Som presvedčený, že väčšina ľudí si praje pokoj a prosperitu. Bohužiaľ cesta k tomuto cieľu je veľmi zložitá.
Prosperita je určovaná aj Slovom, nie len peniazmi. Bez ohľadu na to, čo dávame, naše peniaze nebudú mať budúcnosť, ak nie sú podoprené semenom slova, ľudskosti a lásky.
V mnohom ako spoločnosť sme dospeli a v mnohom je ešte pred nami dlhá cesta. Ak hovorím o spoločnosti, nemyslím našu slovenskú, ale ľudskú, celosvetovú. Od začiatku cesty sme už prešli hodný kus a veľmi dlhý, nekonečný, máme pred sebou.
Ako spoločnosť aj ako jedinci bojujeme so životom podľa svojich možností a schopností. Človek je limitovaná bytosť a preto aj úspechy v krátkych úsekoch sú limitované.
Ako píše psychiater MUDr. Martin Kalaš . „História hovorí pomerne jednoznačne, že cesta zla, sebectva, násilia, krutosti a nespravodlivosti nie je dobrá cesta. Kto sa vydá na túto cestu, dosiahne krátkodobé úspechy, slávu, bohatstvo a aj sa zapíše niekedy do dejín. Ale je to slepá ulička. Ako pre večnú dušu jednotlivca, tak aj spoločnosti. „
Cesta prežiť vedie len cez spoluprácu, zvyšovanie a rozširovanie dobra a ľudskosti. Dobro je široký a ťažko uchopiteľný pojem.
Niekedy je to letmý úsmev, niekedy pochvala, niekedy zmena zákona. V zásade je to cieľ pomôcť znížiť a ak sa dá aj vyhnúť utrpeniu čo najväčšieho počtu ľudí.
Podľa môjho názoru zlo nie je potrestané ba dokonca je akceptované medzi predstaviteľmi politickej scény, je šírené prostredníctvom mediálnych sietí do spoločnosti .
Deštrukcia je jednoduchá. Ničiť nie je namáhavé. Ale veľmi namáhavé je tvoriť dobro, pomáhať, aby ľudia menej trpeli. Niečo o tom viem zo svojej vlastnej skúsenosti. Pomáhať a vracať ľuďom dôstojnosť je súčasťou mojej profesijnej role.
Preto je ľahšie byť ničiteľom, násilníkom. Je to rýchle, s rýchlym efektom. A ničí to dušu. Toho čo ničí aj toho, ktorého ničí. A nevedie to nikam.
Krásne slová, za ktorými nasleduje zvýšenie utrpenia sú bezvýznamné v dlhom reťazci existencie ľudstva.
Zmysel životu dáva len pomoc a zvyšovanie šance prežiť sebe aj druhých.
Potrebujeme sa, potrebujeme sa tak intenzívne, pretože sami nemáme žiadnu šancu prežiť. Len v spolupráci dokážeme žiť dlhšie a s nižším utrpením. A dávame šancu prežiť našim deťom a ich deťom a ich deťom.
Toto je veľmi jednoduché a samozrejmé. Adaptovať to na svoj vlastný život je nesmierne náročné. Pretaviť do kultúry spoločnosti nesmierne ťažké. A hlavne je to beh na dlhé trate.
Proti zlu sa nedá bojovať zlom, len dobrom. To neznamená sa nechať otĺkať, to znamená, že tam kde sa seje nenávisť, sa nestaneme šíriteľmi nenávisti aj my sami.
Potrebujeme spoločnosť , ktorú nebudú ľudia vo veľkom opúšťať a tí, ktorí zotrvajú, nebudú trpieť cynizmom, negativizmom či ľahostajnosťou k všeobecnému dobru.
Aj preto je dôležité, aby sme chápali, ako samých seba ovládať a ujať sa našich emócií, pretože, aké máme pocity, to určí náš ďalší krok v tomto procese: rozhodnutia, ktoré urobíme.
Dušan Piršel
