Často píšem mojim známym, ale aj čitateľom, aby ich obchádzalo sebectvo, egoizmus a ľahostajnosť.
Tieto zamyslenia ma nútia stále zamýšľať sa nad ich obsahom. Sú plné pravdy a na skutočnú realitu nemám však úplne jasnú odpoveď.
Vnímam to tak, že bude to vyžadovať premenu samého seba sa. Som presvedčený, že spôsob, akým sa vnímame, ovplyvňuje náš život.
A to zásadne. Naše presvedčenia o tom, kto sme, aké máme silné a slabé stránky, za akých zdravých sa pokladáme, ako si myslíme, že vyzeráme, to všetko má obrovský vplyv na náš život.
Tieto presvedčenia sú ako seba napĺňajúce sa proroctvá. To znamená, že o čom sme pevne presvedčení, to sa stáva našou realitou. Ale zvládne to terajší človek?
Chápe skutočné hodnoty , chápe čo je to súdržnosť a empatia? Jediná cesta je sa nevzdávať.
Revolúcie to asi nespravia aj keď vždy priniesli zmenu.
Ako hovoril Fridrich Engels: “ V revolúcii každý za niečo bojuje, ale nakoniec z toho vznikne to čo nikto nechcel. Takže pokračujeme na zmene človečenstva.
K tomu tiež potrebujeme renesančné osobnosti intelektom a duchovným záberom presahujúce oblasť nielen medicíny, ale aj ďalších prírodovedných a najmä humanitných disciplín.
Veľmi ma v tejto súvislosti zaujalo stanovisko môjho priateľa detského kardiológa, ktorý mi napísal:
„Niekedy by som v tej ambulancii niekoho s radosťou prichloštil a to je dosť ďaleko od chápania a empatie. „
V každom prípade je dôležité, aby človek voňal človečinou. Dôležité preto je, aby ľudia do budúcnosti nestrácali čuch a dobrovoľne sa ho nezbavovali.
Usilujme sa teda nájsť v sebe to dobré a človečenské čo určite v každom z nás je. Nech všetko pekné, čo sme v odídenom čase prežili, je pre nás povzbudením,aby sa nám všetkým darilo činmi napĺňať naše predsavzatia.
Dušan Piršel