Som rád, že sa vláda tesne pred vypršaním ultimáta nakoniec dohodla s lekárskymi odborármi a odvrátila tak hroziaci kolaps viacerých nemocníc. Okrem iného, nemám rád krízy.
Obávam sa však , že naše zdravotníctvo by potrebovalo oveľa hlbšiu zmenu ako to, čo sa tu deje.
Mne sa zdá , že my tu totiž nemáme zdravotníctvo, ale chorobníctvo. Systém sústredený na choroby a chorých ľudí, nie na podporu a udržiavanie zdravia populácie.
Navyše je to systém hlboko často previazaný s farma biznisom, ktorý žije z chorých ľudí podľa vzoru dobrý pacient je chorý pacient, najlepší pacient je chronicky chorý pacient.
Ak je hlavným dôvodom existencie zdravotníctva zdravie obyvateľov, potom je to naše extrémne neefektívne.
Ako mi napísal analytik globálnych trendov pán doktor Juraj Mesík. Na 77 rokov, čo je stredná doba dožitia u nás spotrebuje naše zdravotníctvo ročne na osobu 1 342 dolárov .
Ten istý výsledok dosahujú v chudobnejších krajinách za niekoľkonásobne menej peňazí.
V prípade nie tak ďalekého Maroka je rozdiel 7,7násobný, v ešte bližšom Tunisku cca 6 násobný.
Ale aj susedné Poľsko dosahuje ten istý výsledok s 1014 dolármi o tretinu lacnejšie. Alebo Gréci s 1500 dolármi na hlavu sa dožívajú 81 rokov.
Viac nájdete tu: https://www.visualcapitalist.com/cp/healthcare-spending-versus-life-expectancy-by-country.
Inými slovami, mohli by sme mať oveľa zdravšie obyvateľstvo s oveľa menšími nákladmi na zdravotníctvo , keby v spoločnosti šlo o jej zdravie a nie o peniaze. Diktatúra peňazí vládne.
V každom prípade to najvzácnejšie čo na tejto krátkej púti máme je zdravie. Tí špičkoví lekári, ktorí sa o nás starajú, si zaslúžia aj extrémne platy.
Lenže pri špičkových platoch potrebujeme aj špičkovú starostlivosť na špičkovej technike.
Čítal som zaujímavý názor lekára, ktorý výpoveď podal. „Na našej klinike je lekárov dosť, ale nie je lekár ako lekár, prebieha u nás generačná výmena.
Máme veľa mladých kolegov, čo je dobré, ale mi starší teraz musíme pracovať oveľa viac, kým sa mladší zapracujú.
Výpoveď sme dali ako podporu pre stredný zdravotný personál, ako vravel náš prednosta, môžu nám dať aj po 10 tisíc, ak nebudem mať sestry, sanitárov, môžeme kliniku zavrieť, s tým sa stotožňujem.
Takže pre mňa platy lekárov nie sú priorita, ale skôr stabilizovanie stredného zdravotného personálu, ambulantného sektoru, funkčnosť DRG, platby poisťovní. „
V každom prípade sa musí zdravotníctvo zreformovať. Ale to platí pre celú spoločnosť. Kým si občania neuvedomia čo je dôležité a čo nie, a nebudú sa snažiť problémy objektívne nájsť , bez predsudkov pomenovať a potom ich dať z hlavy na nohy, dovtedy naša spoločnosť pôjde od desiatich k piatim.
A to sa netýka iba zdravotníctva, ale každého segmentu našej spoločnosti. Nie je možné aby v neusporiadanej, roztatárenej spoločnosti nejaký segment fungoval dobre a spoľahlivo.
Zdravotníctvo sa dá zreformovať, ak by to chceli všetci, ktorí sú naň napojení.
Dušan Piršel
