Myslím si, že v súčasnosti, keď sa kultivuje chamtivosť a plytkosť mohla by sa  manifestovať téma, ktorá rieši teoreticky a prakticky všetky problémy dneška i zajtrajška. Na to potrebujeme mať systém manuál na človeka, ktorý objasňuje ako človek funguje, čo mu prospieva a čo škodí, lebo on je základnou jednotkou spoločnosti. Všetky životu prospešné parametre a aktivity budú zakomponované do filozofie, etiky, etikety, kultúry, umenia a vzdelávania.

Všetky život ohrozujúce, degradujúce  aktivity by mohli byť  vylúčené. Spoločnosť sa v dnešnej spleti informačného bahna a aktivity bude na základe toho vedieť jasne a jednoznačne orientovať a rozhodovať. Skrátia sa siahodlhé a nekonštruktívne diskusie, pretože bude vládnuť jednoznačnosť, ktorej sa dnes spoločnosť bojí.

Takáto spoločnosť by sa mohla dať sformovať, je nutná iba konkrétna idea a vôľa ju naplniť. Možno, že by sme sa za pár rokov čudovali, čo za nepríčetná spoločnosť tu ešte nedávno bola, aj keď mala k dispozícii najlepšie školy sveta a techniku.

Podľa môjho názoru, nesmieme však popierať tradíciu a skúsenosť, ktorá jediná v čase preverila, čo je pre človeka i spoločnosť života schopné a čo život degraduje. Žiaľ dnes sme si povedali, že nie staré, ale nové a dokonca, že všetko staré je zlé, pretože to vyžaduje trpezlivosť, čas a premýšľanie. Nedochádza k odovzdaniu, prenosu skúseností a hodnôt medzi generáciami. Hovorí sa tomu menticída.

A tak rozbíjame základnú bunku života spoločnosti rodinu, ktorá udržiavala rod a rodenie nového života a zmiešavame ju na roveň s takým spolužitím, kde nie je možné uchovať ani rod ani rodenie, rozbíjame múdrosť starej generácie a spoliehame sa na nové, na extrém, na pohyblivé piesky pod nohami.

Pravda nie je to, čo doteraz, čo sa reálne potvrdí v živote rokmi a nie iba nápadmi, pravda je dnes to, po čom naivne túžime a to čo prinesú médiá. Súčasťou manuálu musí byť aj vzdelávanie, ktoré musí ísť spoločne s výchovou.

Tá zahrňuje kultúrne vzorce, aj samotné hodnoty. Umenie vychováva. Umelci sú dlhú dobu určitým vzorom správania, majú miesto v médiách, menšie, väčšie davy sa k ním prikláňajú. Kultúra má prinášať odkaz minulosti a načrtávať ideu večnosti a stability. Nie dočasnosti, to vedie k malicherným sporom o zmrzlinu, namiesto k sporom o podstatu a o víziu budúcnosti. Uvedomujem si, že tak ako je každý človek iný, tak sú aj odlišné kritériá a priority hodnotenia rôznych životných a spoločenských situácií u rôznych ľudí. Mnohí si preto myslia, že nemôže existovať univerzálny manuál na riešenie problémov dneška.

Tak ako každý človek disponuje rovnakou fyzickou anatómiou, tak disponuje aj anatómiou psyche (psychickou). Rozdiel je, že dnešný ortodoxný prístup psychológie a medicíny nezahŕňa výskum vedomia do rozhodujúcej kategórie a nevie akým spôsobom funguje. Pre všetko toto sa venujem tomu čomu sa venujem. Otázky, ktoré si kladieme, si kladiem už celu dekádu , tak ako si ich kládli a kladú cele zástupy ľudí včerajška i dnes.

Kľúč k človeku, jeho fyzickému, psychickému a duchovnému zdraviu, jeho talentom, rastu, intelektu i osobným a celospoločenským problémom tkvie v jeho vedomí, ktorého anatómia je rovnaká pre všetkých. Treba len porozumieť ako funguje a túto informáciu použiť pre blaho spoločnosti. Pokým sa,  však človek mentálne pohybuje len v preddefinovanom  priestore  bohužiaľ reálne riešenia nenájde. A úplne na záver. Vnímajme realitu aká je, nie akou sa javí a reagujme na pripadne problémy konštruktívne. Hľadajme možnosti riešení a viďme svetlo na konci tunela.

PhDr. Dušan Piršel

Riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím