História je svedectvom času , svetlom pravdy, život pamäti, učiteľka života, zvestovateľka dávnych dôb. Som šťastný, že môžem v tomto roku vysloviť zdanlivo obyčajné a jednoduché konštatovanie že náš štát oslavuje 30 rokov od svojho založenia. Inak by sme boli len geografickým pojmom v rámci iného štátu, ako je dnes napríklad Morava. Len vo vlastnom štáte si dokáže slovenský národ vytvoriť podmienky, kde môže suverénne a kvalifikovane rozhodovať o svojich národných cieľoch a slobodne rozvíjať svoj tvorivý kultúrny potenciál.
Áno, máme už 3O rokov ale puberta nás ešte neopustila, takže do Kristových rokov ešte trošku zmúdrieme. V histórií utvárania slovenskej štátnosti nám bolo málokedy umožnené vybrať si, čo bolo pre Slovensko najlepšie. Vnímam to tak , že sme často museli zvoliť menšie zlo a to aj za cenu osobných obetí.
Niektoré parlamentné strany často presadzujú záujmy svojich domácich i zahraničných sponzorov. Čisto slovenské záujmy nie sú vždy v línii záujmov politickej elity .
Zdá sa mi, že si stále nevieme si povedať, kým sme, čo chceme rozvíjať a čím chceme zaujať svet. Schopní a charakterní slovenskí politici to už v minulosti dokázali a tých čo to len predstierajú a Slovensku škodia treba odpratať na smetisko dejín. Chcem veriť v budúce generácie, nezaťažené a rozhľadené. Pre budúcnosť je preto veľmi dôležité správne pochopiť zmysel svojho štátu a potom ho aj napĺňať. Vieme žiť s mnohými, vieme ich akceptovať, prijať, ale nech nám nenútia svoje náboženstvá, politiky, filozofie, predstavy, spôsob života. Máme dosť historických skúseností, aby sme boli sami sebou a sme v strede Európy tak nech sa okolo nás točí. Identifikujem sa s názorom, že ,že práve slovenská inteligencia môže byť obrodením celého Slovenska. A zároveň byť pokračovateľom odkazu štúrovci a všetkých národovcov a buditeľov novodobej histórie Slovenska. Želajme si teda , aby sme spoločnými silami dokázali ochrániť slovenskú štátnosť, svojráznosť a suverenitu a nepodľahli vonkajším či vnútorným nástrahám.