Často čítam, že očkovanie nemá zmysel a máme sa s COVIDOM  naučiť  žiť. A tak rozmýšľam , ako tomu rozumieť.

Že nebudeme nič robiť a každý rok budeme pochovávať blízkych a povieme si, že v pohode, nič sa nestalo, život ide ďalej, žiadny COVID si tu všímať nebudeme?

Naučiť sa žiť podľa môjho názoru  musíme s vecami, ktoré nevieme ovplyvniť.

Silu epidémie a počty chorých a mŕtvych ale ovplyvniť vieme  .Nie 100% ale do veľkej miery. To by si už ľudia mali uvedomiť. Tí čo sa nezaočkujú, majú väčšiu šancu ochorieť, mať vážne následky a zomrieť.

Zomrieť preto, lebo nešťastná náhoda, lebo (zatiaľ) nevyliečiteľná choroba  s tým sa človek musí zmieriť. Ale zomrieť na vlastnú nevedomosť ?

Očkovanie okrem iného podľa odborníkov  vytvára výrobné linky na protilátky. Keď telo očkovaného človeka zaregistruje vírus, tak oproti neočkovanému u neho podstatne rýchlejšie nabehne systém na tvorbu protilátok – nemusí nič nové vymýšľať, stačí spustiť výrobu.

Zaujalo ma tiež stanovisko známeho profesora imunológie , ktorý mi napísal : „my už nevládzeme a začíname byť rezignovaní. Každý sa tu vyzná do očkovania, imunológie, bez problémov vypustí polopravdy až vymyslené veci a my nič iné nerobíme len vysvetľujeme, opravujeme, naprávame.

Nech sa ľudia neočkujú, aj to je forma prirodzeného výberu v konečnom dôsledku. „

K pánovi profesorovi by som rád poznamenal, že tak to funguje v biologických systémoch, alebo v ekosystémoch, prirodzený výber. Hlavným princípom je pritom to, že zachovanie (záchrana) biologického druhu je ďaleko dôležitejšia ako záchrana jednotlivca. Ak akceptujeme tieto princípy, tak môžeme s tým súhlasiť.

Potom ale svojich blízkych musíme považovať iba súčasť širšej komunity ľudí, ktorú chceme zachrániť, prípadne zlepšiť jej zdravotný stav.

Ja chcem však veriť tomu , že  dlhodobý rozvoj zdravotníctva a sociálnej sféry smeruje k tomu, aby sme nemuseli akceptovať princípy prirodzeného výberu.

Ja rozumiem všetkým tým, ktorí sa vlažne stavajú k očkovaniu. Zjavne to vnímajú tak, že  z očkovania sa robí politikum . Niekedy  je to až nechutné a nebezpečné, pretože sa začínajú aktivovať u niektorých najnižšie pudy pod hlavičkou demokracie. 

Joj, čo by dali v stredoveku za takúto možnosť v boji s morom, cholerou, týfusom. Veľmi dôležité je vyvážené spravodajstvo a kvalifikovaná verejná diskusia.

Dušan Piršel