolekársky skúmať či ide o bojovníkov, alebo príslušníkov spravodajských služieb. Okrem džihádistov sa nad nepokojmi totiž vznášal aj „duch“ zahraničných spravodajských služieb.

Známy znalec Strednej Ázie a kritik Západu, publicista P. Escobar, na portáli The Cradle uverejnil príspevok After Kazakhstan, the color revolution era is over (Po Kazachstane – éra farebných revolúcií skončila). Uviedol, že do prípravy pokusu o štátny prevrat, ktorý označil za „remix Majdanu“, boli zapojené tajné služby USA, Turecka a Izraela. Na juhu Almaty pôsobil tajný vojenský spravodajský operatívny štáb (22 Američanov, 16 Turkov /ironicky dodal, že James Bond hovorí po turecky/ a 6 Izraelčanov), ktorý koordinoval činnosť bánd vycvičených v zahraničí. Operácia začala krachovať, keď Kazachstan za pomoci vojakov misie OKDB získal späť kontrolu nad letiskom v Almaty, kadiaľ mal prichádzať vojenský materiál zo zahraničia. P. Escobar predpokladá, že v širších súvislostiach ide o otvorenie nového protiruského frontu, ktorý sa aktivizoval aj v súvislosti s rozhovormi RF – USA. Iné zdroje uvádzajú, že 11. januára, keď už bolo jasné, že pokus o prevrat stroskotal, pristálo na letisku v Almaty lietadlo spoločnosti Phoenix Air, ktorú využíva CIA. Išlo o let N198PA z Tbilisi. Mal sa v ňom evakuovať personál generálneho konzulátu a ich rodiny ako aj „občania USA“ (kto to všetko bol, nie je známe).

Poukazuje sa aj na to, že v Almaty sa vytvárali za aktívnej účasti agentov CIA rôzne siete. M. A. Güller v tureckých novinách Cumhuriyet napísal, že USA sa z Kazachstanu nepodarilo urobiť druhú Ukrajinu. Už v predchádzajúcom príspevku sme uviedli, že samozvaný vodca opozície M. Abljazov (ktorý sa už vyparil a zrejme nemá v pláne stať sa dočasným premiérom) priznal, že nepokoje organizoval koordinačný štáb v Kyjeve, ktorý tam sídli už od leta 2020. Zaujímavý materiál o jeho živote a aktivitách uverejnili vo Financial Times ešte v septembri 2017 (Spies, lies and the oligarch: inside London’s booming secrets industry – Špióni, lži a oligarcha: vnútri prekvitajúceho londýnskeho tajomstva). Dodáme, že existuje aj poľská rusofóbna stopa, keď správami z Kazachstanu ožilo bieloruské opozičné médium NEXTA (vládou vyhlásené za extrémistické), ktoré pôsobí najmä na kanáloch You tube a Telegram a sídli vo Varšave.

Záverom – o nových časoch v Kazachstane a možno aj vo svete

V uvádzaní údajov o ľudských obetiach, zranených, materiálnych škodách a pod. by sa dalo pokračovať. Napriek krátkosti násilné nepokoje zanechali mnohé následky, ktoré sa budú naprávať dlhý čas. V Almaty sa uvažuje o ôsmich mesiacoch.

Kazachstan je bohatý na suroviny a vytvára asi 60 % HDP regiónu postsovietskej Strednej Ázie. Okrem toho má veľké zásoby nerastných surovín. Špecifickým fenoménom je aj najväčší kozmodróm sveta v Bajkonure z čias ZSSR (s plochou vyše 6 500 km²), ktorý má Rusko prenajaté do roku 2050.  

Vzhľadom na polohu Kazachstanu, Čína a Rusko ako aj Šanghajská organizácia spolupráce a Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti majú záujem na stabilite v ňom samotnom i v regióne. Sú aj ďalšie štáty (napr. India, Irán a pod) a medzinárodné, najmä ekonomické organizácie, ktoré chcú, najmä po úteku USA a ich spojencov z Afganistanu, aby bola stabilita aj v iných ázijských regiónoch.

Vzhľadom na meniace sa rozloženie moci (politickej, vojenskej i ekonomickej) vo svete má spôsob riešenia kazachstanských nepokojov (kríza v štáte sa môže ešte nejaký čas ťahať) dôsledky pre medzinárodnopolitický i bezpečnostný vývoj. Nepodľahneme anglosaskej mánii športovej terminológie a nebudeme hľadať víťaza ani porazeného v udalostiach.

Celkom nakoniec však zdôrazníme, že volanie „kolektívneho“ Západu (USA, NATO a EÚ) po dodržiavaní „pravidiel“ medzinárodných vzťahov, ktoré sú v tomto storočí neúčinné a prekonané, je prejavom zúfalej neschopnosti. Nevieme, čo si máme myslieť o koktaní Európskeho parlamentu o sankciách. Strata schopnosti reálneho hodnotenia situácie je zlá a nebezpečná. A s postupujúcim úpadkom Západu, najmä USA, sa, žiaľ, môžeme dočkať nepríjemných prekvapení. Len tak mimochodom, pre Slovensko je preto v súčasných pomeroch dohoda o obrannej spolupráci s USA neprijateľná a nebezpečná.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave