V súčasnosti sa často manifestuje deficit v štátnom rozpočte, ale málo sa hovorí o deficite empatie .

Najmä mnohí politici ju nedokážu trénovať, posilňovať, učiť  sa jej. Možno aj preto žijeme dobu egoizmu a chýbajúcej politickej empatie.

A pritom empatia je veľmi vzácna zručnosť, ktorú v akomkoľvek spoločenstve potrebujeme. Empatiu  vnímam ako  druh sociálneho lepidla, ktoré nás drží pohromade.

Je to most k porozumeniu, ktorý nám umožňuje vžiť sa do kože toho druhého. I napriek tomu pociťujem jej deficit. Prečo je tomu tak.

Podľa pána docenta Lukáša Jeníka je to veľmi jednoduché. Tak ako je deficit v rozpočte výsledkom kauzálneho reťazca zlých rozhodnutí ako napríklad prerozdeľovania peňazí, nastavenia priorít, špecifickosti prostredia postkomunistickej kultúry, finančnej negramotnosti, tak je deficit empatie výsledkom procesov rezignácie a nihilizmu.

Spoločenská fragmentácia, polarizácia, narastajúci fundamentalizmus ľavicového, pravicového a náboženského typu sú výsledkom ideologických konfliktov, ktoré sú odtrhnuté od reality každodennosti človeka.

Bojujeme o zástavy a proti zástavám, o definície manželstva a proti manželstvám a vyše 30 rokov po premene spoločnosti nevieme urobiť bezbariérový prístup k niektorým oficiálnym úradným budovám.

Pretože je ľahšie robiť identitárnu politiku, kde je kľúčovým sa identifikovať s takou alebo onakou nálepkou. Na ostatné niet potom čas.

A tak sme svedkami vysokej hladiny  nenávisti ,  vyvolávania  pocitu mohutného nepriateľstva, odporu a antipatie. Argumenty sa potom stávajú bezvýznamnými. A tak je národ plný krvavých očí a závisti .

Zjavne nikto nemyslí, ako budeme s tou nenávisťou ďalej žiť. Lebo nebude mať len verbálnu, ale možno aj násilnú podobu. Polícia a represálie to vždy nevyriešia.

Buďme teda  tými, ktorí budú zvyšovať svoju empatiu, aby sme zlepšili a posilnili vzťahy pracovné, ale aj súkromné a ukázali ostatným lepšiu cestu spolupráce, dôvery.

Snažme sa odkotúľať kamene egoizmu a nenávisti. Tlak týchto kameňov zraňuje našu dušu a vlieva do nej jed depresie, zúfalstva a beznádeje.

Verím , že dôraz na empatiu opätovne príde.Ale bude to ešte nejaký čas trvať.

Toto je cesta k zdravšiemu životu a tolerantnejšiemu svetu.

Dušan Piršel