Sprisahania patria k neoddeliteľnej súčasti protirečivosti spoločenského života od jeho začiatkov. Majú mnohé podoby a za ich najvýraznejší aspekt sa považujú sprisahania v boji o politickú moc, ktoré môžu viesť k rôznym ťažkostiam. Voľne vyjadrené tieto sprisahania sa spájajú so záverom, že nejaká skupina sa zámerne a tajne usiluje o zmenu pomerov v spoločnosti a získanie moci (čo neskôr môže prerásť aj do jej zneužitia) k presadeniu svojich záujmov a cieľov. Vznikli aj špecifické teórie sprisahaní, resp. konšpiračné teórie, ktoré sprisahania vidia ako jeden z významných faktorov fungovania politickej moci. Tieto teórie obsahujú veľa paradoxov a svojim spôsobom prispievajú aj k šíreniu chaosu vo svete.

Doplníme, že konšpirácia (z latinského conspiratio – voľne preložené dýchať spolu, spoločné dýchanie), je vo všeobecnosti prísny súhrn pravidiel a opatrení na utajenie nejakej činnosti pred verejnosťou. Uskutočňuje sa spravidla v oblastiach (činnostiach), ktoré majú ilegálny charakter. Uplatňuje sa aj v radikálnych a extrémistických skupinách, ktoré pôsobia neraz na hrane zákona. Využíva sa však aj v činnosti spravodajských (tajných) služieb.

Sprisahania – záujem i obavy verejnosti, médií a štátov

Do určitej miery prirodzenú snahu ľudí o poznanie tajností spoločenského a politického života, medzi ktorými patria sprisahania medzi najzaujímavejšie, využívajú najmä masmédiá. Poznatky o nich sa šírili i šíria aj knihami a rôznymi tlačovinami. Dnes patria aj k témam na sociálnych sieťach.

Teórie sprisahaní začali priťahovať zvýšený záujem verejnosti po Veľkej francúzskej revolúcii v roku 1789. V 20. storočí sa stali obľúbenou témou médií hlavného prúdu, pričom mimoriadnu popularitu podľa viacerých názorov majú v USA. Vzhľadom na to, že konšpiračné teórie vysvetľujú niektoré historické udalosti (i staršie) ale aj súčasné spoločenské procesy ako výsledok sprisahania, nedá sa urobiť ich spoľahlivý prehľad. Ale ak by sme sa do vyhľadávania pustili s veľkou vervou, môžeme ich napočítať azda aj na stovky. Ak odhliadneme od starších teórií, ktoré za sprisahaniami vidia niektoré národy, či tajné spoločenstvá, za „najväčšie“ konšpiračné teórie sa v súčasnosti považujú najmä teórie o zabití J. F. Kennedyho, o príčinách udalostí 11. septembra v USA, novom svetovom poriadku a i. Jedna z najnovších konšpiračných teórií sa zaoberá pôvodom koronavíru (COVID-19).

Paradoxne šíreniu konšpiračných teórií a rastu ich popularity napomáhajú aj iracionálne a patologické snahy moci vo viacerých štátoch, medzi nimi aj na Slovensku, vytvárať v rámci štátneho aparátu inštitúcie na vedenie boja s konšpiráciami, hoaxmi, dezinformáciami a pod. Liberálno-demokratická pokrytecká politika však boj s konšpiráciami za silnej podpory úplatných médií hlavného prúdu zneužíva na boj proti názorom, ktorých sa bojí. A to potom  možno nieto ani príliš veľa lepších podnetov na šírenie konšpiračných teórií ako to, že elity, ktoré čoraz viac strácajú zmysel pre realitu, sa boja o svoju moc.

Špecifickým, formálnym prvkom sprisahaní je, že sprisahanie je sprisahaním vlastne len dovtedy, pokiaľ sa o jeho existencii nedozvie verejnosť. K paradoxom šírenia teórií sprisahaní patrí preto aj fakt, že keď sa stanú známymi, vzniká neraz tieň podozrenie, že sú sily, ktoré majú záujem na tom, aby sa dejiny a súčasnosť vykladali v takomto duchu.

Nejasnosti okolo sprisahaní a ich nebezpečenstvá môžu vo verejnosti vzbudzovať aj rôzne obavy. Toto v podmienkach prehlbujúcej sa krízy liberálnej demokracie na Západe začínajú politici a médiá hlavného prúdu zneužívať na strašenie verejnosti. Ako príklad možno použiť rôzne podoby z pôsobenia „ruky“ Moskvy, ku ktorej sa pridáva aj „ruka“ Pekingu, ale aj iných síl, ktoré chcú „podryť“ demokraciu a slobodu na Západe. Dala by sa napísať aj rozsiahla štúdia o tom, čo za kolosálne nezmysly dokážu zo svojej rozháranej mysle „vyťažiť“ prozápadní slovenskí politici a žurnalisti, či osoby z mimovládnych organizácií.

Sprisahania môžu vyústiť aj do pokusov o štátny prevrat – puč. Rozšírené boli najmä v Latinskej Amerike, Ázii a Afrike. Najmä v Afrike, čiastočne aj V Ázii k nim dochádza aj v tomto storočí. Na Západe – v štátoch NATO a EÚ ich je oveľa menej. V bipolarite s úspešnými i neúspešnými (odhalenými) prevratmi mali skúsenosti vo Francúzsku, Grécku, Portugalsku, Španielsku a Taliansku. Výnimkou je Turecko, kde v rokoch 1960 – 1996 došlo k štyrom vojenským prevratom. V roku 2016 sa tam uskutočnil neúspešný pokus o prevrat.

Prekvapením sa preto stal 7. decembra veľká razia proti „Ríšskym občanom“ v Nemecku, ktorú pozorne sledovali vybrané médiá. Podľa vyjadrení polície sa tým prekazil pokus o štátny prevrat. Išlo aj o protiteroristickú akcia, ktorá bola najväčšia v dejinách NSR, lebo ani proti teroristickej organizácii Rote Armee Fraktion v 80. rokoch nebolo naraz nasadených toľko policajtov. Zúčastnilo sa na nej 3000 osôb z polície a špeciálnych jednotiek, ktorí prehľadali 130 objektov v 11 spolkových krajinách. Pátralo sa aj v rakúskom Kitzbüheli a v talianskej Perugii.

Krátko o vybraných podrobnostiach

z podozrení o príprave štátneho prevratu v Nemecku

Teroristická organizácia mala byť založená najneskôr na konci novembra 2021 a podozrieva sa z plánovania ozbrojeného útok na ústavné orgány. Generálne spolkové štátne zastupiteľstvo (obdoba našej generálnej prokuratúry) a ďalšie štátne orgány predložili s nemeckou precíznosťou veľké množstvo údajov, ktoré ich viedli k podozreniam. Pozri Festnahmen von 25 mutmaßlichen Mitgliedern und Unterstützern einer terroristischen Vereinigung sowie Durchsuchungsmaßnahmen in elf Bundesländern bei insgesamt 52 Beschuldigten (prístupné na https://www.generalbundesanwalt.de/SharedDocs/Pressemitteilungen/DE/aktuelle/Pressemitteilung-vom-07-12-2022.html) Na význam akcie podľa médií poukazuje aj to, že s informáciami o nej pred nimi vystúpil spolkový štátny žalobca, ktorý sa takýmto akciám ináč vyhýba.

Podozrievaní teroristi patria ku krajne pravicovému hnutiu Ríšski občania (Reichsbürger). Vo vyhlásení Generálneho spolkového štátneho zastupiteľstva sa uviedlo, že Ríšski občania neuznávajú legitimitu nemeckého štátu. Ide o osoby, ktoré spája odmietanie štátnych inštitúcií a slobodného, demokratického základného poriadku NSR. Sú vraj presvedčení, že Nemecko v súčasnosti riadia príslušníci ‚hlbokého štátu“.

Skupina vraj chcela vyvolať chaos a pučisti plánovali útokom na kritickú infraštruktúru vyvolať podmienky podobné občianskej vojne, v ktorých by mohli prevziať moc. Predpokladali obnovenie monarchistickej vlády v tradíciách Nemeckej ríše, pričom jej hranice videli v podobe z roku 1937.

Podozrievaní teroristi vraj trénovali so zbraňami a chystali sa zaútočiť na Bundestag (budovu spolkového parlamentu). Boli vraj inšpirovaní útokom na washingtonský Kapitol 6. januára 2021 a ide aj o stúpencov konšpiračných teórií a ideológie QAnon. Po obsadení Bundestagu chceli vytvoriť prechodnú vládu, ktorá by vyjednala nový štátny poriadok v Nemecku s víťaznými spojeneckými mocnosťami 2. svetovej vojny.

