Celosvetová panika, ktorú vyvolalo šírenie nového koronavírusu,  môže silno ovplyvniť a zároveň zadefinovať generáciu dnešných žiakov a študentov.

Často rozmýšľam nad tým , ako budeme spomínať a hovoriť svojim deťom , aké to bolo, keď sme nenosili rúška, keď sme sa nebáli cudzím podať ruku a nemusela to byť len tá pomyselná pomocná, ale aj obyčajne ľudská ruka.

Dokážeme sa ešte nenútene zabávať, ak si pomyslíme nato, že sme v neustálom ohrození . A takto by som mohol opisovať dni a týždne, ktoré prežívame neraz i nasilu.

Trápia nás premárnené pracovné príležitosti, nezarobené peniaze, ale otravujú nás aj ustavičné zákazy a usmernenia, príkazy a straty.

Tie sú neraz na úrovni našej ľudskej podstaty.

Horšie deficity budú v psychologickej oblasti. Ľudia zažili pandémiu a stres, je otázka, čo to urobí s ich psychikou. Niektorých to môže povzbudiť, dajú si pozor a idú dopredu.

Mnohí ľudia sú ale znechutení stratou hodnôt ako takých.

Strácame, ale uvedomujeme si, čo všetko strácajú naše deti? Čiže tí nasledovníci, ktorí budú žiť v dobe  po súčasnej pandémii ?

Istotne  zatiaľ  hypoteticky  predpokladáme, že  COVID generácia bude menej vzdelaná,  ale je toto  vzdelanie   čo ponúkame a dávame  aj múdrosťou ?

Budú tieto  COVID   deti menej úspešné výkonovo  v  živote?Nestanú sa  ľahko manipulovateľní a nebudú veriť klamstvám ?

 Je  taká dynamika  zmien, že  sa   budú aj tak musieť  učiť  nanovo  alebo novo nové veci. Koľko z toho,  čo sme  klasicky  učili   si  človek  pár  rokov  po škole  alebo v dospelosti  bude  pamätať  ? 

Budú  tieto deti menej  šťastné v  dospelosti? Možno to bude  stimulovať  tieto  deti v  čase  ich dospievania  a dospelosti k väčšiemu sebazdokonaľovaniu  , čiže auto kreativite.

Nemáme kontrolnú  skupinu  či  budú  tieto  COVID  deti menej vzdelané . Môžeme to porovnať  len v čase ,  ale to nie je metodologicky  ono. Vedieť  neznamená poznať  a  poznať  neznamená  ešte  tvoriť.

Myslím si  v  spoločensko-vedných odboroch sa, žiaľ, bude musieť spracovať aj fenomén  COVIDOVÝCH  detí .

Myslím si,  že deti budú postihnuté, ale niektorým  to je asi  jedno, veď  ony aj tak niektorí moc nečítajú, neučia sa, mladá generácia má časť  duševnej potravy z internetu.

A pritom, internet nie je vždy  zdrojom rozmýšľania, internet je často  pohrebisko mŕtvych faktov.

Bude treba využívať pozitívnu psychológiu a pozitívnu pedagogiku. Učiť, ako byť šťastný, ako milovať, spolupracovať . Tieto kvality a cnosti budú rozhodujúce.

Autor: Dušan Piršel