KomentáreFrantišek Škvrnda st.: Neoliberáli sa tešia z víťazstva Macrona,...

František Škvrnda st.: Neoliberáli sa tešia z víťazstva Macrona, ale ako to prispeje k riešeniu problémov nespokojnosti vo Francúzsku i v Európe?

-

František Škvrnda st.: Neoliberáli sa tešia z víťazstva Macrona, ale ako to prispeje k riešeniu problémov nespokojnosti vo Francúzsku i v Európe?

V druhom kole francúzskych prezidentských volieb sa potvrdili očakávania západného mediálno-politického hlavného prúdu i predpovede z prieskumov preferencií kandidátov. Zvíťazil Emmanuel Macron, ktorý je ekonomicky neoliberálne orientovaný a viaceré jeho kroky v sociálno-ekonomickej oblasti narazili na odpor veľkej časti obyvateľstva. V zahraničnopolitickej a bezpečnostnej oblasti občas vystupoval v duchu tradície „profrancúzsky“ a mediálne kritizoval niektoré aktivity USA a NATO, ale k rozhodným praktickým krokom nepristúpil.

Po 5 rokoch E. Macron zopakovať víťazstvo v druhom kole volieb aj keď nie tak výrazne. Účasť voličov v druhom kole bola 71,99 % (v prvom kole ich prišlo k urnám 73,69 %). E. Macron získal 18 779 641 hlasov (58,5 %) a za M. Le Penovú hlasovalo 13 297 760 voličov (41,5 %). Výsledok bol síce tesnejší ako v roku 2017, keď E. Macron získal 66,1 % a M. Le Penová 33,9 % hlasov (účasť voličov bola 74,56 %). Nebol však taký malý, ako to očakávali niektoré mediálno-politické kruhy, kde sa niekedy poukazovalo aj na určité obavy a neistotu v tábore „macronovcov“. Takmer 5 a pol milióna hlasov viac pre E. Macrona ukázalo, že ani tentokrát radikálna pravica, za ktorej predstaviteľku politici a médiá M. Le Penovú považujú, Francúzov dostatočne nepresvedčila aj napriek tomu, že zmenila svoju rétoriku.   

K víťazstvu sa E. Macronovi poponáhľali poblahoželať vedúci predstavitelia EÚ, ako aj mnohých členských štátov únie (vrátane slovenskej prezidentky). V západnom mediálno-politickom hlavnom prúde najmä v Európe sa o ňom píše s nadšením. Kolektívny Západ dnes totiž potrebuje dokázať za každú cenu svoju súdržnosť najmä tým, že súhlasí so všetkými aj škodlivými krokmi washingtonskej administratívy v protiruskom postoji a masívnej podpore pre Ukrajinu (najradšej zbraňami). Len okrajovo sa objavujú štáty ako Maďarsko na čele s V. Orbánom, či Grécko alebo Bulharsko, ktoré nechcú dodávať zbrane pre Kyjev. Ak by sa však na čele Francúzska ocitla M. Le Penová, mohlo by sa to stať dramatickejším.

Časť síl vidí v znovuzvolení E. Macrona zvýšenie jeho prestíže a pasuje ho do roly nástupcu A. Merkelovej v EÚ, ktorú kancelár O. Scholz nie je schopný nahradiť, čo sa čoraz viac ukazuje. Dúfajú, že príde s novými nápadmi, ktoré dynamizujú EÚ, lebo vraj sa potvrdzujú viaceré z argumentov o hlbšej európskej integrácii, ktoré uviedol v minulosti. Kontroverznými sa však môžu stať jeho úvahy o potrebe zvyšovania vojenských výdavkov v EÚ.

Len poniektorí veľkí skeptici a radšej ticho dodávajú, že ani zvolenie E. Macrona však  v tomto prípade skalopevnej jednoty kolektívneho Západu, kde je EÚ servilne lojálna USA, nemusí vyriešiť problémy, ktoré sa hromadia už roky. Ak napätá situácia, predovšetkým kvôli ťažkým hospodárskym následkom protiruských sankcií pre EÚ bude trvať príliš dlho, môže vzniknúť situácia známa zo slovenského príslovia, že „tak dlho sa chodí s džbánom po vodu, kým sa ucho neutrhne.“ Rovnaké alebo veľmi podobné príslovia pritom pozná aj čeština, nemčina, slovinčina či maďarčina.

Len smutne treba dodať, že pri súčasnom smerovaní slovenskej politiky a diplomacie E. Macron pri stretnutiach so súčasným premiérom E. Hegerom i jeho predchodcom I. Matovičom im ústretovosť nepreukázal – podrobnosti radšej vynecháme. Avšak ani prezidentka Z. Čaputová so svojim prowashingtonským zameraním francúzskeho prezidenta medzi svojich obľúbencov nezaradila (alebo to je možno naopak). Síce už v júli 2019 absolvovala návštevu v Paríži, pri ktorej sa slovenský mediálny hlavný prúd takmer „roztiekol“ v superlatívoch (napr. ako si rozumejú ako predstavitelia novej, mladej generácie vodcov štátov EÚ), ale potom sa už nič výnimočné neudialo. Vo všeobecnosti možno povedať, že vzťahy SR a Francúzska ako členov EÚ (i NATO) majú zdvorilý spojenecký charakter, ale nič blízkeho či nadštandardného v nich ani z jednej strany nie je.  

Na dôkladnejšiu analýzu toho, čo znamená opätovné zvolenie E. Macrona za francúzskeho prezidenta si treba počkať dlhší čas. Ide najmä o to, že v júni sa budú konať voľby 577 poslancov Národného zhromaždenia a tam bude situácia iná, než v dueli prezidentských kandidátov. Obrazne sa hovorí aj o „treťom“ kole volieb.

Vo všeobecnosti možno poukázať na viacero okolnosti, potenciálne podmieňujúcich rozhodovanie voličov, ktoré môže ovplyvniť aj vývoj medzinárodnej (bezpečnostnej) situácie v Európe. Vyberieme z nich len niektoré. Vo francúzskej spoločnosti sú viaceré problémy, ktoré napriek sľubom spred piatich rokov E. Macron nesplnil a panuje v nej špecifické napätie. Nespokojnosť ďalej vyvolal prezidentský program E. Macrona medzi veľkou časťou mládeže, ktorej chýbala pozornosť ekológii, pričom niektorí dodávajú, že nechcú voliť len menšie zlo. Neúspešný ľavicový prezidentský kandidát Jean-Luc Mélenchon sa netají snahou vytvoriť spojenú ľavicovú kandidátku, vyhrať voľby a stať sa novým premiérom. V prvom kole prezidentských volieb získal E. Macron 9 783 058 a J.-L. Melenchon 7 712 520, teda len o niečo ako 2 milióny hlasov viac. Napokon aj keď voľby nevyhrala, na reparát sa chystá aj M. Le Penová, povzbudená podporou, ktorá získala. Bude potrebné sledovať vývoj preferencií strán, ktoré budú kandidovať.

Otázne je aj to, aká bude sila strany La République En Marche! (Republika Na pochod!), ktorú založil E. Macron v roku 2016. V roku 2017 v parlamentných voľbách s prevahou zvíťazila. V júni 2022 jej to však môžu „spočítať“, mnohí z tých, ktorí E. Macrona volili v druhom kole, ale nie sú s ním spokojní.

Uvedieme ešte niektoré viac-menej známe fakty zo života a politickej dráhy E. Macrona. Po absolvovaní prestížnej školy École nationale d’administration (voľne preložené Národná škola riadenia) v roku 2004 sa stal finančným inšpektorom. Potom krátko pôsobil v Attaliho komisii, ktorá pripravovala návrhy pre oživenie francúzskeho hospodárskeho rastu. V rokoch 2008 až 2012 pôsobil v investičnej banke Rothschild a občas sa preto považuje aj za „odchovanca“ bankových kruhov.

Politicky sa E. Macron angažoval spočiatku v Občianskom hnutí a potom bol členom Socialistickej strany. Zúčastnil sa volebnej kampane socialistu Françoisa Hollanda v roku 2012, ktorý ho po víťazstve vymenoval za zástupcu generálneho tajomníka svojho kabinetu. V roku 2014 sa stal ministrom hospodárstva, priemyslu a digitálnych technológií. V roku 2015 bol prijatý zákon o raste, aktivite a rovnakých ekonomických príležitostiach, ktorý sa stal známy ako „Macronov zákon“. Jeho povesť sociálneho liberála silnela a v roku 2016 odstúpil z vládneho postu, aby sa venoval príprave na prezidentské voľby v roku 2017. Začal sa prezentovať ako kandidát mimo tradičnej francúzskej pravico-ľavicovej diferenciácie politiky.

Doplníme niečo aj o kontroverznosti osobnosti E. Macrona. Ide o človeka, ktorý je výrazne politicky orientovaný, má charizmu, vie výborne komunikovať a príťažlivo vystupovať. Získal si autoritu aj na medzinárodnom poli. Francúzske médiá vrátane hlavného prúdu, ktoré nie sú také potrimiskárske a lokajské, ako slovenské, však poukazujú aj na to, že E. Macron vie byť nepríjemný až arogantný a uviedli viacero prípadov, keď sa takto správal. Okrem toho sa vraj vie aj rýchlo uraziť, ale nemá ani ďaleko k tomu, aby urazil iného, čo opäť médiá viackrát „s radosťou“ uverejnili.

Celkom na záver poblahoželáme E. Macronovi k víťazstvu vo voľbách, aj keď nepatríme medzi jeho obdivovateľov. Zároveň mu poprajeme veľa úspechov, predovšetkým takých, ktoré prispejú k riešeniu problémov Francúzska, EÚ i širšej medzinárodnej bezpečnosti. Malo by to však byť zásadne v inom smere a duchu, ako to je v posledných rokoch globálneho chaosu, ktorý vyvolávajú USA za pomoci svojich západných spojencov. A to je skutočná až historická šanca E. Macrona.

Podporte nezávislé spravodajstvo a pomôžte zvýšiť pluralitu médii na Slovensku. Spravodajský portál Veci Verejné prináša overené agentúrne správy a vlastné komentáre naších autorov.

Podporiť nás môžete jednoduchou formou cez platobnú bránu buď pravidelnou mesačnou sumou alebo jednorázovým príspevkom.

Pravidelná mesačná podpora

Jednorázová podpora


Alebo prevodom na náš účet: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Newsletter - Veci verejné

Prihláste sa na odber článkov. Dva krát do týždňa Vám zašleme zhrnutie najpodstatnejších komentárov a názorov, ktoré vyšli na našom webe :)

*Po vyplnení formuláru Vám zašleme potvrdzujúci email, ktorý je potrebné potvrdiť.

Podporte spravodajsko-názorový portál Veci Verejné

Vychádzať môžeme len vďaka vašej pravidelnej podpore. Ak považujete našu činnosť za dôležitú a potrebnú, podporte náš spravodajsko-názorový portál pravidelnou mesačnou sumou 5, 10 či 15 eur, prípadne podľa vašich možností na číslo účtu IBAN: SK7283300000002801086712

Ďakujeme. Aj vďaka vám môžeme robiť sociálne a vlastenecky orientovanú žurnalistiku.

spot_img

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás