Francúzsko je stále považované za svetovú veľmoc a sú rôzne dôvody, ktoré pri voľbách v ňom zaujímajú aj zahraničie. Francúzsky prezident E. Macron sa okrem toho v súčasnosti usiluje stať sa vodcom EÚ z jej členských štátov a nahradiť A. Merkelovú na tejto pozícii. Štát má mnohé historické i aktuálne špecifiká, medzi ktoré patrí aj jeho volebný systém. Je viacero štátov, kde sú voľby do parlamentu – jeho dolnej komory – len v jednomandátových volebných obvodoch, ale nikde inde na Západe nie sú dvojkolové. Vo Francúzsku je na rozdiel od USA a Veľkej Británie, kde sú tiež voľby v jednomandátových obvodoch, ale len v jednom kole, oveľa viac kandidujúcich strán. Tento systém vyžaduje (umožňuje) špecifickú volebnú taktiku, pričom konečný výsledok volieb sa najmä v takej chaotickej situácii, ako je dnes na Západe, ťažko predpokladá a robí sa opatrne. K francúzskym zvykom nepatrí ani fiškálske spochybňovanie výsledkov volieb a masové odvolania proti ich výsledkom.
Druhé kolo volieb do Národného zhromaždenia (ďalej len NZ) sprevádzalo napätie spojené s viacerými otázkami. Prvou najčastejšou, dalo by sa povedať politicky základnou, bola otázka, či sa proprezidentskej koalícii (Spolu za prezidentskú väčšinu – ďalej len Spolu), ktorá sa charakterizuje niekde na pomedzí pravého stredu a pravice s prvkami neoliberalizmu, podarí získať nadpolovičnú väčšinu kresiel. Väčšinou sa očakávalo, že sa to asi nestane.
Druhou bola v nadväznosti na prvú, otázka, či sa ľavici zjednotenej J.-L. Mélenchonom – koalícii Nová ekologická a sociálna ľudová únia (Nouvelle Union Populaire écologique et sociale – ďalej len NUPES), ktorá sa často charakterizuje ako radikálna, podarí vyhrať voľby. Táto otázka bola oveľa menej frekventovaná a okrem J.-L. Mélenchona a vyjadrení niektorých predstaviteľov NUPES to nikto nepovažoval za reálne. Očakávalo sa však, že NUPES sa stane najsilnejším opozičným blokom.
Ďalšie dve otázky boli už len doplnkové. Išlo v nich o to, koľko sa podarí získať kresiel Národnému združeniu (Rassemblement national, ďalej len RN) vedenému M. Le Penovou. Tak isto sa len očakávalo, koľko kresiel získajú Republikáni (Les Républicains ďalej len LR), ktorí sú akýmisi „postgaullistami“ v spojení s Pravou a strednou úniou (Union de la droite et du centre – ďalej len UDC). V oboch prípadoch sa odhadoval menší počet kresiel ako pre NUPES. V prípade RN sa očakával historický výsledok – zisk minimálne toľkých kresiel, aby mohlo vytvoriť poslaneckú skupinu. V prípade koalície LR/UDC sa čakalo najmä na to, aký veľký bude pokles počtu jej kresiel.
Volebná účasť bola opäť nízka. K urnám prišlo 46,2 % voličov. Bolo to o 1,3 % menej ako v prvom kole, ale o 3,6 % viac ako v druhom kole v roku 2017. Nízka volebná účasť podľa mnohých názorov nahrávala macronovcom.
Z 577 poslancov sa 539 zvolilo v „metropolitnom“ Francúzsku. V zámorských departmentoch a územiach sa zvolilo 27 poslancov a 11 boli zvolení Francúzmi žijúcimi v zahraničí. Jeden obvod zahŕňal v priemere 120 733 občanov. V skutočnosti sa počty v jednotlivých obvodoch pohybovali od 5974 do 167 177 občanov.
Do NZ bolo zvolených podľa údajov, ktoré čerpáme z Le Monde (https://www.lemonde.fr/resultats-elections/) za (údaje v zátvorke uvádzajú pre informáciu počet získaných hlasov v druhom kole a ich percentuálny podiel) :

• Spolu 246 poslancov (8 014 353 hlasov, 38,63 %),
• NUPES 142 poslancov (6 772 780 hlasov, 32,64 %),
• RN 89 poslancov (3 589 465 hlasov, 17,30 %),
• LR/UDC 64 poslancov (1 509 326 hlasov, 7,27 %)
  Ďalej boli zvolení za (inú) ľavicu 13, (inú) pravicu 9, regionalistov 6, (rôznych) centristov 5, extrémnu pravicu 2 poslanci a jeden poslanec sa zaradil medzi rôznych. V niektorých zdrojoch sa objavujú aj iné údaje. Aj v samotnom Le Monde sa uvádza, že celkový počet poslancov podľa politickej príslušnosti sa môže ešte upraviť na základe oficiálnej správy ministerstva vnútra.
  Prvé hodnotenia a komentáre týchto výsledkov poukazujú na to, že predpovede o zisku kresiel (zložení parlamentu) sa v základnom smere naplnili. Zdôrazňuje sa však, že ide o najkomplikovanejší parlament Piatej republiky (boli to šestnáste voľby) a pri jeho pôsobení môžu vzniknúť viaceré problémy. Ojedinele sa objavujú aj názory, že to môže viesť aj k zániku Piatej republiky.
  Celkovo sa hodnotí, že alarmujúci je nízky počet voličov. Môže to vraj byť zapríčinené aj tým, že relatívne krátko po prezidentských voľbách sa robia parlamentné voľby, keď časť voličov si myslí, že voľbou prezidenta sa otázka moci už vyriešila.
  Všeobecne sa pripúšťa, že voľby sú neúspechom E. Macrona a koalície na jeho podporu, lebo sa jej nepodarilo obhájiť väčšinovú pozíciu. Navyše, ak by sme zobrali za bernú mincu počet voličov proprezidentskej koalície, sú to necelé dve pätiny tých, ktorí prišli voliť (a ešte širšie – z celkového počtu voličov ide len o niečo viac ako ich šestinu – ak by sme chceli „meditovať“ o voľbách v tzv. liberálnodemokratických štátoch, pri takejto úrovni podpory vlády vzniká otázka jej legitimity). Celkový počet kresiel získaných blokom Spolu bol o niečo vyšší ako bola spodná hranica odhadov. Svoje zrejme zohrala určitá inercia voličov pre vládnu stranu, najmä vtedy, keď táto strašila nebezpečenstvom „neporiadku“, ktorý prinesie ľavica. Len „medzi riadkami“ vo vyjadreniach macronovcov cítiť utajovanú radosť z toho, že získali viac kresiel ako NUPES. Na druhej strane sa objavujú obavy z toho, ako sa podarí naplniť ciele (sľuby) z prezidentskej kampane E. Macrona.
  Počet kresiel získaných NUPES sa spravidla hodnotí protirečivo. Celkovo nejde o veľký úspech – zisk kresiel je na spodnej hranici úrovne odhadov (niekedy aj trochu menej). Niektoré zdroje poukazujú na to, že niekde sa narýchlo vytvorila „protimélenchonovská“ atmosféra. Zvýrazňuje sa však, že zjednotenej ľavici so zelenými sa podarilo výrazne zlepšiť svoju pozíciu oproti roku 2017 a NUPES je najsilnejším opozičným blokom. Otázka je, ako bude blok fungovať. Jeho silu môže znásobiť najmä to, že podľa vyjadrenia jedného z poslancov za NUPES je vo Francúzsku 10 miliónov chudobných.
  Za úspech sa považuje zisk kresiel pre NR. Je výrazne vyšší ako boli spodné hranice odhadu. Za príčinu sa považuje malá obľúbenosť macronovskej politiky a jej kontraproduktívnosť pre široké masy obyvateľstva. Znižuje sa zrejme aj účinnosť strašenia „lepenovskou“ pravicou, ktorá sa od niektorých postulátov extrémizmu dištancovala.
  Pokles počtu kresiel pre LR/UDC bol síce výrazný, ale nakoniec nie tak dramatický, ako uvádzali najpesimistickejšie predpovede. Nechceme predpovedať vývoj, ale táto skupina je asi najbližšia pre možnú spoluprácu so Spolu. Avšak nie všetky najmä sociálno-ekonomické úvahy týchto blokov sú kompatibilné a aj niektoré vyjadrenia predstaviteľov tejto skupiny neboli voči macronovcom najústretovejšie.
  Problémov, ktoré vzniknú vzhľadom na komplikované zloženie nového NZ (roztrieštenosť politického prostredia) bude veľa. Len stručne a aj v určitej rýchlosti sme načrtli vybrané základné ukazovatele výsledkov volieb a ich súvislosti.
  Na väčšie, ucelenejšie analýzy aj s výhľadom možného vývoja povolebnej situácie si však musíme počkať, lebo situácia je naozaj špecifická nielen v domácom ale aj v zahraničnom kontexte. Veľa naznačia najmä voľby nového predsedu NZ, ktoré sa majú uskutočniť 28. júna.