KomentáreFrantišek Škvrnda st.: Arogantná francúzska vláda vydržala, ale napätie...

František Škvrnda st.: Arogantná francúzska vláda vydržala, ale napätie v štáte nepoľavuje – vzdajú sa protestujúci?

-

František Škvrnda st.: Arogantná francúzska vláda vydržala, ale napätie v štáte nepoľavuje – vzdajú sa protestujúci?

Emmanuel Macron hraje neoliberálne vabank. V ľútom boji s obyvateľstvom, ktoré nesúhlasí s dôchodkovou reformou a masívne proti nej protestuje na uliciach i štrajkami, dosiahol úspech. 20. marca vláda Élisabeth Borneovej prežila v Národnom zhromaždení (ďalej len NZ) – dolnej komore parlamentu – dve hlasovania o nedôvere.

Dôvodom pre vyslovenie nedôvery vláde sa stalo, že využila možnosť, ktorú jej poskytuje francúzska ústava v článku 49. Predseda vlády podľa neho môže prijať zákon v oblasti financií a sociálneho zabezpečenia aj bez hlasovania v NZ. Bude však platný len vtedy, ak sa po ňom neodhlasuje vyslovenie nedôvery vláde. Návrh podpísaný aspoň desatinou poslancov NZ, sa však musí podať do 24 hodín od rozhodnutia predsedu vlády.

Prvý návrh na odvolanie vlády podalo 90 poslancov z dvoch skupín. Iniciovali ho poslanci LIOT (Le groupe Libertés, indépendants, outre-mer et territoires – Skupina slobodných, nezávislých, zámoria a teritórií), ku ktorým sa pridali aj poslanci ľavicového NUPES (Nouvelle Union Populaire écologique et sociale – Nový ľudový ekologický a sociálny zväz ju poslancov). Za návrh hlasovalo 278 poslancov, čo nestačilo, lebo na odvolanie vlády treba aspoň 287 hlasov z 577 členov NZ (4 kreslá sú prázdne).

Druhý návrh podalo 88 poslancov radikálneho a nacionalistického RN (Rassemblement National – Národné združenie). Za tento hlasovalo len 94 poslancov.

Po tom, ako vláda nebola odvolaná, je teda zákon prijatý a po podpísaní prezidentom vstúpi do platnosti. Z ústavnoprávneho hľadiska je formálne všetko v poriadku, aj keď E. Macron a vláda É. Borneovej sa ostro kritizujú za krok, ktorý ich odporcovia považujú za facku demokracii a zneužitie moci. V médiách sa uvádza, že od vzniku Piatej republiky v roku 1958 túto možnosť predsedovia vlád využili viac ako stokrát, ale len v jednom prípade sa nespokojným poslancom podarilo vládu odvolať.

Nebudeme ďalej rozoberať tento fenomén francúzskeho práva a politiky, ale treba si uvedomiť, že Ústava Piatej republiky je „tvrdo“ kapitalistickým dokumentom, ktorý má chrániť existujúci poriadok. Bola vytvorená aj v záujme prekonania politickej nestability, ktorá v Štvrtej republike kvárila Francúzsko a je v nej aj niečo z gaullistického nacionalizmu. Po rozpade bipolarity a silnejúceho vplyvu neoliberálnej globalizácie sa však aj francúzski prezidenti začali meniť a niektorí vychádzali viac v ústrety USA.

Zlom znamenalo najmä pôsobenie Nicolasa Sarkozyho, ktorý Francúzsko priviedol späť do vojenských štruktúr NATO. E. Macron ako odchovanec neoliberálneho bankovníctva sa síce viackrát kriticky vyjadril na adresu USA i NATO (dostal aj poriadnu facku pri vytvorení paktu AUKUS /Austrália, Veľká Británia, USA/, ktorý bol spojený aj s finančnou stratou kvôli zrušenie dodávok ponoriek do Austrálie), po nástupe Joe Bidena však akoby „skrotol“. Snaží sa síce stále vytvárať špecifickú francúzsku líniu zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ale bez viditeľných výsledkov. Tým, ako nahráva Washingtonu, sa mu rozplýva autorita v Európe i sen, že sa stane neformálnym vodcom štátov EÚ po odchode Angely Merkelovej. Olaf Scholz je ešte menej úspešný a tak štáty EÚ dnes nemajú vodcu, ktorý by sa postavil proti neschopnému vedeniu EÚ a jeho podriaďovaniu sa USA. Kriticky dodáme, že mnoho nasvedčuje tomu, že dnes vodcovia „kolektívneho“ Západu samostatne, ale aj v rámci NATO, EÚ a G7 považujú za svoju hlavnú (poslanie) získať peniaze pre podporu bánk (nová banková kríza hrozí ťažkými následkami) a dodávky zbraní na Ukrajinu, ktoré čoraz viac poškodzujú EÚ.

Zlomy vo svetovej politike nie sú presne vypočítateľné, ale nie sú ani úplne náhodné. Spravidla k nim dochádza v časoch veľkých politických a sociálno-ekonomických kríz. Tak to bolo v roku 1968, 1973 (ropná kríza) i na prelome 80. a 90. rokov, keď sa rozpadla bipolarita. O úpadku USA ako limitovaného hegemóna medzinárodných vzťahov možno hovoriť od roku 1999, keď v rámci NATO protiprávne bombardovali „malú“ Juhosláviu a potom prešli do série vojen – Afganistan 2001, Irak 2003, Líbya 2011, Sýria 2014 a proxy vojny s RF na Ukrajine 2022. Súčasné politické, bezpečnostné a sociálno-ekonomické napätie pretrváva vo svete už niekoľko rokov – možno povedať, že takmer súvisle od roku 2008 a teda potenciál zmien tu je značne veľký. Kedy k nim, alebo aspoň k nejakému obratu dôjde, nikto reálne uvažujúci však radšej nespresňuje.

