KomentáreFrantišek Škvrnda st.: O personálnych otázkach na prvom zasadnutí...

František Škvrnda st.: O personálnych otázkach na prvom zasadnutí nového čínskeho parlamentu

-

František Škvrnda st.: O personálnych otázkach na prvom zasadnutí nového čínskeho parlamentu

Politika Čínskej ľudovej republiky sa v tomto storočí vyznačuje stálosťou, ktorá je veľmi odlišná od politiky v „liberálno-demokratických režimoch“ a často sa nimi kritizuje. Považuje sa za diktát komunistickej strany. Hoci v Číne je ústavne zakotvená vedúca úloha komunistickej strany treba vidieť, že svoj vplyv v politickej kultúre majú aj tradície. Existuje čínska politická (mocenská) symbolika. Niekedy sa prejavuje aj kvetnatej reči, ktorá môže byť aj viacvýznamová. Okrem toho čínska politika je trpezlivejšia a uvažuje v dlhšom časovom výhľade.

Aj v Číne prebieha boj o moc (medzi osobnosťami a skupinami na sociálnom, profesionálnom a regionálnom základe). V politike sa tiež intriguje a svoju úlohu majú aj „známosti“. Čínski politici majú tiež rozdielne osobnostné črty, čo sa prejavuje v štýle ich práce i správaní. Jedným z najboľavejších miest čínskej politickej a hospodárskej elity je korupcia, proti ktorej súčasný čínsky vodca Si Ťin-pching vyhlásil nezmieriteľný boj.

Symptomatické je, že medzi čínskou elitou sa neobjavili také prezidentské čudá bez akejkoľvek politickej praxe ako na Slovensku (ale sú aj v iných najmä postsocialistických štátoch). Sú tu však aj húfy diletantských ministrov, štátnych tajomníkov a pod., ktorí dostávajú posty za odmenu od kdejakých síl či vodcov a potom nevedia, čo so získanou mocou, ale najmä zodpovednosťou za ňu, robiť.

Ináč ako v duchu „západnej slobody slova“ v Číne pôsobia aj médiá. Po rokoch zamorovania spoločenskej atmosféry na Slovensku je tiež na zamyslenie, či chorobné výplody množstva nevzdelaných zakomplexovaných ľudí bez morálky, ktorí vo veľkom pôsobia aj v „liberálno-demokratickej“ mediálnej sfére, neškodia viac, ako keď sa mediálny priestor „kontroluje“. Musí to však byť iná kontrola ako „financovaním“, ktorá časť médií vedie v záujme získania zdrojov k manipulovaniu i klamstvám ako aj ku krokom prefíkaného a bezohľadného zvyšovania záujmu o seba u čitateľov, poslucháčov a divákov.

Jedným z kontroverzných ale aj smutných výsledkov masmediálneho pôsobenia na Západe je „vypestovanie“ politikov, ktorí sú neraz len nafúknutými bublinami, vhodnými viac na prvé stránky módnych časopisov ako na čelo politických strán. Ich pôsobenie vedie k zvyšovaniu chaosu a prináša nové starostí a ťažkosti, lebo nemajú vlastnosti, poznanie ani schopnosti potrebné pre riešenie problémov spoločnosti a politiky v nej. Spravidla však vedia veľa hovoriť, ale ich „reči“ sú zamotané a chýba im kompaktnosť.

Stručne o parlamente Čínskej ľudovej republiky

K pravidelným vrcholným udalostiam v čínskej politike patrí zasadnutie čínskeho parlamentu. V anglickej verzii webovej stránky sa nazýva Národné ľudové zhromaždenie Čínskej ľudovej republiky (National People’s Congress of the People’s Republic of China). V slovenskej mediálno-politickej terminológii sa často používa pojem Celočínske zhromaždenie ľudových zástupcov (ďalej len CZĽZ). Dodáme, že v slovenskej transkripcii je prepis názvu tohto orgánu Čchüankuo Ženmin Tajpiao Tachuej a v medzinárodne používanom pchin-jine to jeQuánguó Rénmín Dàibiǎo Dàhuì.

Ide o najvyšší orgán štátnej moci, ktorý sa volí na 5 rokov. Schádza na zasadnutia raz ročne, spravidla na začiatku marca. CZĽZ si volí Stály výbor (máva okolo 150 osôb). K jeho kompetenciám patrí okrem prijímania opatrení vymedzených zákonom v čase, keď CZĽZ nezasadá aj zvolávanie jeho zasadnutia. Zasadnutie sa môže zvolať aj na návrh najmenej pätiny poslancov. Na čele Stáleho výboru je predseda, ktorý môže pôsobiť najviac dve obdobia. Funkcia sa považuje za tretiu najvyššiu pozíciu v čínskej mocenskej hierarchii.

Bežnú činnosť Stáleho výboru CZĽZ riadi Predsedníctvo, v ktorom je okrem predsedu aj niekoľko podpredsedov a generálny tajomník.

Súčasné 14. CZĽZ sa zvolilo od októbra 2022 do februára 2023 a má 2980 členov. Z bohatého obsahu jeho programu na prvom zasadnutí, ktoré sa konalo od 5. do 13. marca, sa zameriame len na personálne zmeny na najvyšších postoch.

Personálne zmeny na najvyšších štátnych postoch

Novým predsedom Stáleho výboru CZĽZ sa stal Čao Le-ťi (*1957), člen Stáleho výboru Politbyra ÚV KS Číny od roku 2017. V rokoch 2017 až 2022 zastával funkciu tajomníka (vedúceho) Ústrednej komisie pre kontrolu disciplíny a predtým bol od roku 2012 tajomníkom ÚV KS Číny a vedúcim jej organizačného oddelenia. V minulosti pôsobil na vedúcich štátnych a straníckych funkciách vo viacerých čínskych provinciách. Nahradil Li Čan-šuho (*1950), ktorý túto funkciu vykonával od roku 2018.  

Najväčšiu pozornosť priťahovala voľba prezidenta ČĽR. Na rozdiel od politickej praxe v tomto storočí sa prezident ČĽR prvýkrát zvolil na tretie funkčné obdobie. Už predtým bola v tomto duchu upravená Ústava ČĽR. Nebolo to žiadnym prekvapením, lebo Si Ťin-pching (*1953) bol už na XX. zjazde KS Číny v októbri 2022 zvolený tretíkrát za jej generálneho tajomníka. Ide o všeobecne známeho čínskeho politika a preto nebudeme uvádzať jeho životopis.

Zvýšený záujem bol aj o voľbu predsedu Štátnej rady ČĽR, čo je oficiálny názov vlády a v neoficiálnej hierarchii čínskeho najvyššieho vedenia je na druhom mieste. Predsedom vlády sa stal Li Čchiang (*1959), ktorý bol po XX. zjazde KS Číny zvolený za nového člena Stáleho výboru Politbyra ÚV KS Číny. Pôvodne vyštudoval poľnohospodársky inštitút a neskôr získal aj ekonomické a manažérske vzdelanie. Politickú kariéru začal ako regionálny funkcionár Čínskej komunistickej ligy mládeže. Od roku 1984 zastával rôzne posty v štátnej správe a straníckom aparáte. Známym sa stal najmä od októbra 2017, keď bol zvolený za tajomníka šanghajského mestského výboru KS Číny.

V médiách sa poukazuje na to, že voľba Li Čchianga za predsedu vlády je odchýlkou od politickej praxe uplynulých rokov, keď na túto funkciu bol navrhovaný politik s predchádzajúcim pôsobením vo vládnych funkciách. Podobne sa považuje za nezvyklé, že „nezvládol“ dlhý lockdown v Šanghaji (problémy boli so zásobovaním potravinami a dostupnosťou lekárskej starostlivosti), čo spôsobilo aj ekonomické škody. Jeho ďalšiemu rastu v kariére to však nakoniec neuškodilo.

Štruktúra najvyššieho vedenia Číny je zložitá a viacerými črtami sa odlišuje od toho, čo sa pozná a funguje na Západe. Určitý mediálny záujem aj pritiahli aj dve ďalšie vysoké funkcie. Ide predovšetkým  o prvého zástupcu predsedu Štátnej rady Ting Süe-sianga (*1962), ktorý je od októbra 2022 členom Stáleho výboru Politbyra ÚV KS Číny (zaraďuje sa na šieste miesto v jeho hierarchii). Má technické a manažérske vzdelanie. Do roku 2001 pôsobil v oblasti technického výskumu. 2001 – 2004 bol na čele jedného z šanghajských obvodov a 2004 – 2013 pôsobil v straníckych funkciách v Šanghaji. Potom prešiel do kancelárie ÚV KS Číny a v rokoch 2017 – 2022 bol jej vedúcim. Ani on nemá skúsenosti z pôsobenia vo vládnych funkciách.

Druhou osobou je viceprezident Chan Čeng (*1954). Po XX. zjazde KS Číny nebol znovuzvolený do Stáleho výboru Politbyra ÚV KS Číny, kde bol členom v rokoch 2017 – 2022. Má politologické a ekonomické vzdelanie. Politickú kariéru začínal v mládežníckej organizácii KS Číny. Dlhé roky pôsobil v Šanghaji – v rokoch 1998 – 2003 ako zástupca starostu, 2003 – 2012 ako starosta a 2012 – 2017 ako tajomník mestského straníckeho výboru. V rokoch 2017 – 2022 bol prvým zástupcom predsedu Štátnej rady. Podľa mediálnych zdrojov môže „vyrovnávať“ vplyv nového predsedu Štátnej rady Li Čchianga.

Do zmien na najvyšších štátnych postoch sa zaraďuje aj zvolenie Wang Chu-ninga (*1955), člena Stáleho výboru Politbyra ÚV KS Číny od roku 2017 (v neoficiálnej hierarchii sa v ňom zaraďuje na štvrté miesto), za predsedu celoštátneho výboru Čínskeho ľudového politického poradného zhromaždenia, ktoré je mimovládnym poradným orgánom. Zasadá raz ročne, spravidla v čase zasadnutia CZĽZ. Zhromaždenie tvoria delegáti KS Číny a ôsmich povolených politických strán, ako aj ďalších organizácií (ide o orgán trochu podobný Národnému frontu v socialistickom Československu).

Wang Chu-ning je dlhoročný stranícky ideológ. Má vzdelanie v oblasti medzinárodnej politiky. Pracovnú dráhu začal v akademickej oblasti. V roku 1988 absolvoval polročný študijný pobyt v USA. V roku 1995 prešiel na naliehanie vtedajšieho vodcu Ťiang Ce-mina do straníckeho aparátu. V rokoch 2002 – 2020 bol riaditeľom Politického výskumného úradu ÚV KS Číny, čo je post na ministerskej úrovni. Médiá ho niekedy označujú za šedú eminenciu strany. Je autorom viacerých vedeckých publikácií. Považuje sa za spoluautora oficiálnych straníckych ideológií od 90. rokov – Ťiang Ce-minovej teórie troch zastúpení, Chu Ťin-tchaovho vedeckého chápania rozvoja a Si Ťin-pchingovho socializmu s čínskymi črtami pre novú éru, ako aj jeho ďalších politických vízií najmä čínskeho sna, protikorupčnej kampane, Novej hodvábnej cesty i asertívnejšej zahraničnej politiky.

V rokoch 2017 – 2022 bol vedúcim (výkonným tajomníkom) sekretariátu ÚV KS. V súčasnosti médiá uvažujú o tom, že Wang môže prejaviť svoj rozhľad a skúsenosti pri skvalitnení práce ľudového politického poradného zhromaždenia, ktoré sa považuje za symbol národnej jednoty, ktorý je spojený  s Jednotným vlasteneckým frontom.

Pri hodnotení týchto zmien západné médiá kritizujú Si Ťich-pchinga za upevňovanie svojej pozície. Poukazuje sa na to, že s novo menovanými vysokými funkcionármi spolupracoval aj v minulosti. V prvom rade sa považuje za jednu z jemu najbližších osobnosti Čao Le-ťi, s ktorým sa údajne pozná už od osemdesiatych rokov. Li Čchiang bol v rokoch 2004–2007 priamo podriadený Si Ťin-pchingovi, ktorý v tom čase pôsobil na poste tajomníka strany v provincii Če-ťiang. Chan Čenga západné médiá označujú za člena vplyvnej Šanghajskej skupiny spojenej so Si Ťin-pchingom. Ting Süe-siang tiež spolupracoval so Si Ťin-pchingom v čase jeho pôsobenia v Šanghaji. Wang Chu-ning zas dlhodobo spolupracuje so Si Ťin-pchingom na jeho politických víziách. Ironicky možno poznamenať, že oddanými spolupracovníkmi sa môžu obklopovať podľa médií asi len západní politickí bossovia.

O niektorých ďalších zmenách na vládnych postoch

Jednu z dôležitých očakávaných zmien predstavuje menovanie nového ministra národnej obrany Li Šang-fuho (*1958). Ide o syna generála – veterána Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády (ďalej len ČĽOA) Li Šao-čuho, ktorý bojoval s Japoncami, v občianskej vojne i v Kórei a stal sa legendárnym organizáciou stavby vyše 1 100 km dlhej strategickej železnice vo veľmi ťažkom teréne.  

V roku 1982 Li Šang-fu absolvoval Národnú vedecko-technickú univerzitu ČĽOA, pôsobil vo výskume a podieľal sa aj na čínskom satelitnom programe. V roku 2016 sa stal zástupcom veliteľa Síl strategického zabezpečenia a v rokoch 2017 – 2022 bol šéfom Výzbrojného úradu ČĽOA. V Číne ho označujú za skromného, vzdelaného a technicky erudovaného odborníka, oddaného vlasti. Výrazne prispel k modernizácií ČĽOA a považujú ho aj za otca čínskej kybernetickej špionáže.

Je zaradený na trápny zoznam nezmyselných sankcií Washingtonu za to, že v roku 2017 nakúpil za 2 miliardy dolárov lietadlá Su-25 a systémy S-400 od ruskej spoločnosti Rosoboronexport. Západné médiá jeho menovanie považujú aj za znak toho, že Peking  pritvrdí v línii voči USA a nebojí sa konfrontácie s nimi. Vo Washingtone nemajú z menovania Li Šang-fuho radosť, o čom svedčí hysterické šírenie správ o ňom, že je naklonený dodávkam zbraní do Ruska.

Už dávnejšie, na konci decembra 2022 došlo k výmene na poste ministra zahraničných vecí. Stal sa ním Čchin Kang (*1966). V roku 1988 absolvoval Univerzitu medzinárodných vzťahov v Pekingu a začal pracovať na ministerstve zahraničných vecí. V rokoch 1995 – 2005 a 2010 – 2011 pôsobil vo Veľkej Británii. V rokoch 2017 – 2021 bol námestníkom ministra zahraničných vecí a v rokoch 2021 – 2022 pôsobil ako veľvyslanec v USA.

Jeho predchodca v rokoch 2013 – 2022 I Wang (*1953) však neodišiel do politického dôchodku, ale sa stal vedúcim novovytvoreného Úradu komisie ÚV KSČ pre zahraničné veci. V októbri 2022 bol zvolený za člena Politbyra ÚV KS Číny. Zvolenie skúseného diplomata do tejto pozície do tejto pozície znamená, že súčasné čínske vedenie prikladá zahraničnej politike zvýšenú pozornosť. Západ na to mediálne zareagoval tak, že I Wanga označuje za najvyššieho čínskeho diplomata.

V ČĽR dnes neexistuje ministerstvo vnútra v západnej podobe. Bolo zrušené v roku 1954. V roku 1978 bolo čiastočne obnovené ako ministerstvo občianskej administratívy (prekladá sa aj ako ministerstvo občianskych záležitostí). Okrem toho pôsobia ministerstvo verejnej bezpečnosti (s týmto názvom od roku 1954) a ministerstvo štátnej bezpečnosti (s týmto názvom od roku 1983). Ministrom občianskej administratívy je od februára 2022 Tchang Teng-ťie (*1964), ministrom verejnej bezpečnosti je od júna 2022 generál polície Wang Siao-chung (*1957), ktorý je od októbra 2022 aj tajomníkom ÚV KS Číny a ministrom štátnej bezpečnosti je od októbra 2022 Čchen I-sin (*1959). Všetci traja ministri boli potvrdení vo svojich funkciách aj v novej vláde Li Čchianga.

Doplníme, že napriek dohadom západných médií o výmenách, zostali v novej vláde na postoch minister financií Liou Kchun (*1956) a guvernér Čínskej ľudovej banky I Kang (*1958 – doktorandské štúdium absolvoval v USA a potom určitý čas prednášal aj na Indiana University–Purdue University Indianapolis). Zastávajú ich od roku 2018. Západné média to vysvetľujú zase len ako prejav snahy Si Ťin-pchinga ponechať vo funkciách jemu oddaných ľudí. Z hľadiska „politickej“ logiky to však kríva, lebo pozícia čínskeho vodcu je taká silná, že by nemal problém vymeniť ich za iných jemu oddaných ľudí. Čínsky výklad je však taký, že napriek problémom, s ktorými zápasí ekonomika, je vhodné ponechať na funkciách v tejto oblasti osoby, ktoré sa ich snažia prekonať v dlhšom časovom rozmedzí a na postoch sú ešte len prvé obdobie.   

Záverom – stručne o súčasnej čínskej ekonomike a politike na zasadnutí parlamentu

Najdôležitejším dokumentom na zasadnutí CZĽZ bola rozsiahla Správa o činnosti vlády, ktorú predniesol jej odstupujúci predseda Li Kche-čchiang 5. marca a schválili ju 13. marca. Vyberieme z nej, že rok 2022 bol označený za veľmi náročný, najmä kvôli pandémii a ďalším domácim i vonkajším ťažkostiam. Konštatovalo sa, že napriek tomu (s prihliadnutím k päťročnému pôsobeniu odstupujúcej vlády) sa v sociálno-ekonomickom vývoji dosiahli úspechy, ktoré sa uznávajú aj v zahraničí. Išlo najmä o to, že sa dosiahol nový stupeň ekonomického rozvoja, bola splnená úloha intenzívneho znižovania chudoby, pokračovalo sa vo vedeckotechnických inováciách, optimalizovala sa ekonomická štruktúra, zdokonaľovala sa infraštruktúra, pokračovali reformy a zvyšovala sa otvorenosť ekonomiky, zlepšilo sa životné prostredie a zvýšila sa životná úroveň obyvateľstva.

V záverečný deň rokovania vystúpil aj Si Ťin-pching, ktorý poďakoval poslancom za znovuzvolenie. Zdôraznil, že aj v súčasných zložitých podmienkach zostáva hlavnou úlohou strany i ľudu do polovice storočia (v roku 2049 sa bude sláviť 100 vzniku ČĽR) dokončiť výstavbu modernizovanej socialistickej veľmoci a všestranne napredovať v procese veľkej obrody čínskeho národa. Vyžaduje to dodržiavať princíp ľud na prvom mieste. Prvoradú pozornosť vyžaduje bezpečnosť, stabilita a rozvoj. Stále je významné uplatňovanie politiky „jeden štát – dva systémy“, nielen vo vzťahu k Siang-kangu a Àoménu, ale aj pri úsilí o zjednotenie s Tchaj-wanom. Dotkol sa aj vízie nevyhnutnosti vytvárania spoločného osudu ľudstva a uviedol, že rozvoj Číny je prospešný svetu a Čína sa v izolácii nemôže rozvíjať. Svet potrebuje mier, otvorenosť a vzájomne výhodnú spoluprácu ako aj skutočný multilateralizmus.

Celkom na koniec zopakujeme to, čo sme už viackrát uviedli. Tým, že píšeme o „čínskom svete“ nechceme, aby sa náš svet riadil podľa jeho zásad. Aj Čína zápasí s viacerými sociálno-ekonomickými i ďalšími spoločenskými problémami a uvedomuje si potrebu ich riešenia nielen doma ale aj vo svete. Ide o iný pohľad ako má Západ, ale rozumný sa učí nielen doma.

Sú však dve zásadné veci, na ktoré treba stále dôrazne upozorňovať. Prvá vec je nesmierne a stále narastajúce pokrytectvo Západu, keď sa život čoraz viac odlišuje od vyhlasovaných hodnôt, zásad a pravidiel, čím vzniká otázka načo vlastne sú. Fatálnym sa stáva najmä čoraz väčšie vlastníctvo najbohatších kruhov a ich bezohľadnosť voči svetu na Západe i mimo neho. Druhý vec súvisí s tým, že Západ, ktorý sa dostal do mnohých problémov predovšetkým z vlastnej viny (ktovie čo prinesú nové krachy bánk v USA), vidí jeho príčiny najmä v zlom pôsobení „nezápadného“ sveta, pričom v popredí tohto degenerovaného obviňovania je práve Čína.  

A takmer ako postskriptum dodáme, že pred niekoľkými dňami vyhlásila prezidentka Hondurasu Xiomara Castrová, že Honduras je ďalším štátom, ktorý chce nadviazať diplomatické styky s ČĽR. Znamená to však ich prerušenie s Tchaj-wanom. Štátov, ktoré majú oficiálne styky s Tchaj-wanom je teda čoraz menej.

Podporte nezávislé spravodajstvo a pomôžte zvýšiť pluralitu médii na Slovensku. Spravodajský portál Veci Verejné prináša overené agentúrne správy a vlastné komentáre naších autorov.

Podporiť nás môžete jednoduchou formou cez platobnú bránu buď pravidelnou mesačnou sumou alebo jednorázovým príspevkom.

Pravidelná mesačná podpora

Jednorázová podpora


Alebo prevodom na náš účet: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Newsletter - Veci verejné

Prihláste sa na odber článkov. Dva krát do týždňa Vám zašleme zhrnutie najpodstatnejších komentárov a názorov, ktoré vyšli na našom webe :)

*Po vyplnení formuláru Vám zašleme potvrdzujúci email, ktorý je potrebné potvrdiť.

Podporte spravodajsko-názorový portál Veci Verejné

Vychádzať môžeme len vďaka vašej pravidelnej podpore. Ak považujete našu činnosť za dôležitú a potrebnú, podporte náš spravodajsko-názorový portál pravidelnou mesačnou sumou 5, 10 či 15 eur, prípadne podľa vašich možností na číslo účtu IBAN: SK7283300000002801086712

Ďakujeme. Aj vďaka vám môžeme robiť sociálne a vlastenecky orientovanú žurnalistiku.

spot_img

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás