KomentáreFrantišek Škvrnda st.: Blížia sa parlamentné voľby v Maďarsku

František Škvrnda st.: Blížia sa parlamentné voľby v Maďarsku

-

František Škvrnda st.: Blížia sa parlamentné voľby v Maďarsku

V súvislosti s pozornosťou venovanou v médiách udalostiam na Ukrajine sa výrazne menej zaoberá ďalšími aktuálnymi politickými problémami. Za takýto možno označiť aj blížiace sa parlamentné voľby v Maďarsku, ktoré sa majú konať 3. apríla 2022.

Viktor Orbán (*1963) je predsedom maďarskej vlády od mája 2010, keď vo voľbách v apríli zvíťazila strana Fidesz v koalícii s Kresťansko-demokratickou ľudovou stranou (Kereszténydemokrata Néppárt – v skratke KNDP) a odvtedy to zopakovala aj v apríli 2014 a apríli 2018. V. Orbán bol predsedom maďarskej vlády už od júla 1998 do mája 2002, keď Fidesz zvíťazil a vytvoril koaličnú vládu s Maďarským demokratickým fórom a  Nezávislou stranou maloroľníkov, poľnohospodárskych robotníkov a občanov (viac známou ako Nezávislá maloroľnícka strana – Független Kisgazdapárt, v skratke FKgP). Funkciu premiéra teda vykonáva už štvrtýkrát a vždy celé volebné obdobie, čo z neho robí jedného z najskúsenejších v Európe.

Uvedieme, že V. Orbán v roku 1987 absolvoval Fakultu vedy  štátu a práva na ELTE (Eötvös Loránd Tudományegyetem – Univerzitu vied Loránda Eötvösa) v Budapešti, keď predtým v rokoch 1981 – 1982 vykonal povinnú vojenskú službu. Počas stredoškolských štúdií bol istý čas aj tajomníkom školskej organizácie KISZ (Magyar Kommunista Ifjúsági Szövetség – Maďarsky komunistický zväz mládeže). Po absolvovaní univerzity pracoval v Inštitúte vzdelávania vedúcich pracovníkov na ministerstve poľnohospodárstva a potravinárstva. V roku 1988 sa stal spolupracovníkom Stredoeurópskej výskumnej skupiny, podporovanej Sorosovou nadáciou. V septembri 1989 získal sorosovské štipendium na Pembroke College v Oxforde, kde začal študoval anglickú liberálnu filozofiu, ale v januári 1990 štúdium predčasne ukončil v súvislosti s prípravou na prvé parlamentné voľby po zmene režimu, ktoré sa dvojkolovo uskutočnili v marci a apríli 1990. Vo voľbách bol na prvom mieste kandidátky Fidesz, ktorá získala 92 kresiel (maďarský parlament mal vtedy 386 poslancov), stala sa druhou najsilnejšou stranou, ale ocitla sa v opozícii. V. Orbán sa stal vedúcim frakcie Fidesz v parlamente a odvtedy je jednou z najvýraznejších postáv maďarskej politiky, pričom prešiel od liberálnych pozícii k národnému konzervativizmu.

Zastavíme sa ešte pri názve Fidesz. Vznikol v roku 1988 (V. Orbán patril k jeho zakladateľom) ako väz mladých demokratov – Fiatal Demokraták Szövetsége v skratke Fidesz a mal liberálnu orientáciu. Po voľbách v máji 1994, keď Fidesz získal len 69 kresiel, sa orientácia strany začala výrazne meniť národno-konzervatívnym smerom. Strana  sa premenovala na Fidesz-MPP (Magyar polgári párt – Maďarská občianska strana), ale bežne sa používa jej skrátený názov Fidesz. Politicko-mediálne sa označuje za pravicovo populistickú, národno-konzervatívnu a euroskeptickú stranu.

Vzhľadom na zložitosť súčasných medzinárodných vzťahov a bezpečnosti sa nebudeme zaoberať zahraničnou a bezpečnostnou politikou Maďarska. Len stručne v aktuálnych súvislostiach uvedieme, že v septembri 2021 uzavrelo Maďarsko s Ruskom dlhodobú dohodu o dodávkach plynu, ktorá sa označuje za výhodnú. V. Orbán v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu oznámil, že Maďarsko nebude vetovať sankcie EÚ uvalené na Rusko, lebo jej jednota je vzhľadom na situáciu prvoradá. Dodal však, že podľa neho neexistujú argumenty na zrušenie spolupráce s Ruskom v oblasti energetiky. Maďarsko sa aktívne podieľa na humanitnej pomoci Ukrajine.

Maďarský parlament – Országgyűlés (doslova Krajinské zhromaždenie, ale maďarské slovo ország sa dá chápať aj ako územný celok štátneho charakteru) má 199 poslancov (od volieb v roku 2014). Poslanci sa volia v jednom kole. 106 poslancov sa volí v jednomandátových obvodoch, kde zvíťazí kandidát, ktorý získa najviac hlasov. Ďalších 93 poslancov sa volí na základe celoštátnych volebných zoznamov (listín), pričom podmienkou je prekročenie päťpercentného kvóra. V prípade dvojčlennej koalície je kvórum 10 % a koalície, ktoré majú troch a viacerých členov, musia získať 15 % hlasov.

Predvolebná kampaň začala 12. februára. Podľa údajov ktoré uvádza Národný volebný úrad (Nemzeti Választási Iroda) na stránke www.valasztas.hu, sa uchádza o 106 miest v obvodoch 664 kandidátov z 20 subjektov. 34 kandidátov z nich je nezávislých. Vo všetkých obvodoch dokázali postaviť kandidátov len dve „veľké“ koalície. Sú to vládna Fidesz-KDNP a opozičná šesťkoalícia DK–Jobbik–Momentum–MSZP–LMP–Párbeszéd.

Okrem „veľkých“ koalícií majú uchádzačov v obvodoch v menšom počte Mi Hazánk Mozgalom (Hnutie našej vlasti) so 102, Megoldás Mozgalom (Hnutie riešenia) s 99 kandidátmi, Normális Élet Pártja (Strana normálneho života) so 79, Magyar Kétfarkú Kutya Párt (Strana maďarského dvojchvostého psa) so 79 a koalícia ISZOMM (Igen Szolidaritás Magyarországért Mozgalom és a Magyar Munkáspárt – Hnutie Áno za solidárne Maďarsko a Maďarská robotnícka strana) so 49 kandidátmi. Okrem nich má v obvodoch ešte 7 ďalších subjektov od 1 do 4 kandidátov.

Celoštátne volebné zoznamy postavilo 7 subjektov. Plný počet kandidátov, ktorý môže byť 279, postavili opäť len „veľké“ koalície. Hnutie našej vlasti má na zozname 208, Strana normálneho života 120, Hnutie riešenia 110, Hnutie Momentum 106 a Strana maďarského dvojchvostého psa 58 kandidátov. IMA – A Mi Pártunk (IMA – Naša strana), ktorá postavila v obvodoch len 4 kandidátov, má celoštátny zoznam s 28 menami.

„Veľká“ opozičná koalícia v takomto počte subjektov je už sama o sebe neobyčajným javom. Táto okrem toho pozostáva zo strán a hnutí odlišnej orientácie – od stredoľavicových a zelených až po pravicové a od liberálnych cez socialistické ku konzervatívnym, ktoré majú aj rôznu dĺžku pôsobenia na politickej scéne. Stručne charakterizujeme strany a hnutia v tejto koalícii.

DK (Demokratikus koalíció – Demokratická koalícia). V logu má uvedené najeurópskejšia strana. Na webovej stránke má všeobecnú charakteristiku, kde sa uvádza, že je mnohofarebná, oduševnená, mladistvá. Európu považuje za svoj dom a Maďarsko za domov. Chce vytvoriť slobodnú, šťastnú, západnú krajinu, kde môžu žiť maďarskí občania na európskej úrovni podľa európskych hodnôt. Túto všeobecnú charakteristiku dopĺňa desať konkrétnych cieľov definovaných ako 100 %: demokracia, republika, Európa, tolerancia, inovácia, solidarita, komunita, ochrana prostredia, život (najmä v zmysle zdravia) a Maďarsko. Považuje sa za sociálno-liberálnu, proeurópsku stranu. Vznikla v roku 2011 najmä z odštiepencov z MSZP, spojenými s bývalým premiérom F. Gyurcsánom (od septembra 2004 do apríla 2009)

Jobbik (Jobbik Magyarországért mozgalom – Hnutie za lepšie Maďarsko) v minulosti sa označovala za národne radikálnu stranu. V súčasnosti sa však považuje už za stredopravicovú ľudovú stranu. Od roku 2020 má v logu názov Jobbik– maďarská ľudová strana. Vznikla v roku 1999 ako Jobboldali Ifjúsági Közösség (odtiaľ pochádza skratka Jobbik), teda Pravicové mládežnícke spoločenstvo, ktoré tvorili najmä vysokoškolskí študenti. Od roku 2003 Jobbik pôsobí ako strana.

Momentum (Momentum  mozgalom – Hnutie Momentum) vzniklo v roku 2015 a na začiatku roka 2017 sa  stalo známym petičnou akciou za vypísanie referenda o tom, aby magistrát Budapešti stiahol kandidatúru na letné olympijské a paraolympijské hry v roku 2024. Po odovzdaní vyše 266 000 získaných podpisov magistrát kandidatúru zrušil. Od marca 2017 pôsobí ako politická strana. V logu má heslo Nové tváre, nové Maďarsko. Považuje sa za liberálnu, stredovú stranu.

MSZP (Magyar szocialista párt – Maďarská socialistická strana). Považuje sa za stredoľavicovú sociálnodemokratickú stranu. Vznikla v novembri 1989  odštiepením členov od vtedajšej vládnej Maďarskej socialistickej robotníckej strany. V rokoch 1994 – 1998 a 2002 – 2010 bola vládnou stranou (vždy v koalícii so Zväzom slobodných demokratov, ktorá v apríli 2009 z koalície odišla). Poznamenáme, že na čele MSZP sa doteraz vystriedalo 11 predsedov (z toho jeden bol len poverený).

LMP (LMP /Lehet más a politika/ – Magyarország zöld pártja – LMP /Politika môže byť iná/  – Zelená strana Maďarska). Vznikla v roku 2009 s cieľom splniť sľuby, ktoré sa po zmene režimu nedodržali. Zelená línia strany spočíva na troch pilieroch – kvalite zastupiteľskej demokracie, spoločenskej spravodlivosti a na ochrane životného prostredia a ekologickej udržateľnosti.  

Párbeszéd (Párbeszéd Magyarországért párt – Strana dialógu za Maďarsko). Vznikla v roku 2013 po vystúpení časti členov z LMP. Vymedzuje sa ako ľavicová, zelená strana. V logu má motto Za zelené, spravodlivé, solidárne Maďarsko.

Koalícia vznikla po dohode v decembri 2020 o spoločnom postupe vo voľbách v apríli 2022. V januári 2021 sa vytýčili ako základné body spoločného vládnutia: národ žijúci so sebou v mieri, demokratický právny štát, vládnutie zamerané na budúcnosť, starostlivá spoločnosť, spravodlivé hospodárstvo a európske Maďarsko.

Podnetom na vytvorenie tejto koalície bol najmä úspech v samosprávnych voľbách primátora Budapešti v októbri 2019, keď zvíťazil kandidát podobnej koalície, ktorá mala 6 členov (nebol v nej Jobbik, ale Maďarská liberálna strana), G. Karácsony a porazil nominanta Fidesz- -KDNP. V septembri a októbri 2021 sa uskutočnili v koalícii „primárne“ voľby. Za kandidáta na funkciu premiéra bol zvolený P. Márki-Zay (*1972), ktorý je od marca 2018 starostom okresného mesta Hódmezővásárhely. Je  predsedom Mindenki Magyarországa Mozgalom (Hnutie Maďarska všetkých), ktoré však nie je členom koalície. Nikedy sa poukazuje na šľachtické korene jeho rodiny. Považuje sa za konzervatívneho, katolíckeho politika. Má 7 detí a v rokoch 2004 – 2009 žil v USA a Kanade.

