V dnešnej komplikovanej dobe plnej neistoty zažívame veľa problémov. Z môjho profesionálneho pohľadu v súčasnosti vnímam dva hlavné problémy.
V starostlivosti o zdravie sa pacient nestal len klientom. Potvrdil mi to aj môj priateľ primár cievnej chirurgie. Stáva sa často iba materiálom a vzorkou, na ktorej sa zarábajú veľké peniaze za každú cenu a to rôznymi spôsobmi.
Niekedy sa mi zdá, že medicína urobila dokonca taký pokrok, že už nikto nie je zdravý. Dokonca niektorý z ministrov zahlásil „Vaše choroby, môj blahobyt“ t. j. ekonomický vzťah a trh.
Druhý problém sa týka spoločnosti ako takej.
Zažívame obrovskú dekadenciu. Morálny aj osobnostný úpadok. Všetko sa uvoľnilo, absurdné veci sa stávajú „normálnymi“, ba čo viac, normálnosť je považovaná za patologickú a nemodernú. Napokon každá civilizácia v minulosti skončila podobným spôsobom.
Ako to zmeniť, je veľká otázka. Jediná možnosť asi je postaviť sa a čeliť tomu. Je možné, že 1-2 generácie sú odpísané, ale raz sa normálnosť musí presadiť.
Zlo má často navrch, ale musí vyvíjať veľké úsilie, aby nás presvedčilo, že je dobré. Časom sa unaví. Dobro nemusí tak ťažko zápasiť o to, aby presvedčilo ľudí o svojej dobrote. To, samozrejme, neznamená, že dobro nemá vyvíjať úsilie o svoje presadenie.
Ak to vzdáme, bude zle. Vyhrať nad zlom teda nie je jednoduché, je nutné sa v tomto boji vhodne vyzbrojiť.
Priznám sa, že s tým bojom mám ale problém, ja radšej niečo pozitívne a samotný boj vo mne vyvoláva obete, neprávosť, utrpenie.
Aj z tohto dôvodu zdôrazňujem, že zbrane proti zlu nie sú však len materiálne, tento boj sa musí stále viac posúvať do duchovnej sféry. Rozhodujúce bojisko je predsa v mysli človeka.
Aj jedna myšlienka jedného človeka zmôže veľa. Niekedy stačí jeden charizmatický človek a všetko zmení. Úloha osobnosti je v dejinách nezastupiteľná.
Ako hovorí Jozef Čapek :“ „Jediným skutočným bohatstvom človeka je jeho osobnosť. Môže mu byť tým najhlavnejším zdrojom životného šťastia: ak je zdravá a harmonická, ak jej konflikty s okolitým svetom sú plodné, vedie ho bezpečne v činoch i v myslení.“
Dušan Piršel