Konzervatívci si zrejme uvedomili rastúce nebezpečenstvá krízy, v ktorej sa nachádza Veľká Británia ale najmä ich vláda. Poslanci v Dolnej snemovni rýchlo rozhodli o novom vodcovi strany a tým aj predsedovi vlády. Voľby vodcu strany boli vyhlásené vo štvrtok (20. októbra) krátko po rezignácii Liz Trussovej a už v pondelok popoludní bol známy ich víťaz, vzhľadom na to, že do stanoveného času splnil určené požiadavky len jeden uchádzač – Rishi Sunak (*1980). Do volieb sa ako prvá prihlásila Penny Mordauntová (*1973), v súčasnosti vodkyňa Dolnej snemovne, ale v pondelok z nich odstúpila, keď zrejme zistila, že nedokáže získať dostatočný počet poslancov na svoju podporu.
Špekulovalo sa aj o vstupe Borisa Johnsona do súboja o vodcovské kreslo. Média v honbe za senzáciami z trochu iného súdku ako je jednostranné a nedostatočne overené informovanie o situácii na Ukrajine, sa snažili z návratu B. Johnsona urobiť humbug. Pri všetkej úcte k potrebe informovanosti a úlohe médií, západné média hlavného prúdu, dnes dokážu „vyrobiť“ množstvo dohadov, ktoré v spoločnosti zväčšujú aj tak už dosť veľký chaos. Zrejme ide o spôsob interpretácie udalostí na zvýšenie záujmu recipientov o sledovanie, čo prináša aj viac peňazí. Objektívnosť a pravdivosť, česť výnimkám, nie sú už desaťročia v médiách hlavného prúdu preferované. A tak sa šírili aj dohady o obsahu stretnutia favorita volieb R. Sunaka s B. Johnsonom. Aj v zahraničí sa rýchlo prezentovalo, že sa vraj môžu dohodnúť a B. Johnson sa do volieb nezapojí, za čo dostane nejaké miesto v novom kabinete. K nijakej dohode však nedošlo, ale aj tak B. Johnson v nedeľu večer ohlásil, že na voľbách sa nezúčastní, hoci mal údajne podporu viac ako 100 poslancov čo však nebolo oficiálne potvrdené (jeho slovo po účinkovaní v britskej politike nemá veľkú vážnosť). Na jeho stranu sa však postavili aj viacerí súčasní i bývalí členovia vlád.
Pri všetkej kritike Borisa Johnsona treba v súvislosti s tým, že sa vzdal účasti v súboji o vodcu konzervatívcov, uznať, že sa tentoraz zachoval ako štátnik. P. Mordauntová sa vyjadrila, že B. Johnson záujmy štátu postavil nad záujmy strany a záujmy strany nad vlastnú osobu. Ukázala sa aj pokrytecká zmena názorov, ktorú predviedli minister zahraničných vecí James Cleverly a bývalá ministerka vnútra Priti Patelová. V nedeľu sa vyjadrili najprv v prospech B. Johnsona, ale po jeho vyhlásení, že sa na voľbách nezúčastní, podporili pre istotu R. Sunaka.
Po tom, ako zostal R. Sunak jediným kandidátom na kreslo vodcu, nemusel robiť „reparát“ vo voľbách, v ktorých kvôli malej podpore členov strany neuspel v lete v súboji L. Trussovou. Podľa mediálnych zdrojov mal R. Sunak zaistenú nadpolovičnú podporu – 182 z celkového počtu 357 (niektoré zdroje uvádzajú 356) konzervatívnych poslancov. Na rozdiel od L. Trussovej sa zdá, že R. Sunak bude mať v strane silnejšiu pozíciu a môže zostaviť i kvalitnejší kabinet. Kríza vodcovských osobností a systém politiky konzervatívcov však zrejme prinesie svoju daň a očakávať radikálny zvrat v britskej politike nie je reálne.
Po uzavretí prihlasovania do volieb, kedy sa R. Sunak oficiálne stal novým vodcom konzervatívcov vystúpil pred nimi s prejavom za zavretými dverami a nehovoril po ňom ani s novinármi. Údajne vyzýval najmä k zjednoteniu strany a poukázal na to, že je to asi posledná šanca vytvoriť v súčasnosti (v tomto volebnom období) funkčnú konzervatívnu vládu. Neskôr vo verejnom vystúpení uviedol, že sa bude usilovať o stabilizáciu situácie v štáte.
Horšie to je však v širšom – celobritskom – vnímaní nového predsedu vlády. Už pri súboji s L. Trussovou sa poukazovalo na to, že jeho „volebný program“ bol síce o niečo lepší, ako u protivníčky, ale médiá ani odborníci ho nepovažovali za silný, lebo v ňom nevideli jasnú víziu rozhodného a systematického riešenia problémov.
Na zložitú pozíciu R. Sunaka v spoločnosti poukazujú aj výsledky prieskumu agentúry YouGov, ktorý bol zverejnený 24. októbra. Vzorka 1001 respondentov, z ktorých všetci počuli o triu možných uchádzačov o vodcu konzervatívcov, sa vyjadrovala, či majú priaznivý alebo nepriaznivý názor na nich. R. Sunaka priaznivo hodnotilo 36 % opýtaných a nepriaznivo 64 %. S vykonštruovaným skóre „priaznivosti“ -28 bol na tom mierne lepšie ako P. Mordauntová (-33). B. Johnson dopadol ešte horšie (-40). Najhoršie však vyznelo skóre pre Konzervatívnu stranu, kde dosiahlo -58 (20 % priaznivo, 78% nepriaznivo, 2 % sa nevyjadrili). Vodca labouristov Keir Starmer bol v tomto prieskume hodnotený priaznivo 43% a nepriaznivo 55%, pričom 2 % sa k nemu nevyjadrili, čiže mal skóre len -12. Z výskumu možno zjednodušene uzavrieť aj to, že britská spoločnosť je rozdelená a dnes nie je politik, na ktorého má priaznivý názor nadpolovičná väčšinou obyvateľov.
Možno postaviť dve zásadné témy, ktoré sa týkajú pôsobenia R. Sunaka na čele novej konzervatívnej vlády:
- Podarí sa mu prekonať rozkol vo vnútri konzervatívcov? Prispela k nemu najmä politika B. Johnsona. L. Trussová ako „nadšená, aktívna, na všetko pripravená straníčka“ (od júla 2014 do septembra 2022 bola nepretržite členkou piatich vlád ale vždy na inom pozícii) tento rozkol aj za krátky čas pôsobenia na čele strany a vlády ďalej zostrila.
- Rozhodujúce bude, ako sa dokáže riešiť problémy ťažkej, viacrozmernej sociálno-ekonomickej krízy s politickými dopadmi. Objektívne treba uznať, že funkciu preberá vo veľmi zložitom čase a jeho možnosti sú vzhľadom na domácu i zahraničnú situáciu obmedzené. Je pred ním veľká výzva a uvidíme, ako sa s ňou popasuje.
Stále otvorená je preto otázka predčasných volieb. Tlačia na ne najmä opoziční labouristi, ale podporuje ich aj Škótska národná strana. Poukazuje sa aj na zmenenú situáciu v Severnom Írsku, kde v miestnych voľbách do regionálneho parlamentu v máji tohto roku prvýkrát za vyše 100-ročnej existencie zvíťazila ľavicová (niekedy označovaná aj za radikálnu) strana Sinn Féin, ktorá je za zjednotenie s Írskom.
Nedávno sme uviedli, že aj podľa prieskumov preferencií politických strán sú vyhliadky pre konzervatívcov zlé. Aktuálne, napriek mnohým problémom sa však nepredpokladá, že by ctihodné konzervatívne dámy i páni umožnili vypísanie predčasných volieb, v ktorých nemajú šance na víťazstvo.
Do kariet R. Sunakovi nehrá ani atmosféra okolo nového britského panovníka Karla III. Bokom necháme jeho vek pri prebraní žezla (budúci mesiac bude mať 74 rokov), lebo hlavným problémom je jeho malá obľúbenosť medzi „poddanými“. Kráľovná Alžbeta II., ktorá vládla vyše 70 rokov sa pre mnohých Britov zdala symbolom stability v neustále sa meniacej a komplikujúcej spoločenskej realite aj keď došlo k výraznému oslabeniu pozície kráľovstva vo svete. Karolovi III., ktorý bol najdlhšie čakajúcim následníkom trónu a vládcom, ktorý nastúpil na trón ako najstarší v britských dejinách, sa už dávnejšie vytýkajú viaceré veci, najmä rozvod s manželkou Dianou. V jednom z prieskumov v tomto roku, vtedy ešte princa Charlesa, považovalo za možného dobrého kráľa 32 % a opačný názor malo tiež toľko respondentov. Väčšiu popularitu mala jeho mladšia sestra Anna a syn William. Po nástupe Karola III. na trón bol v britskom Twitteri populárny hashtag #NotMyKing (Niemôjkráľ), ale protimonarchistické protesty zamerané najmä proti nemu sa prejavovali aj inde na verejnosti.
Podpora monarchie medzi britským obyvateľstvom zatiaľ pretrváva, aj keď slabne. Podľa jedného z prieskumov len 22% oslovených považuje jej možné zrušenie za prínosné a takmer polovica respondentov ho vnímala ako negatívne. Avšak až 41 % Britov vo veku 18 – 24 rokov by toto zrušenie uvítalo. Referendum na túto otázku nie je vo výhľade. Zatiaľ sa pociťujú veľmi protirečivé následky brexitu a obáva sa nového referenda v Škótsku. V dlhodobejšom vývoji sa preto uvažuje o možnom rozpade Veľkej Británie, čo by znamenalo asi aj koniec monarchie. Je tu však aktuálna otázka, či by sa kráľovská rodina nemala nad sebou zamyslieť a žiť skromnejšie podľa príkladu Dánska, Holandska či Nórska.
Uvedieme základné údaje zo života a kariéry R. Sunaka, ktorý bude v 42 rokoch druhým najmladším predsedom britskej vlády od roku 1812, keď sa ním stal Robert Jenkinson na druhý deň po dovŕšení 42 rokov. Bude však prvým predsedom vlády, ktorý má indický pôvod a je hinduistom.
Narodil sa už v Anglicku (v Southamptone). Jeho rodiča pochádzajú z východnej Afriky, kde sa narodili Indom pôvodom z Pandžábu, ktorí prišli do Veľkej Británie v 60. rokoch 20. storočia. Otec R. Sunaka bol lekárom a matka lekárničkou.
V roku 2001 skončil štúdium filozofie, politiky a ekonómie na Lincoln College v Oxforde. Počas štúdia absolvoval aj stáž v ústredí Konzervatívnej strany. V roku 2006 získal ako štipendista Fulbrightovho programu titul Master of Business Administration (zhruba zodpovedá 2. stupňu vysokoškolského vzdelania na Slovensku) na Stanfordskej univerzite.
V rokoch 2001 – 2004 pracoval R. Sunak ako analytik v investičnej banke Goldman Sachs. Neskôr pôsobil vo viacerých investičných fondoch, určitý čas aj v USA. Bol aj riaditeľom investičnej firmy, ktorú vlastnil jeho svokor, indický obchodník, miliardár Nagavara Murthy (plným menom sa uvádza ako Nagavara Ramarao Narayana Murthy). S manželkou Akšatou, ktorá je veľkopodnikateľkou, sa zoznámil počas štúdia v USA a vzali sa v auguste 2009. Niektoré zdroje uvádzajú, že je vraj najbohatším britským poslancom a bohatší aj ako kráľ Karol III.
Politická kariéra R. Sunaka začala v roku 2014, keď bol zvolený za kandidáta konzervatívcov vo volebnom okruhu Richmond (Yorks). V máji 2015 (opakovane v júni 2017 a v decembri 2019) tam bol zvolený za poslanca Dolnej snemovne.
Pôsobenie vo vládnych funkciách začal v januári 2018, keď do júla 2019 bol parlamentným podtajomníkom pre miestnu samosprávu. Bol stúpencom brexitu a na jeho podporu uverejnil aj štúdie. Vo všetkých troch hlasovaniach bol za dohodu o brexite Theresy Mayovej a hlasoval proti druhému referendu o akejkoľvek dohode o vystúpení. Po jej odstúpení z funkcie predsedníčky vlády podporoval zvolenie B. Johnsona.
Od júla 2019 vo vládach B. Johnsona bol hlavným tajomníkom štátnej pokladnice (stal sa aj členom tajnej rady) a od februára 2020 do 5. júla 2022 ministrom financií (kancelárom štátnej pokladnice). Pri jeho pôsobení na tomto poste sa poukazuje najmä na finančnú reakciu vlády na pandémiu a jej ekonomický dopad, vrátane schém udržania pracovných miest. Uvádza sa aj program Najedzte sa, aby ste pomohli, ktorý podporoval a vytváral pracovné miesta v sektore pohostinstve. V jeho rámci vláda dotovala aj jedlo a nealkoholické nápoje vo vybraných krčmách, kaviarňach a reštauráciách.
Funkcie ministra sa vzdal 5. júla 2022, čo sa stalo aj jedným z katalyzátorov krátkej vládnej krízy, ktorú spustila aféra s Chrisom Pincherom a viedla k pádu B. Johnsona. Bol jedným z najpopulárnejších britských politikov a už vtedy sa považoval aj za možného nástupcu B. Johnsona. Prestíži R. Sunaka uškodilo, keď sa na jar 2022 medializovalo, že jeho manželka neplatila v Británii dane z príjmov, ktoré má zo zahraničia, ale na kauzu sa pomerne rýchlo zabudlo.
Stručný životopis R. Sunaka uzavrieme tým, že jeho politická kariéra sa niekedy považuje za rýchlu až prudkú. Od vstupu na parlamentnú pôdu do menovania za predsedu vlády ubehlo necelých sedem a pol roka. Zo všetkých britských predsedov vlád v 21. storočí to bolo najrýchlejšie (Davidovi Cameronovi to trvalo necelých 9 rokov, ostatným viac ako 10 rokov a najviac to bolo u Gordona Browna – 24 rokov).
Záverom poukážeme na to, že R. Sunak je asi charizmatickejšia (to však závisí aj na názore), a najmä vyrovnanejšia i kompetentnejšia politická osobnosť, ako boli B. Johnson a L. Trussová. Jeho prednosťou môže byť aj to, že pracovne i politicky pôsobil v oblasti financií. Napriek svojmu pôvodu je však produktom britského politického systému a patrí aj k boháčom. Nedá sa od neho čakať nejaký zvrat v politike konzervatívcov, kde je viacero kritických miest. Znovu zopakujeme, že kardinálnou otázkou sa stane, ako si poradí s riešením krízy. Poprajme mu teda úspechy, lebo stabilizácia politickej a ekonomickej situácie vo Veľkej Británii by špecificky a malým dielom prospela aj globálnemu upokojeniu.
