Klasické masmédiá nezvládli nástup a zvyšujúcu sa konkurenčnú silu nových komunikačných médií
O aktuálnych otázkach v oblasti kultúry a médií sme sa rozprávali s podpredsedom Výboru NR SR pre kultúru a médiá Dušanom Jarjabekom (Smer-SD).
Pred nejakým časom prišla ministerka kultúry Natália Milanová (OĽANO) s návrhom ústavného zákona o ochrane novinárov. Aká bola Vaša prvá reakcia?
Predovšetkým, ide podľa všetkého len o ďalší z nespočetného množstva „reformných“ zámerov ministerstva v oblasti masmediálnej politiky. Nijaký konkrétny legislatívny návrh som nevidel a nie som presvedčený, že vôbec existuje. Ministerstvo kultúry SR len uviedlo, že o tomto zámere rokuje s Ministerstvom spravodlivosti SR s cieľom hľadať primeranú úpravu skutkovej podstaty trestného činu ohovárania v súvislosti s výkonom novinárskej činnosti.
Myslíte si, že novinári si zaslúžia takúto formu ústavnej ochrany?
Otázkou zaručenia ochrany, bezpečnosti a postavenia novinárov a iných pracovníkov médií, najmä po teroristickom útoku na týždenník Charlie Hebdo a vraždách investigatívnych novinárov na Malte a na Slovensku, sa v ostatných rokoch intenzívnejšie zaoberajú aj orgány Európskej únie. Európska komisia v svojom odporúčaní zo 16. septembra tohto roku formuluje široký komplex opatrení na zabezpečenie ochrany a bezpečnosti nezávislej a pluralitnej žurnalistiky. Od členských štátov očakáva, že budú tieto otázky riešiť v spolupráci medzi novinárskymi profesnými združeniami, regulačnými orgánmi v oblasti masmédií, orgánmi presadzovania práva, ale aj samoregulačnými etickými platformami (tlačové rady).
Náš právny systém by mal garantovať slobodu prejavu a šírenia informácií pre všetkých občanov. Rovnako ako novinári, ktorí nezávisle, eticky a na vysokej profesionálnej úrovni vykonávajú svoju činnosť, by mali mať zabezpečené, aby mohli slobodne vyjadrovať svoje názory a neboli za to diskreditovaní, prenasledovaní, či dokonca postihovaní nástrojmi trestného práva.
Veľkým problémom je aj tzv. boj proti dezinformáciám. Ako hodnotíte nedávne aktivity ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (nominantka SAS) v tomto smere?
Predložený návrh je v príkrom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva podľa článku 10 Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý upravuje slobodu prejavu a informácií. Verím, že po spŕške odbornej kritiky v rámci medzirezortného pripomienkového konania ministerka svoj „aktivistický“ návrh stiahne.
Do akej miery sa dá podľa Vás bojovať proti dezinformáciám zákonným a legálnym spôsobom bez akýchkoľvek vonkajších a vnútorných vplyvov rôznych ideológií?
Jadro problému, podľa môjho názoru, spočíva v tom, že klasické masmédiá nezvládli nástup a zvyšujúcu sa konkurenčnú silu nových komunikačných médií. Nielenže sa médiá hlavného prúdu aj v tzv. vyspelých demokraciách stále viac dostávali pod vplyv vlastníckych a politických skupín a ich ideologických naratívov, ale postupne rezignovali aj na základné princípy nezávislého žurnalizmu, predovšetkým objektívne a pluralitné spravodajstvo. Rastúci trhový podiel internetových médií a platforiem na zdieľanie videí súbežne s bulvarizáciou médií hlavného prúdu spôsobil, že ich čitatelia a diváci si stále menej uvedomovali rozdiely medzi nimi.
Druhým, nemenej vážnym aspektom problému, je kríza demokratických inštitúcií a zlyhania politických elít, ktoré nie sú schopné riešiť najzávažnejšie hospodárske, sociálne, zdravotné a ekologické výzvy súčasnosti, čo vedie k radikalizácii spoločensko-politickej scény na národnej i globálnej úrovni. V tomto zápase sa široko využívajú aj dezinformačné kapane na báze najnovších komunikačných technológií a psychologických nástrojov ovplyvňovania verejnej mienky.
Vzťahy medzi informáciou a dezinformáciou, reálnym a virtuálnym svetom ako aj stieranie rozdielov medzi nimi sú, samozrejme, globálnou výzvou. Som však presvedčený, že ako prví by mali na ňu reagovať zodpovedné masmédiá a politické elity.
Ako vnímate tichú kultúrnu vojnu medzi predstaviteľmi konzervatívneho a liberálneho názorového spektra?
Som protivníkom vojen o citlivých kultúrno-etických otázkach, ktoré polarizujú spoločnosť a vnášajú do jej každodenného života nevraživosť, obzvlášť v situácii, keď stojíme pred závažnými sociálno-ekonomickými a spoločensko-politickými problémami, ktoré majú negatívny dosah na život širokých vrstiev našich občanov.
Myslíte si, že verejnoprávna RTVS dostatočným spôsobom informuje občanov objektívnym a nestranným spôsobom?
RTVS sa snaží plniť poslanie média verejnej služby ako významný prvok duálneho systému rozhlasového a televízneho vysielania v konkurenčnej súťaži so súkromnými komerčnými vysielateľmi. Od nástupu tejto vládnej koalície je manažment RTVS a rada pod neustálym tlakom koaličných kolegov z výboru NR SR pre kultúru a médiá, ktorí namiesto sľubovanej reformy financovania verejnoprávneho vysielateľa hľadajú nástroje a možnosti na personálne zmeny v riadiacich orgánoch RTVS.
Napriek tomu, že spravodajstvo RTVS je v prieskumoch dlhodobopovažované za najdôveryhodnejšie na našom televíznom trhu, z hľadiska výberu a spracovania tém spravodajských príspevkov či moderátorských výkonovvpublicistických reláciách sa verejnoprávny rozhlas a televízia niekedy zásadnejšie nelíšia od produkcie komerčných vysielateľov.
Aký je Váš názor na politiku súčasného vedenia rezortu kultúry ohľadom Múzea SNP, Csemadoku a Matice slovenskej?
Prevod Múzea SNP do pôsobnosti Ministerstva obrany SR považujem za akt kultúrneho barbarstva, ktorý dehonestuje dlhoročnú činnosť a historické poslanie tejto erbovej kultúrnej inštitúcie. Skutočnosť, že vládna koalícia presadila tento návrh napriek protestom širokej odbornej verejnosti, pracovníkov múzea, ale aj veľkého množstva občanov Slovenska, považujem za odsúdeniahodnú.
Vedenie Ministerstva kultúry SR sa od svojho nástupu kriticky vyjadrovalo k činnosti a hospodáreniu Matice slovenskej, oprávnené požiadavky na zvýšenie finančnej podpory jej aktivít odmietalo s odvolaním na nevyhnutnosť úspor rozpočtových zdrojov. Vzhľadom na neutešenú finančnú situáciu slovenskej kultúry, obzvlášť rozpočtových a príspevkových organizácii v pôsobnosti samotného Ministerstva kultúry SR, bolo preto pre mňa veľkým prekvapením, že ministerka kultúry súhlasila každoročne prispievať na činnosť Csemadoku čiastkou 300-tisíc eur z rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry SR bez jej kompenzácie zo strany Ministerstva financií SR. Navyše, na podporu kultúry národnostných menšín bol zriadený verejnoprávny fond, do ktorého Ministerstvo kultúry SR každoročne prispieva sumou 8 miliónov eur.
Aké sú Vaše odporúčania a riešenia v rámci kultúrnej a mediálnej politiky?
Takto široko postavená otázka by si vyžiadala samostatný rozbor. Uvediem len, že v prípade, ak sa Smer-SD bude podieľať na formovaní novej vládnej koalície, urobíme všetko pre to, aby sa kultúra z okraja záujmu súčasnej vládnej garnitúry dostala do centra pozornosti ako organická súčasť a generátor sociálno-ekonomického rozvoja Slovenska v nasledujúcich rokoch.
Zhováral sa: Matej Mindár