Členovia skupiny pôsobili v jej civilnom a vojenskom krídle. Civilné krídlo (Rada) sa chystalo na prevzatie vládnej agendy a vojenské krídlo (Štáb – 9 osôb) malo za úlohu obstarávať zbrane a iné vybavenie a pripraviť bezpečný komunikačný systém. Dôležitou úlohou bolo verbovanie policajtov a vojakov Bundeswehru.

Podľa Úradu na ochranu ústavy patrí k „ríšskej scéne“ okolo 21-tisíc mužov a žien, z ktorých  sa asi 5 % považuje za pravicových extrémistov. V roku 2021 im nemecké tajné služby pripísali na vrub vyše 1000 trestných činov. Možno časť z nich je len „narušených“, ale nejde o neškodných ľudí.

Pátralo sa po 52 podozrivých. Zatklo sa 25 ľudí. Z nich sa z členstva v teroristickej organizácii podozrieva 22 osôb a 3 z jej podpory. Na tomto základe sa na zatknutých podá obžaloby. Následne vyšetrujúci sudca Spolkového súdneho dvora rozhodne o prípadnej vyšetrovacej väzbe.

Podozriví pochádzajú zo širokého spektra sociálnych a profesionálnych prostredí. Média uvádzajú spomedzi zatknutých na prvom mieste Heinricha XIII. princa Reußa (*1951), ktorý je podnikateľom s nehnuteľnosťami a žije vo Frankfurte nad Mohanom. Pochádza zo starého šľachtického rodu z Durínska. Tam vlastní poľovnícku chatu neďaleko Bad Lobensteinu, kde sa údajne niekoľkokrát konali stretnutia sprisahancov. Po uskutočnení pripravovaného prevratu sa mal stať hlavou štátu.

Zvýšenú pozornosť venujú aj bývalej poslankyni Bundestagu za stranu Alternative für Deutschland (2017 – 2021), potom sudkynr na berlínskom zemskom súde, kde pôsobila aj predtým od roku 1993, Birgit Malsack-Winkemannovú (*1964). Vzhľadom na jej názory sa už pred raziou uvažovalo o jej penzionovaní. Sedí však aj v arbitrážnom súde strany, pričom aj v samotnej strane boli na ňu nelichotivé názory.  

Zatknutí boli aj bývalí príslušníci Bundeswehru (vzhľadom na to, že v Nemecku je ešte stále povinná vojenská služba, veľká väčšina mužov s výnimkou zdravotne nespôsobilých a tých, ktorí vykonávajú civilnú službu, sú bývalí príslušníci Bundeswheru). Medializovala sa najmä osoba Rüdigera von Pescatore, bývalého štábneho seržanta vzdušnovýsadkového práporu 25. Ďalej boli zatknutí plukovníci vo výslužbe Maximilian Eder a Peter Wörner z Bayreuthu, ktorý podniká v oblasti výcviku prežitia ako aj bývalý dôstojník kriminálnej polície Michael Fritsch z Hannoveru.

Kvôli podozreniu zo spolupráce s teroristickou skupinou bola zatknutá ako jediná osoba zo zahraničia občianka RF Vitalija B. Jej úlohou bolo údajne zaistiť kontakty „Ríšskych občanov“ s Ruskom, čomu však nič nenasvedčuje. S ruskou stopou sa v prípade nekalkulovalo.

Kriticky o hodnotení akcie v niektorých nemeckých médiách

V súčasných liberálno-demokratických štátoch sa hrozbe terorizmu i pravicového extrémizmu venuje zvýšená pozornosť, čo kvituje aj verejnosť. Nemecké médiá i opozícia však poukázali na viacero slabých miest v akcii. Vnútropolitická hovorkyňa strany DieLinke v Bundestagu Martina Rennerová uviedla, že takáto „protiteroristická operácia“ nesmie byť show.

Uvádza sa aj to, že takéto mediálne nafúknuté vyšetrovania sú neraz neplodné, čo súvisí s tým, že v Nemecku funguje právny štát. Bezprostredné nebezpečenstvo zrejme nehrozí a to, čo sa zverejnilo z vyšetrovania podľa médií nevyzerá na akútne odvrátenie hrozby štátneho prevratu. Existuje prvotné podozrenie, ktoré sa nemusí nevyhnutne potvrdiť.

