S energiou začínajú byť problémy. A ešte horšie je to s možnosťami nahradiť energiu získavanú z fosílnych zdrojov energiou z obnoviteľných zdrojov, pretože prechod na zelenú energiu by si vyžiadal obrovské množstvo kovov a vzácnych zemín, potrebných na výrobu solárnych panelov a veterných turbín.

Bývalý český premiér Mirek Topolánek dokonca „ tvrdí , že nám tu vyrástlo nové náboženstvo. Všetky tieto zelené plány zlikvidovali energetický trh, ten už v Európe nemáme, je to len hra na trh.

Ako ďalej píše. Tým, ako sa obnoviteľné zdroje masívne subvencujú a tie fosílne zdroje sa tak masívne diskvalifikujú, že už žiaden investor do nich nebude investovať, v tom trojuholníku cena, bezpečnosť a životné prostredie sme nadovšetko postavili len životné prostredie.

To však spôsobí, že budeme mať nedostatok a vysoké ceny. Neviditeľná ruka trhu funguje.

Obrazne povedané, ľudia budú na osvetlenie vianočného stromčeka šetriť tri mesiace a ten spätný náraz bude oveľa horší, než keby sme problémy riešili evolučne a nastavili základné parametre tak, aby podnikatelia, domácnosti postupne menili stratégiu vykurovania, spotreby, správanie a podobne. „

Osobne som rád , že sa manifestuje  environmentálna otázka. To je v poriadku. Problémom je, že nie vždy s rozumom.

Klčujú sa brazílske pralesy aby sa tam nasadila sója na bio palivá, značná časť vypestovanej kukurice v USA ide na bio palivá, tým rastie cena požívatín, ktorá ničí hlavne chudobné krajiny, preferujú sa elektromobily pri nedostatku elektriny a pri devastovaní prírody s cieľom získať kovy potrebné na batérie a pod. 

Nedá sa hľadieť len na ekonomiku, ale ani len na environmentalistiku. Veci treba vnímať holisticky  a s rozumom. Podľa profesora Petra Andráša ,holistický prístup by mal zohľadňovať . Environmentálne problémy  , tých je ich neúrekom a ich riešenie je vždy veľkou výzvou . Ale aj ekologické problémy ,toto lepšie vedia biológovia .

Ekonomické dopady opatrení, ako napríklad necitlivé zníženie emisií  CO2  môže uvrhnúť do biedy celé krajiny.

Zdravotné dopady, ako napríklad vyčistenie ovzdušia nad Japonskom o sadze spôsobilo nárast výskytu kyslých dažďov .

Zastavenie ťažby rúd v civilizovaných krajinách, kde je ťažba kontrolovaná radom zákonov má vždy za následok presunutie tejto ťažby do rozvojových krajín, kde zničia kvôli tomu, že tu nie je ťažba ničím kontrolovaná, celé oblasti.

Sociologické ukazovatele, ako napríklad či naše enviro riešenia nepripravia o prácu milióny ľudí, ktorí budú nútení buď emigrovať alebo stratia prácu .

Bezpečnostné aspekty, ako napríklad keby sme zablokovali kvôli znečisťovaniu morí transport ropy do Japonska a Číny. Raz už z toho vojna bola a nie hocijaká. Tých aspektov je neúrekom. Toľko profesor Andráš.

A čo sa týka rozumu podľa môjho názoru  je dôležité, aby sme ho neminuli skôr ako fosilné palivá.

Možno je aj dobré, že sa teraz v roku 2021 zbehli rôzne faktory, ktoré spôsobujú energetickú krízu. Mnohí ľudia sa zobudia a otvoria oči.

V opačnom prípade by sme možno  naďalej sladko snívali svoj sen o Európe, kde všetku energiu vyrobí vietor, voda, slnko a biomasa  a ešte okrem súčasnej spotreby by to pokrylo aj prechod na stopercentnú elektromobilitu. Keby prišla kríza o 10-15 rokov neskôr, náprava by bola ešte ťažšia.

V každom prípade striedmosť šťastlivcov žijúcich v spoločenstvách materiálneho blaha mala by mať stále väčší vplyv na riešenie problematiky environmentálneho ohrozenia života na tejto Zemi.

Ide o to, či dokážeme byť striedmi v užívaní výdobytkov našej civilizácie.

Autor: Dušan Piršel