Vo volebnom programe Fideszu sa zdôrazňuje pokračovanie v doterajšej línii. Vlani na jeseň sa podľa médií stala hlavným nepriateľom Fideszu namiesto G. Sorosa bývalý premiér F. Gyurcsány a objavili sa heslá Stop Karácsony, stop Gyurcsán. Po tom, ako sa zvolil nový vodca opozície, sa slogan zmenil na Stop Márki-Zay, Stop Gyurcsány. Fidesz i V. Orbán stále kritizujú najmä ľavicu (vládu F. Gyurcsánya), ktorú obviňujú aj po rokoch, keď už nevládne, z ťažkostí krajiny. V súvislosti so situáciou na Ukrajine poukazujú na to, že opozícia by Maďarsko vtiahla do vojny na Ukrajine.

V súčasnom maďarskom parlamente, ktorý bol zvolený v apríli 2018, má vládna koalícia 133 poslancov (Fidesz 117 a KDNP 16). Opozíciu tvoria Jobbik s 26 poslancami, koalícia MSZP- Párbeszéd 20 poslancov (z toho 13 sú z MSZP a 7 zo Strany dialógu), Demokratická koalícia 9 poslancov a LMP 8 poslancov. 1 poslanec bol zvolený za stranu Spolu (Együtt), ktorá však v júni 2018 zanikla. 1 poslanec je nezávislý (bol zvolený v obvode v župe Baranya, pričom mal podporu niektorých opozičných subjektov). 1 poslanec bol zvolený za Maďarskú krajinskú samosprávu Nemcov.

Špecifikom volieb v Maďarsku je možnosť národnostných menšín predložiť zoznamy kandidátov krajinských národnostných samospráv. V tohtoročných voľbách tak urobilo 12 menšín: Bulhari, Gréci, Nemci, Rumuni, Chorváti, Poliaci, Arméni, Rusíni, Slováci, Slovinci, Srbi  a Ukrajinci. Vo voľbách v roku 2018 bolo preferenčné kvórum na zvolenie stanovené na 23 829 platných odovzdaných hlasov. Ak niektorý z kandidátov na týchto zoznamoch získa počet hlasov požadovaných v preferenčnom kvóre, miesto poslanca sa vyčlení z 96 kresiel pre celoštátne zoznamy. Ak nikto zo zoznamu krajinskej národnostnej samosprávy nezíska vo voľbách kreslo, má národnosť právo vyslať do parlamentu svojho predstaviteľa (zástupcu) – szószóló, čo možno voľne preložiť ako ochrancu, ktorý má zabezpečovať záujmy národnosti.

Vzhľadom na zmiešaný volebný systém sú prieskumy preferencií orientačné. Posledný zverejnený prieskum agentúry IDEA (2. – 11. 3.) nameral podporu vládnej koalície 50 % a opozície 43 %. Vo februári sa v prieskumoch zistila podpora pre koaličnú koalíciu od 45,7 do 54 % a pre opozičnú od 41 do 48,5 %, pričom v prieskume agentúry Publicus (10. – 14. 2) jediný raz získala opozičná koalícia väčšie preferencie ako vládna. Dlhodobý trend však preferenčne viac vyznieva v prospech vládnej koalície. Ani jedna z ďalších strán, ktoré majú celoštátne zoznamy, nezískala väčšie preferencie ako 5 %.

Oba hlavné tábory – vládna koalícia a koalícia zjednotenej opozície sa snažia získať aj podporu v zahraničí. Tak na podporu V. Orbána sa ozval D. Trump a opozíciu podporil D. Tusk bývalý predseda Európskej rady. Zaujímavou udalosťou je aj to, že v súvislosti  s maďarským prezidentom J. Áderom, ktorý bude vo funkcii do mája 2022 (za novú prezidentku Maďarska, bola aj napriek protestom opozície zvolená už 10. marca prvýkrát žena – K. Nováková, v minulosti bola aj podpredsedníčkou Fideszu), sa medializovalo zrušenie Dňa poľsko-maďarského priateľstva. Mal sa konať 23. marca v meste Bochnia a J. Áder sa tam mal stretnúť s poľským prezidentom A. Dudom. Poľská strana akciu oficiálne odročila z dôvodov vojny na Ukrajine. Časť médií v Maďarsku sa však nazdáva, že skutočným dôvodom je, že A. Duda sa nechcel ukazovať verejne s J. Áderom z dôvodu „proruského“ maďarského postoja.

Podľa údajov Národného volebného úradu je takmer 450 000 osôb, ktoré sa zaregistrovali na zaslanie hlasov poštou. Najviac ich je z Rumunska (vyše 193 tis.) a zo Srbska (takmer 68 tis.). Zo štátov zakazujúcich dvojaké občianstvo oznámilo záujem voliť vyše 23 tis. osôb. Vyše 146 tis. ohlásilo dosiahnuteľnosť na e-mailov adrese. V roku 2018 hlasovalo poštou 378 tis. osôb, ktoré nemali bydlisko v Maďarsku.

Vo voľbách v roku 2018 bola účasť 70,22 %, v roku 2014 dosiahla 61,73 %  voličov. V roku 2010 prišlo v prvom kole 64,38 % a v druhom kole 46,66 % voličov.  Najnižšia účasť voličov po zmene režimu na prvom kole volieb bola v roku 1998  (56,21 %) a v druhom kole v roku 2010.

Okrem toho sa v deň konania volieb uskutoční aj referendum o otázkach regulácie sexuálne orientovanej informácie pre mladistvých, v rámci ktorého vláda položila 4 otázky. V médiách blízkych vláde sa referendum označuje za referendum na ochranu detí a v „nezávislých“ médiách za homofóbne referendum. 11 mimovládnych organizácii vydalo spoločné vyhlásenie, aby sa občania vyslovili proti otázkam navrhovaným vládou. Opozícia uvažuje aj o bojkotovaní referenda, aby sa nedosiahla účasť potrebná na jeho platnosť.

Poukážeme ešte na to, že 3. apríla sa konajú parlamentné voľby aj v Srbsku. 19. marca sa stretol V. Orbán so srbským prezidentom A. Vučićom v Novom Sade pri príležitosti slávnostného odovzdania obnovenej časti trate Budapešť – Belehrad  v úseku Nový Sad – Belehrad. Vo svojich vystúpeniach o. i. obaja politici zdôraznili, že v súčasnej situácii je záujmom Maďarska i Srbska mier.  

Výsledok maďarských parlamentných volieb je neistý aj v súvislosti s vojnovou psychózou, ktorá vládne  kvôli udalostiam na Ukrajine. Mierne však prevažujú názory, ktoré predpokladajú víťazstvo koalície Fidesz-KDNP, čo však zrejme nebude po chuti ani v Bruseli ani vo Washingtone. Musíme teda počkať na výsledky volieb a ako sa na ne bude reagovať v Maďarsku i zahraničí.  

Podporte nezávislé spravodajstvo a pomôžte zvýšiť pluralitu médii na Slovensku. Spravodajský portál Veci Verejné prináša overené agentúrne správy a vlastné komentáre naších autorov.

Podporiť nás môžete jednoduchou formou cez platobnú bránu buď pravidelnou mesačnou sumou alebo jednorázovým príspevkom.

Pravidelná mesačná podpora

Jednorázová podpora


Alebo prevodom na náš účet: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Newsletter - Veci verejné

Prihláste sa na odber článkov. Dva krát do týždňa Vám zašleme zhrnutie najpodstatnejších komentárov a názorov, ktoré vyšli na našom webe :)

*Po vyplnení formuláru Vám zašleme potvrdzujúci email, ktorý je potrebné potvrdiť.

Podporte spravodajsko-názorový portál Veci Verejné

Vychádzať môžeme len vďaka vašej pravidelnej podpore. Ak považujete našu činnosť za dôležitú a potrebnú, podporte náš spravodajsko-názorový portál pravidelnou mesačnou sumou 5, 10 či 15 eur, prípadne podľa vašich možností na číslo účtu IBAN: SK7283300000002801086712

Ďakujeme. Aj vďaka vám môžeme robiť sociálne a vlastenecky orientovanú žurnalistiku.

spot_img

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás