Voľby do Bundestagu 26. septembra vyvolávajú aj veľkú medzinárodnú pozornosť. Nejde len o hospodársku silu a politický vplyv Nemecka v EÚ i v globálnom rozmere, ale aj o to, že po voľbách z nemeckej politiky odchádza A. Merkelová. Ako prvá žena v nemeckých dejinách sa stala kancelárkou. Je mimoriadne úspešná, lebo od novembra 2005 vedie už štvrtú vládu za sebou. Získať autoritu A. Merkelovej v domácej i zahraničnej politike Nemecka bude pre jej nástupcu mimoriadne ťažké.
Milovníci kuriozít poukazujú na to, že je druhou najdlhšie „slúžiacou“ osobou v tejto funkcii po H. Kohlovi. Ak sa vládu po voľbách nepodarí menovať do 19. decembra (po voľbách v septembri 2017 bola nová vláda menovaná až v marci 2018), stane sa najdlhšie pôsobiacou nemeckou kancelárkou.
Nebudeme rozoberať systém volieb do Bundestagu, ale poukážeme len na to, že voliči majú 2 hlasy. Prvý hlas odovzdávajú kandidátovi s tzv. priamym mandátom (Direktmandat) v 229 volebných obvodoch. Druhý hlas dávajú krajinskému volebnému zoznamu (listine) politických strán a hnutí (Landesliste). V Bavorsku, Brémach a Hamburgu je možnosť „preferovať“ jednotlivých kandidátov aj na tejto listine podobne ako u nás. Kandidáti na priamy mandát sú spravidla zaradení aj na krajinský volebný zoznam, čo im umožní dostať sa do parlamentu aj keď nezvíťazia v obvode. Ako príklad možno uviesť, že vedúci kandidáti na listine SPD O. Scholze a Zelených A. Baerbocková sa stretnú v boji o priamy mandát v obvode 61 v Postupime, kde obaja bývajú.
Kreslá (celkom by ich malo byť 598) sa delia medzi subjekty, ktoré získali spolkovo (celoštátne) najmenej 5 % platných druhých hlasov alebo najmenej tri priame mandáty. Zložitým špecifikom Bundestagu sú tzv. previsajúce (presahujúce) mandáty, ktoré sa vytvárajú, ak strana získa na základe prvých hlasov v krajinách v súčte viac kresiel, než na koľko by mala nárok podľa druhých hlasov. Od roku 2013 sa tento stav upravuje aj kompenzačnými mandátmi, aby neboli znevýhodňované strany, ktoré nemajú previsajúce mandáty. Výsledkom je, že v parlamente môže byť viac kresiel, ako formálno-právne má byť a ich počet sa postupne zvyšuje. 17. Bundestag zvolený v roku 2009 mal 622 poslancov, v roku 2013 zvolenom 18. Bundestagu bolo 631 poslancov a 19. Bundestag ich má už 709.
V tohtoročným voľbách pripravilo krajinské volebné zoznamy 40 subjektov. Okrem toho 7 subjektov nemá krajinské volebné zoznamy, kandidujú len v obvodoch. O miesta v parlamente sa uchádza 6211 osôb. Len 11 subjektov má volebné zoznamy vo všetkých spolkových krajinách. Dvanástym takýmto subjektom je tzv. Únia – spojenie Kresťanskodemokratickej únie (CDU), ktorá kandiduje v 15 krajinách a Kresťansko-sociálnej únie (CSU), ktorá sa uchádza o hlasy voličov len v Bavorsku. Zaujímavosťou je, že Zelení, ako jediný subjekt zastúpený v súčasnom Bundestagu, kandidujú len v 15 krajinách, lebo v Sársku ich zoznam kvôli nezrovnalostiam nebol pripustený k voľbám.
V Nemecku možno odovzdať hlas v parlamentných voľbách aj poštou. V roku 2017 tak urobila zhruba tretina voličov, ale nie sú obavy zo zneužitia týchto hlasov tak ako v USA. V tomto roku sa počíta, že počet poštou zaslaných hlasov bude kvôli korone ešte vyšší.
V Nemecku sa uskutočňuje veľa prieskumov preferencií, ktoré sú považované za dôveryhodné. Vzhľadom na ich množstvo sa v médiách používa aj ukazovateľ priemer (stredná hodnota) preferencií za mesiac. V januári tohto roku Únia s 35,8 % suverénne viedla pred Zelenými s 19,0 % (na druhé miesto sa dostali v októbri 2018). Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) s 15,1 % bola tretia.
Odvtedy sa prejavili tri trendy. Výrazne (zhruba o tretinu) klesli preferencie Únie. Do mája stúpali preferencie Zelených, ktorí atakovali hodnoty Únie, ale potom začali tiež klesať. Preferencie SPD vykazovali dlhodobo stabilitu a v lete začali stúpať. 24. augusta nečakane, ale zákonite v dôsledku týchto trendov prvýkrát predbehli preferencie Únie.
V septembri už vo všetkých prieskumoch bola SPD na prvom mieste. Doterajší priemer preferencií za mesiac (k 21. septembru z 26 prieskumov) je pre SPD 25,5 %, pre Úniu 21,2 % a pre Zelených 16,1 %. Dva posledné zverejnené prieskumy (21. septembra) uskutočnené spoločnosťami Forsa a Trend Research namerali pre SPD 25 a 27 %, pre Úniu po 22 % a pre Zelených 17 a 15 %.
Okrem týchto strán podľa preferencií nameraných v tomto roku, by sa mali dostať do parlamentu ešte Slobodná demokratická strana (FDP) a Alternatíva pre Nemecko (AfD) s preferenciami od 10 – 12 % a Ľavica (DieLinke.) s hodnotami 6 – 6,5 %.
Predpokladá sa, že víťaz volieb nezíska viac ako 30 % hlasov a nová vládna koalícia bude pozostávať z troch subjektov. V hre sú dve koalície SPD – Zelení – Ľavica a Únia – Zelení – FDP. Obnovenie veľkej koalície (SPD – Únia), ktorá je v súčasnosti vo vláde sa nepredpokladá.
Na čele kandidátok najsilnejších subjektov sú O. Scholze (SPD), A. Laschet (Únia) a A. Baerbocková (Zelení). Verejnosťou je najviac preferovaný O. Scholze a A. Laschet má najnižšiu podporu. Kvôli poklesu preferencií Únie A. Merkelová porušila svoj „sľub“, že ako odchádzajúca kancelárka nebude vstupovať do kampane, ale vystúpila na podporu A. Lascheta a voličov varovala pred ľavicovou vládou. Preferenciám Únie to však zatiaľ nepomohlo.
Vyjadrenia politikov o povolebnej spolupráci sú opatrné, ale v televíznych debatách to vyznieva oveľa viac na spoluprácu SPD so Zelenými ako Únie so Zelenými. Nečakané je, že SPD a Zelení pripúšťajú možnosť vytvorenia koalície s Ľavicou hoci voči nej majú viaceré výhrady. Išlo by o prvú spolkovú vládu, v ktorej by bola zastúpená Ľavica. Takéto vlády však už na krajinskej úrovni fungujú v Durínsku, Berlíne a Brémach.
Politika nie je štatistika a matematika, ale parlamentné počty v každom štáte fungujú, aj keď spravidla nie tak surovo ako v podmienkach hegeromatovičomoci podporovanej čaputovčinou na Slovensku. Po voľbách sa kalkuluje všade a musíme si počkať nielen na výsledky, ale aj na rokovania, ktoré zrejme budú náročné a zdĺhavé a môžu priniesť rôzne kombinácie.
Ľavicová vláda v Nemecku by však v súčasných pomeroch v EÚ ale aj širšie na Západe bola určitým prelomom. No a spôsobila by nové vrásky na čele washingtonského establišmentu, ktorý si zavaril aj ponížením Francúzska vytvorením bezpečnostného spojenectva s Londýnom a Canberrou. V povolebných rokovaniach v Nemecku okrem domácich problémov, bude preto iste zohrávať úlohu i zahraničná politika, kde môže prísť na pretras aj otázka, či by sa EÚ nemala začať zbavovať závislosti na USA a NATO.
Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave
