Paradox dnešnej doby je, že máme objektívne veľa dôvodov mať obavy o budúcnosť .
Ja logicky mám starosť o mier.
Mám starosť o to, že náš národ a aj národy EU sú stále menej vzdelané . Mám starosť o morálne zdravie spoločnosti.Mám strach o mladú generáciu , či nám nevyrastá neodolná a precitlivená.
Taktiež intenzívne vnímam klimatický mlynček, do ktorého je vťahovaná naša civilizácia, ale mnoho ľudí skutočné hrozby nevníma, zato ochotne veria niečomu, čo im je ako hrozba predkladané
Ja osobne mám obavy a strach, hlavne kvôli môjmu potomstvu, ktoré je zraniteľnejšie, ako my dospelí.
Keďže rôzne zdroje naznačujú, že sa rútime do celosvetovej krízy finančnej aj ekonomickej, tak to zároveň výrazne zužuje manévrovací priestor pre túto mládež, ktorá pri riešení problémov zvykne mať únikové tendencie do zahraničia, ale kde je teraz to zahraničie, ktoré bude v rozbúrenom mori oázou kľudu a prosperity.
Treba si však uvedomiť, že čím viac sa obávame, tím viac rozvíjame svoju fantáziu, premýšľame nad rôznymi scenármi a ostávame v tomto svete uviaznutí. Obava napokon poznačí náš svet.
Je dobré nedovoliť udalostiam, aby Vás pohltili. Je dôležité mať informácie a byť v obraze. Ale nedajte sa nimi pohltiť a dobre si vyberajme, čo budeme čítať a čomu veriť.
Strach tu zjavne vždy bude, aby nám diktoval, čo všetko nemôžeme. Ak ho ale prekonáme, otvorí sa nám obrovské množstvo nových príležitostí.
Treba si uvedomiť, že žijeme súčasnosť.
Bude nám ale nanič a náš strach sa ukáže ako opodstatnený, ak dovolíme, aby zdravý úsudok a pocit zodpovednosti neboli súčasťou našich životov, ale len prázdnymi, nič neznamenajúcimi slovami.
Nešťastný je človek, ktorý má strach z budúcnosti. Seneca
Dušan Piršel