Vzdelanie je hlavným predpokladom zamestnania, ktoré vedie k sebestačnosti a zároveň podmieňuje spoločenskú dôstojnosť a sebaúctu.
Tak sa mi zdá , že dnešné školstvo často nepripravuje študenta/žiaka na život ale skôr niekedy deformuje jeho pohľad na veci . Samozrejme pri fráze „pripravuje pre život“ sa ihneď treba spýtať, či sa myslí profesionálny život /profesia/, alebo život doma, vo voľnom čase, napr. tvorba medziľudských vzťahov, šťastie a pod .
Nepopieram, že sme rôzni a že mnohí z nás nemajú predpoklady pre úspešnú sebarealizáciu vo svete, ktorý nás obklopuje. Bolo to však niekedy inak?
Ľudia sú si rovní pred zákonom ale nie vlohami. Ťažko povedať ako by sa táto skutočnosť mala v edukácii reflektovať. Kedysi to bolo jednoduché:
Máš na to (rozum a financie)? Študuj! Nemáš na to? – budeš pracovať manuálne. Teraz manuálnej práce výrazne ubudlo, úspešní môžu byť len tí, ktorí majú niečo aj v hlave. Čo s tými ostatnými?
Nebudem sa hrať na múdreho. Neviem presne . To, že niekoho naučíme tancovať a spievať je pekné, niekoľko spomedzi nich sa tým možno aj uživí – ale všetci? Čo ho budeme učiť? Čo v ňom budeme rozvíjať?
Schopnosť kopať kanály? Nehovorím to posmešne, len sa sám seba pýtam. To je otázka pre múdrejších.
Uvoľňovaním predstáv o tom, čo by mali študenti nutne vedieť sme už naše školstvo zničili. Dnes rozdávame diplomy za také vedomosti, s ktorými by naša generácia neuspela ani pri maturite.
Osobne si myslím , že je potrebná zjavne celková reforma, od vysokých škôl cez stredné až po základné. To by však bolo na celú štúdiu.
Najprv by som navrhoval zmapovanie potrieb spoločnosti a potom úpravu študijných programov. No a zníženie VŠ na jednu tretinu .
Aby môj príspevok nevyznel lacno a plocho, zaujalo ma stanovisko pána Profesora RNDr. Andráša , PhD., ktorý mi napísal :“ Podľa mňa sa všetko dá, je to však beh na dlhé trate a – musí byť vôľa.
Chvíľami sa mi zdá, že naše a vôbec západné školstvo bolo zničené zámerne. Neomarxizmus, ktorý sám seba nazýva liberalizmom má podľa všetkého za cieľ rozvrátiť rovnováhu našej spoločnosti.
Vyškoliť ľudí, ktorí budú stratení a bez práce, je výborná cesta k tomu, aby hľadali niekde záchranu. A potom prídu oni a vybudujú „novú spoločnosť.“ Aspoň tak to sami vo svojich zámeroch píšu (Frankfurtská škola).
Ide o to nakoľko bude naša spoločnosť schopná sa týmto trendom postaviť. Niektoré náznaky už vidieť, nateraz však pomocou médií, univerzít, kultúry víťazne tiahnu tí druhí. „
Za seba môžem povedať toto . Vzdelávanie by malo byť orientované na všetky kognitívne funkcie. Na ich vrchole je kritické a hodnotiace myslenie a najmä tvorivosť.
Kognitívne funkcie nám umožňujú myslieť a spoznávať okolitý svet. Vďaka nim môžeme posudzovať javy, odôvodňovať názory, učiť sa v súvislostiach, pamätať si to, čo sme už v minulosti urobili a vyjadrovať sa prostredníctvom jazyka.
A úplne na záver . Ak je zlé školstvo, tak je predovšetkým zlý systém . Ale ani systém nie je jedinou príčinou, ďalšou sú aj ľudia a je otázne, ako systém vplýva na ľudí a ako ľudia potom ovplyvňujú systém .
Dušan Piršel