Ak k tomu pridáme narastajúce sociálno-ekonomické problémy a pôsobenie viacerých prelínajúcich sa kríz, zvyšujú sa aj obavy vládnucich politických a hospodárskych kruhov z ďalšieho vývoja. Strach z oslabenia moci a strát majetku ich však zatiaľ vedie len k zvýšenej arogantnosti a agresivite a o nijakej zmene línie neuvažujú.

A tak ani E. Macron nemá pokoj a nezostáva mu nič iné, ako pokračovať v bezohľadnej neoliberálnej politike. Pokiaľ sa dá naťahovať „struna“ krokov proti protestom, aby nepraskla, sa nedá dopredu určiť. Výstrahou pre E. Macrona je to, že pri prvom návrhu na vyslovenie nedôvery vlády chýbalo len 9 hlasov, čo pri 577 poslancoch je iba o niečo viac ako 1,5 %.

Podľa údajov na stránke NZ (Assemblée nationale) hlasovalo za prvý návrh na vyslovenie nedôvery 88 poslancov RN (z 88), 149 poslancov v 4 skupinách NUPES (zo 149), 18 poslancov LIOT (z 20), 4 nezaradení poslanci (z 5) a 19 poslancov zo skupiny Republikánov (zo 61).

Pri druhom hlasovaní návrh RN podporilo všetkých jeho 88 poslancov. Pridali sa k nim 3 poslanci zo skupiny Republikánov, 1 z NUPES a 2 nezaradení.

Prvé komentáre zdôrazňujú, že pri tomto rozložení síl sú možné ďalšie pokusy o odvolanie vlády. Časť z nich dodáva, že to oslabuje aj pozíciu E. Macrona a najkritickejší tvrdia, že ten môže doviesť Piatu republiku aj k zániku (tento názor zastáva aj vodca Nepokoreného Francúzska Jean-Luc Mélenchon, ktorý patrí aj k popredným predstaviteľom NUPES).

Protestujúci pokojne čakali pred budovou NZ (v Bourbonskom paláci) na výsledok hlasovania. Na zaistenie poriadku bolo nasadených vyše 2000 policajtov. Po zverejnení výsledkov hlasovania časť protestujúcich na viacerých miestach v Paríži prešla k násilnostiam. Bolo zranených 11 policajtov. Protestujúci založili asi 240 požiarov na kopách odpadu (je ho vraj už vyše 10 tisíc ton), ktorý je v meste kvôli štrajku smetiarov. Podľa ranných správ bolo zadržaných najmenej 230 protestujúcich. Niektorí demonštranti chodia s plagátmi Macron je vojna. Uvidíme, koľko ľudí sa dnes zapojí do protestov.

Predstavitelia odborov a opozičných politických strán znovu vyzývajú k pokračovaniu protestov po celom Francúzsku. Na 23. marca boli už dávnejšie ohlásené nové protesty.

Samozrejme E. Macron sa nevzdáva, ale cíti, že ďalšia radikalizácia protestov môže zmiesť aj jeho. Deň predtým – 22. marca o 13.00 chce preto vystúpiť na televíznych staniciach France 2 a TF1. Má to vraj byť vo forme rozhovoru. Podľa niektorých zdrojov sú až tri štvrtiny Francúzov proti Macronovej reforme, okolo 40 % je za ich zosilnenie a dve tretiny podporujú generálny štrajk, ktorý by zablokoval ekonomiku a zabránil prijatiu zákona.

Bežní Francúzi sú frustrovaní infláciou, rastom životných nákladov i ďalšími sociálno-ekonomickými ťažkosťami. Časť z nich poukazuje na to, že k tomu prispieva aj podiel Francúzska na vyzbrojovaní Ukrajiny a jeho zapojenie do protiruských sankcií. Kladú si aj otázku, ako je teda možné, že peniaze pre penzistov naraz nie sú a nie sú ochotní uveriť neoliberálnym táraninám o dôvodoch tohto stavu.

S veľkou pravdepodobnosťou sa dá predpovedať, že protesty sa budú stupňovať. To k čomu privedú, však dnes nie je možné predpovedať.

Zakončíme neštandardne tým, čo nepatrí k takýmto komentárom. Vyjadríme aspoň slovne podporu francúzskym protestujúcim a poprajeme ich už takmer dvojmesačnému úsiliu úspech.

Podporte nezávislé spravodajstvo a pomôžte zvýšiť pluralitu médii na Slovensku. Spravodajský portál Veci Verejné prináša overené agentúrne správy a vlastné komentáre naších autorov.

Podporiť nás môžete jednoduchou formou cez platobnú bránu buď pravidelnou mesačnou sumou alebo jednorázovým príspevkom.

Pravidelná mesačná podpora

Jednorázová podpora


Alebo prevodom na náš účet: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Newsletter - Veci verejné

Prihláste sa na odber článkov. Dva krát do týždňa Vám zašleme zhrnutie najpodstatnejších komentárov a názorov, ktoré vyšli na našom webe :)

*Po vyplnení formuláru Vám zašleme potvrdzujúci email, ktorý je potrebné potvrdiť.

Podporte spravodajsko-názorový portál Veci Verejné

Vychádzať môžeme len vďaka vašej pravidelnej podpore. Ak považujete našu činnosť za dôležitú a potrebnú, podporte náš spravodajsko-názorový portál pravidelnou mesačnou sumou 5, 10 či 15 eur, prípadne podľa vašich možností na číslo účtu IBAN: SK7283300000002801086712

Ďakujeme. Aj vďaka vám môžeme robiť sociálne a vlastenecky orientovanú žurnalistiku.

spot_img

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás