fbpx
- Reklama -
KomentáreFrantišek Škvrnda st.: O rokovaní XX. zjazdu Komunistickej strany Číny...

František Škvrnda st.: O rokovaní XX. zjazdu Komunistickej strany Číny a jeho súvislostiach v dnešnom svete

-

František Škvrnda st.: O rokovaní XX. zjazdu Komunistickej strany Číny a jeho súvislostiach v dnešnom svete

Zjazdy Komunistickej strany Číny (ďalej len KSČ) sú politické fenomény, ktoré liberálna demokracia v takomto rozsahu nepozná a z toho dôvodu sú spravidla rôzne kritizované. Kritika má často „fundamentalistický“ či „principiálny charakter“, ktorý útočí, lebo procesom, ktoré sú s Čínou spojené, nerozumie. Nechce sa pri tom (zo strachu?) pripustiť, že môže byť aj iný spoločensko-politický systém ako je liberálna demokracia a byť aj úspešným. Problémom však je, že liberálna demokracia sa dostala do vážnych ťažkostí v dôsledku čoho sa otriasa veľká časť sveta. Žiaľ, aj na Slovensku to zažívame vo vyčíňaní štvorkoalície, ktorá sa za čas svojho vládnutia scvrkla vlastne už len na dvojkoalíciu. Pri moci sa drží len vďaka parlamentným intrigám a podpore, ktorú jej poskytuje prezidentka.

- reklama -

Ak sa zaoberáme Čínou, neznamená to, že chceme, aby tu bol čínsky model štátu a spoločnosti. Považujeme to však za podnet, aby sa zamyslelo nad naliehavou potrebou prekonávania súčasnej krízy liberálnej demokracie a dodržiavania hodnôt a zásad, na ktorých bola postavená.

Závermi, ktoré vyplývajú z rokovania zjazdu čínskych komunistov, je vhodné poznať aj preto, že KSČ vyvoláva vo svete rešpekt, keď za vyše 70 rokov, odkedy je vedúcou silou spoločnosti, dokázala urobiť z Číny potenciálnu superveľmoc. Vo viacerých ekonomických ukazovateľoch ide aj o najsilnejší štát na svete. Aj v podmienkach sociálno-ekonomickej problémov tento rast pokračuje. Zdôrazníme, že sa dosiahli veľké úspechy pri odstraňovaní chudoby. V uplynulom desaťročí sa v Číne spod medzinárodne stanovenej hranice chudoby dostalo takmer 100 miliónov obyvateľov.

Nebudeme sa venovať bezpochyby zaujímavým dejinám Číny v tomto období, ale vyjdeme z toho, že súčasné obdobie politického vývoja sa začalo v rokoch 2012 – 2013, keď sa Si Ťin-pching (*1953) stal najprv generálnym tajomníkom KSČ a neskôr prezidentom Čínskej ľudovej republiky (ďalej len ČĽR). Sformovala sa aj piata generácia čínskych (komunistických) vodcov.

Kariéra Siho začala stúpať, keď sa v roku 2007 stal členom ústredného mocenského centra KSČ i ČĽR – Stáleho výboru Politického byra (ďalej len Politbyra) Ústredného výboru (ďalej len ÚV) KSČ. Veľkosť, kompetencie a spôsob kreovania tohto orgánu sa v dejinách KSČ, ktorá existuje od roku 1921, menili. Podľa viacerých zdrojov sa do súčasnej podoby dostal na plenárnom zasadnutí ÚV KSČ v roku 1989 a upevnil sa po XIV. zjazde KSČ v roku 1992. V rokoch 1992 – 2002 mal výbor 7 členov, v rokoch 2002 – 2012 sa rozšíril na 9 členov a od roku 2012 má zase 7 členov.

XX. zjazd KSČ prebiehal 16. – 22. októbra v Pekingu. Na zjazde bolo 2296 delegátov, ktorí zastupovali viac ako 96 miliónov členov strany.

K obsahu záverov zjazdu a ich súvislostiam stručne uvedieme, že v popredí pozornosti boli štyri oblasti: ekonomické otázky, rozvoj čínskej spoločnosti, činnosť strany a medzinárodná politika. V každej z nich sa situácia hodnotila kriticky, ale zdržanlivo. Všade sa načrtli aj úlohy rozvoja. Správa 19. ÚV KSČ „Držať vysoko veľkú zástavu socializmu s čínskymi charakteristikami a snažiť sa v jednote vybudovať modernú socialistickú krajinu vo všetkých ohľadoch“, ktorú predniesol Si Ťin-pching, bola rozsiahla, ale značne všeobecná. Línia stanovená zjazdom sa bude konkretizovať a ďalej rozpracovávať na každoročných zasadnutiach ÚV KSČ.