V prvom rade sa v kritických kruhoch vytýka, že príprava akcie bola medializovaná už dopredu, vrátane zverejnenia niektorých mien neskôr zatknutých. Viaceré vybrané médiá dostali avíza a priamo z miest razie pripravovali exkluzívne príbehy. Išlo zrejme o vytvorenie čo hysterickej publicity, aby sa pôsobenie skupiny podozrievaných nafúklo do čo najväčšieho nebezpečenstva pre štát. Hoci šéf štátnych žalobcov plány razie označila za tajné, médiám bolo kdečo známe už pred jej začiatkom. Podľa niektorých názorov tento stav hrozilo, že akcia, ktorá sa plánovala mesiace, sa môže pokaziť.

Hoci v súčasnom chaotickom svete je možné skoro všetko, viacerí novinári, či nimi oslovení odborníci, spochybnili, či by naozaj bola skupina 20 (max. 50) osôb schopná uskutočniť bez masívnej podpory vojska čo i len pokus o štátny prevrat a nieto ho ešte aj dokonať. Politológ Alexander Rahr ironicky dodal, že Nemecko nie je banánovou republikou.

Ďalej sa poukázalo aj na to, že zatiaľ platí prezumpcia neviny. Nebolo by to prvé vyšetrovanie Generálneho spolkového štátneho zastupiteľstva, ktoré po masívnej medializácii zlyhalo. Uviedol sa príklad teroristickej siete Nordkreuz, o ktorej sa diskutovalo medzi politikmi i v médiách, ale o ukončení vyšetrovaní nie sú takmer žiadne správy. Podľa médií nakoniec štátneho zastupiteľstva od neho upustilo.

Možno doplniť, že Nemecko, najmä kvôli svojej ekonomickej sile predstavuje stále jeden z najstabilnejších štátov v EÚ. Avšak v zložitej vnútropolitickej situácii, najmä v dôsledku pribúdajúcich sociálno-ekonomických problémov je postoj obyvateľstva k „semaforovej“ vláde kritický. Narastá nespokojnosť s liberálno-demokratickými experimentami, do ktorých sa pustilo aj vedenie EÚ. Varovanie predstavujú narastajúce známky nevôle, ktorá vytvára živnú pôdu pre nálady a postoje, ktoré sú iné ako pokrytecké liberálno-demokratické predstavy.

Prezident Frank-Walter Steinmeier uskutočňuje po svojom znovuzvolení v tomto roku uskutočňuje výjazdy do jednotlivých spolkových krajín, kde diskutuje s občanmi, pričom  vedie aj akúsi kampaň za demokraciu, ktorej silu podľa neho nemožno podceňovať. Pre jeho návštevou vo Freibergu v Sasku, ktorá sa uskutočnila 7. decembra, urobila mediálna spoločnosť MDR prieskum medzi svojimi poslucháčmi a divákmi o tom, ako je v Nemecku zaručená sloboda prejavu. Len 40 % opýtaných ju hodnotilo dobre a až 59 % zle. Steinmeierovo úsilie o dialóg s verejnosťou sa považuje za dôležité, ale 55 % oslovených je toho názoru, že to nemá žiadny účinok.

Záverom

Razia proti teroristom z pravicovoextrémistickej scény bola pripravená nemecky dôkladne a svedčí o akcieschopnosti štátu v oblasti vnútornej bezpečnosti. Najmä z organizačnej stránky je treba vysoko oceniť. Aj časť nemeckých médií zostáva právne i politicky opatrná a poukazuje na potrebu čakať na ďalšie výsledky vyšetrovania.

Vo vzduchu visia viaceré nástojčivé otázky, ktoré sa dotýkajú nielen Nemecka, ale možno aj celej EÚ, vrátane Slovenska. Zhrnuli by sme to do záveru, či sú takéto akcie sprevádzané „hypermedializáciou“ skutočne tým, čo presvedčí čoraz viac krízami frustrované obyvateľstvo o dôveryhodnosti  vlády a zvýši jej podporu? Už niekoľko mesiacov sme totiž svedkami nárastu nespokojnosti obyvateľstva, ktorú vlády štátov a vedenie EÚ v područí USA a NATO nedokáže riešiť.