V dôsledku COVIDOVEJ pandémie a súčasného vojnového konfliktu na Ukrajine prežívame akýsi pocit krehkosti a neistoty. Médiá každý deň zaplavujú správy, ktoré veľakrát nie sú povznášajúce.
Potrebujeme nádej. Len v záplave správ posledných dní sa môže zdať, akoby na svete bolo menej nádeje.
Nádej je okno do srdca, liek na dušu, hojivý balzam na telo. Tá nádej, ktorú niektorí politici neponúkajú, aby upokojovala situáciu.
Nádej môžu ponúknuť len silné osobnosti a lídri, tí sa objavujú v ťažkých časoch. Politici by si získali autoritu, keby vedeli ponúkať nádej do budúcnosti a tiež pozitívne hodnoty, čo by redukovalo nenávisť.
Nádej je kombinácia viery, presvedčenia a cieľov snov a dobrej komunikácie.
Je dôležité si uvedomiť, že nádej môže vyrásť, splodiť presvedčenie racionálne argumentované hodnoty.
Potom už len záleží na tom, aby človek mal silnú odolnosť, aby mu niekto presvedčenie alebo vieru neukradli, nezničili, nedehonestovali.
Inak berú nádej veriaci ľudia, ktorí to spájajú samozrejme so svojou vierou pri dosahovaní cieľov a inak ateisti, ktorí berú výzvy ako príležitosť sa posunúť vyššie, optimisti pozerajú vždy radšej na tú pozitívnu stranu mince.
Nádejať sa v dnešnej situácii znamená teda aj stotožniť sa s prirodzenou autoritou alebo prirodzeným vodcom, ktorý intuitívne kráča ku východu z bludiska a svojou charizmou strháva na svoju stranu všetkých za ním kráčajúcich.
Poznáme takého? Preto je veľmi dôležité, aby sme sa nedali vyrušovať nejakými kópiami, ktoré odrážajú nerozum a necnosti.
Nádej samozrejme nestačí, treba aj konať. Svet potrebuje politikov, štátnikov pre ktorých je vlastný štát a národ srdcovou záležitosťou.
Moje posolstvo je , aby to zlo vo forme súčasného vojnového besnenia na Ukrajine, ktoré vládne navždy skončilo.
Nech skončí chudoba, nech nezomierajú deti od hladu nech funguje spravodlivosť a solidarita na tomto svete.
Nech skončí vláda mocenských elít, ktoré zaujímajú len peniaze a moc. Ktorí na osud, životné podmienky obyčajných ľudí často kašlú.
Čo môžeme urobiť my bežní občania. Zastaviť sa a spoločne uvažovať o tom ako si zachovať pokoj a žiť zmysluplne aj v ťažkých časoch sám so sebou i v rodinách.
Jednoducho povedané, bez nádeje respektíve jej vidiny by ľudstvo upadlo do depresie a hádam by sa celé aj vyzabíjalo.
Takže nádej je dôležitá a môže aj pomôcť v súčasnom polarizovanom svete. Veď aj v komunizme bola viera v krajšie a lepšie zajtrajšky.
Dušan Piršel