Heslovite by sa obsah zjazdu dal vystihnúť tiež v štyroch tézach. Potvrdila sa vnútropolitická stabilita. Svet sa nachádza v turbulentnom stave a vývoji. Reaguje sa na ekonomické výzvy. Si upevnil svoju pozíciu a na rozdiel od doterajšej praxe vedenia KSČ v 21. storočí, bol zvolený na tretie obdobie v najvyššej straníckej funkcii. Všeobecne prevláda hodnotenie, že na zjazde nedošlo k výrazným zmenám v línii KSČ a celkovo mal konzervatívny charakter.

Západné médiá si nevedia predstaviť svet, najmä v tej jeho časti, ktorý nepovažujú za liberálno-demokratický, bez boja elít. Oproti minulosti, keď sa v tomto pohľade na Čínu medializoval boj medzi „červenou mládežou“ a „hospodárskymi funkcionármi“, sa v súčasnosti hovorí o boji skupín stúpencov „štátu“ a „trhu“. Tu treba spomenúť aj nedávnu „kačicu“ o štátnom prevrate, ktorým mali generáli zvrhnúť Siho. V súvislosti s bojom proti korupcii však tieto médiá uvádzajú, že v jeho rámci Si vraj zlikvidoval svojich protivníkov. No, vyber si naivný recipient západných médií hlavného prúdu, čomu veriť (a v tomto kontexte sa nečudujme ani Matovičovmu úchylnému blúzneniu o mafiánoch, ktorého sa drží aj celá diletantská, dnes už rozpadnutá, vládna štvorkoalícia).

Realizácia hospodárskych úloh je spojená s päťročnými plánmi. V súčasnosti to je štrnásty päťročný plán na roky 2021 – 2025. V októbri 2020 sa pri prerokovávaní tohto plánu na 5. plenárnom zasadnutí 19. ÚV KSČ sformulovali aj dlhodobé ciele hospodárskeho a sociálneho smerovania do roku 2035. Ešte pred zjazdom sa poukázalo na to, že ekonomika Číny je v poslednom čas pod silným tlakom najmä v dôsledku pandémie a medzinárodnej situácie. Okrem iných ekonomických úloh sa zvýrazňuje posilnenie ochrany životného prostredia a potreba rozvoja vedy a techniky (aktuálne aj v reakcii na rozširujúce sa sankcie USA v tejto oblasti), na čo sa chystajú kolosálne výdavky. Médiá poukazujú na to, že v správe ÚV KSČ na zjazde sa častejšie použil pojem „bezpečnosť“ ako pojem „ekonomika“ a viac ako v minulosti často sa hovorilo o „bojoch“, „rizikách“ a „problémoch“. Svet sa podľa viacerých hodnotení vidí v čínskom pohľade v temnejšom svetle ako na zjazde pred 5 rokmi.

Rozvoj spoločnosti sa na zjazde spájal najmä s nevyhnutnosťou pokračovať v budovaní socializmu s čínskymi charakteristikami a upevňovaní jednoty strany, štátu a ľudu. Už od nástupu Siho do najvyšších funkcií sa mimoriadna pozornosť venuje boju proti korupcii, ktorá sa dnes označuje za rakovinový nádor spoločnosti. V čínskej kvetnatej reči sa v súvislosti s tým poukazuje na to, že nestačí chytať muchy, ale treba sa zamerať na tigrov.  

V činnosti strany sa dbá na upevňovanie ideologickej jednoty. Aby strana dokázala vládnuť musí v nej byť pevné presvedčenie a disciplína. Možno doplniť, že od roku 2012 sa viedlo stranícke vyšetrovanie voči vyše 1,2 milióna členom KSČ.

V súvislosti s novými orgánmi KSČ, ktoré boli zvolené na zjazde, čínske štátne médiá uviedli, že výber kandidátov do nich začal už vlani v lete a viedol ho Si. Za jedno z kritérií hodnotenia sa považovala schopnosť odolávať Západu v podmienkach silnejúceho sankčného nátlaku.

