Ľahostajnosť nie je  ľahká téma a zrejme s viacerými vrstvami. Ľahostajnosť vnímam ako  postoj k potrebe a problémom, ktoré v živote niekoho nastali a nečinnosť ako  prejav . Samozrejme, že ak niekto robí 12 hod. denne a neprejavuje sa, nemusí byť ešte ľahostajný.

Dokonca ľahostajnosť, ktorá sa v prejave nezdá (novinársky článok, ktorý burcuje proti ľahostajnosti)-môže ňou byť, ak nevychádza z vnútorného postoja. Toto by som bral ako východisko.

Pri uplatňovaní techniky pozorovania, som však často svedkom toho, že ľahostajnosť je na Slovensku v ľuďoch stále dosť  zakorenená.

Človek, ktorému je ľahostajný verejný život, politika, ekológia, presúva svoju občiansku zodpovednosť na plecia ostatných ľudí. Nechápe, že taká ľahostajnosť zhoršuje kvalitu jeho života.

Ak sa  ľahostajnosť masovo rozšíriť, môže byť sociálnou diagnózou. 

Nevšímať si nič a nikoho navôkol môže čoskoro našu krajinu dostať do stavu, kedy sa tu nebude cítiť dobre takmer nik.

Nebezpečná je ľahostajnosť  k tým, čo žijú na okraji spoločnosti, k vykorisťovaným, chudobným, starým, chorým, k svojmu vlastnému zdraviu  a tiež k životnému prostrediu. Ľahostajnosť je presne to, čo otvára dvere zlu.

Jednou z príčin ľahostajnosti môže byť duševná porucha – stav, v ktorom človek nevie prejaviť emócie. Súcit je pocit, ktorý sa vymyká jeho chápaniu.

Príčiny ľahostajnosti treba hľadať aj vo vnútornom svete človeka  – kde „žijú“ všetky jeho sťažnosti a túžby.

Dlhodobé pocity stresu a úzkosti spôsobujú, že človek je emocionálne vytlačený a neschopný ďalších skúseností. Takíto jedinci sa vyznačujú apatiou a pasivitou.

V psychiatrii existujú liečebné postupy, ktorými dokážu ovplyvniť apatiu, ktorá môže byť  s ľahostajnosťou  niekedy zamieňaná v rámci niektorých duševných ochorení (napr. pri depresii, pri negatívnej symptomatike schizofrénie atď.), ale s liečbou ľahostajnosti v rámci sociálneho kontextu psychiatri do kontaktu neprichádzajú .

Prof. MUDr. Jiří Horáček, Ph.D., FCMA mi na otázku ako liečiť ľahostajnosť odpovedal: „ Děkuji, to je dost složitá otázka, ale myslíte-li lhostejnost jedince (nikoliv jako celospolečenský jev), tak se nabízí kognitivně behaviorální psychoterapie.  

Aby sme však neboli príliš negatívni.

Pozitívne emócie robia náš život jasným a naplneným .Snažte sa preto  všímať si viac dobrých vecí okolo seba, prejavujte viac súcitu a pomoci a reagujte na ľudí láskavo.

Ľudský život je nemožný bez lásky, pozornosti a starostlivosti, realizuje ho, nie je možné zostať ľahostajní.

Ako povedal Taliansky prokurátor  Giovanni Falcone: „ Ten , kto mlčí a skloní hlavu zomrie vždy ,keď to urobí. Ten, kto hovorí nahlas a chodí so vztýčenou hlavou, zomrie iba raz. „

Dušan  Piršel