Novým javom je spojenie vnútornej bezpečnosti Číny s jej vonkajšou bezpečnosťou. Zvýraznila sa potreba zvýšenej ochrany čínskych záujmov v turbulentnom svete, ktorá sa však musí opierať o vnútornú, politickú a sociálnu, stabilitu.

Zaujímavé je, že v správe sa priamo nespomenul ani jeden súčasný ozbrojený konflikt vo svete (ani Ukrajina). Čína bude aj naďalej podporovať medzinárodný systém, ktorého jadrom je OSN. Hodnotenie situácie na Ukrajine bolo opatrné a diplomatické, ale širšie sa prezentoval nesúhlas s politikou USA, nielen v tomto prípade, ale aj inde vo svete. Kritizoval sa najmä unilateralizmus, protekcionizmus a dvojaký meter Washingtonu.

Z medzinárodného, najmä vojensko-politického hľadiska, najväčší záujem priťahoval postoj k Tchaj-wanu, okolo ktorého v poslednom čase vzrástlo napätie. V správe sa uviedlo, že Čína sa bude naďalej usilovať o mierové znovuzjednotenie, ale ak si to situácia vyžiada, nie je vylúčené ani použitie sily. Je to vážne varovanie najmä pre USA, ktoré hrajú „tchaj-wanskou“ kartou. Pri zmenách Stanov KSČ sa doplnili aj pasáže o pôsobení proti úsiliu Tchaj-wanu o získanie nezávislosti, ako aj úlohy premeny ozbrojených síl na jedny z najsilnejších vo svete.

Pri komentároch k tejto situácii sa ukazuje, že Peking reaguje ostrejšie – cvičnými vojenskými aktivitami okolo ostrova. Vo vzťahu k Tchaj-wanu už viacero západných štátov, zatiaľ len neoficiálne, naznačuje možné spochybňovanie politiky jednej Číny. O kontroverznom úpadku nemeckej zahraničnej politiky svedčia vyjadrenia ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej, že Berlín je ochotný prísť na vojenskú pomoc Tchaj-wanu.

Niektoré médiá ironicky pripomínajú minulosť spred desiatok rokov s tisíckami vážnych varovaní, najmä pre USA, na vojenské aktivity okolo Číny. Čína v roku 2022 pod vedením Siho je kvalitatívne, najmä ekonomicky ale aj vojensky, iným štátom, ako bola maoistická Čína v 50. – 70. rokoch minulého storočia. Stále je však oveľa pokojnejšia ako Západ vedený USA a v rôznych súvislostiach zdôrazňuje, že jej politika sa uskutočňuje s dlhším výhľadom, ako  je jedno volebné obdobie v západných štátoch.

Peking aj v tejto situácii stále vyzýva Washington k zmene jeho postoja v záujme stabilizácie medzinárodných vzťahov. Na zištnú politike USA, ktorá má charakter agresívnej závisti až pomstychtivosti ekonomicky nedopláca len Čína, ale i ďalšie štáty, nielen v rozvojom svete, ale aj na Západe.

V záverečný deň rokovania zjazdu boli schválené:

  • Správa 19. ÚV KSČ, ktorú predniesol Si Ťin-pching,
  • Zmeny v Stanovách KSČ.

Zvolili sa aj dva orgány KSČ:

  • Ústredný výbor, ktorý má 205 členov (z nich len 71 bolo v predchádzajúcom) a 171 náhradníkov,
  • Ústredná komisia pre kontrolu disciplíny so 133 členmi.

Na prvom zasadnutí ÚV KSČ 23. októbra zvolili 24 členov Politbyra (z nich len 11 bolo v predchádzajúcom)  a jeho Stáleho výboru ako aj generálneho tajomníka ÚV KSČ, ktorým sa znovu stal Si.

Ďalej bolo zvolených 7 členov sekretariátu ÚV KSČ (tajomník ÚV KSČ a jeho 6 zástupcovia) a vymenovaní členovia Ústrednej vojenskej komisie. Schválili sa tajomník, zástupcovia tajomníka a členovia Stáleho výboru Ústrednej komisie pre kontrolu disciplíny, ktorí boli zvolení na jej prvom zasadnutí.

Predsedom Ústrednej vojenskej komisie sa stal Si. Okrem neho sú v nej dvaja podpredsedovia (generálplukovník Čang Jou-sia /*1950/ a generálplukovník Che Wej-tung /*1957/) a 4 členovia (všetko generáli).

V novom Stálom výbore Politbyra sú 4 noví členovia. Okrem Siho zostali v ňom Čao Le-ťi (*1957), ktorý bol doteraz tajomníkom Ústrednej komisie pre kontrolu disciplíny (predpokladá sa, že v marci 2023 sa stane predsedom parlamentu – Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov a bude osobou č. 3 v čínskej mocenskej hierarchii) a Wang Chu-ning (*1955), tajomník (vedúci sekretariátu) ÚV KSČ (v rokoch 2002 – 2020 bol riaditeľom Politického výskumného úradu ÚV KSČ a považuje sa za hlavného ideológa strany). Novými členmi výboru sú Li Čchiang (*1959), Cchai-Či (*1955), Ting Süe-siang (*1962) a Li-Si (*1956).

Li Čchiang je od roku 2017 vedúcim tajomníkom KSČ v Šanghaji a od toho roku aj členom politbyra. V súvislosti s pandémiou došlo v Šanghaji k vážnym problémom, ale jeho pozícii to neuškodilo. V oficiálnom zozname výboru sa uvádza na druhom mieste.  

Cchai-Či je od roku 2017 vedúcim tajomníkom KSČ v Pekingu od toho roku aj členom politbyra. V rokoch 2016 – 2017 bol primátorom Pekingu. Bol aj predsedom organizačného výboru Zimných olympijských hier v Pekingu vo februári tohto roku, za čo bol vyznamenaný aj Olympijským radom.  

Ting Süe-siang je od roku 2017 členom sekretariátu ÚV KSČ a vedúcim kancelárie ÚV KSČ ako aj členom Politbyra. V rokoch 2013 – 2017 bol zástupcom vedúceho kancelárie ÚV KSČ. Považuje sa za starého politického spojenca Siho.

Li-Si je novým tajomníkom Ústrednej komisie pro kontrolu disciplíny KSČ. Od roku 2017 je členom Politbyra. V  rokoch 2017 – 2022 bol vedúcim tajomníkom kuangtungského provinčného výboru KSČ a v rokoch 2015 – 2017 bol vedúcim tajomníkom liaoningského provinčného výboru KSČ.

Na stručnej charakteristike členov Stáleho výboru vidieť, že v čínskej mocenskej špičke sa dbá na pravidelnú obmenu vedenia, ale zachováva sa pri tom kontinuita. Pri hodnotení nového zloženia orgánov KSČ sa v médiách uvádza, že zmeny boli väčšie ako sa predpokladalo, ale nedošlo k ničomu neočakávanému.

V súvislosti so zmenami sa predpokladá, že Li Čchiang bude na marcovom zasadnutí Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov v roku 2023 vymenovaný za predsedu Štátnej rady (vlády) ČĽR. Doplníme, že čínske médiá uvádzajú, že novým ministrom zahraničných vecí by sa mal stať súčasný veľvyslanec v USA Čchin Kang.

Pri predstavovaní členov nového Stáleho výboru politbyra Si povedal, že Čína vstupuje na novú cestu budovania súčasného socialistického štátu a pokračuje v modernizácii s čínskymi špecifikami v záujme dosiahnutia veľkej obrody čínskeho národa. Rozvoj Číny je pri tom neodeliteľný od vývoja vo svete a jeho rozvoj je potrebný aj pre Čínu.

Peking však uvažuje aj o potrebe reagovať na konanie Washingtonu v závislosti na jeho postupe, najmä keď v novej Národnej bezepčnostnej stratégii USA označili ČĽR za konkurenta s úmyslom pretvoriť medzinárodný poriadok s ambíciami stať sa vedúcou svetovou mocnosťou, ináč povedané za nepriateľa č. 1. Medzinárodná situácia bude v budúcich rokoch výraznejšie ako v minulosti závislá na vzťahoch ČĽR a USA. Po XX. zjazde KSČ sa zdá, že Čína sa na túto situáciu pripravuje relatívne komplexne a s dlhodobým výhľadom. Nikde na zjazde ani inde sa však nikdy v tomto storočí nepovedalo, že ČĽR by sa chcela stať svetovým hegemónom. Nechce však ani to, aby sa svet zase delil na tábory.

spot_imgspot_img

Bulletín - Veci verejné

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás