V septembri 1942 recitoval Pablo Neruda v mexickej metropole báseň Canto a Stalingrado Spev o Stalingrade. Akoby tušil, že práve úspešná obrana Stalingradu zavŕšená v roku 1943 bude pozitívnym prelomom v druhej svetovej vojne.

Bitka o Stalingrad bola jednou z najväčších bitiek druhej svetovej vojny, priniesla obrovské obete na oboch stranách a stala sa symbolom obratu v druhej svetovej vojne. Hitlerova 6. armáda pod velením generála  Friedricha Paulusa zaútočila na Stalingrad 17.júla 1942 s cieľom zmocniť sa priemyselnej výroby a ťažby ropy na Kaukaze, otvoriť cestu ku Kaspickému moru.

„Dĺžkou bojov, počtom vojakov či nasadenej techniky je to doteraz najväčšia bitka v dejinách,“ povedal Jozef Bystrický z Vojenského historického ústavu. „Slováci sa jej nezúčastnili, rýchla divízia našej armády v tom čase bojovala v predhorí Kaukazu.“

V Berlíne už dopredu pripravovali pamätný odznak, ktorý mal pripomínať víťazstvo pri Stalingrade. „Buďte ubezpečení, že Stalingrad dobyjeme. Je to najdôležitejší strategický bod. Mohutné ruské vodné tepny sú už preťaté. Žiadna ľudská sila nás odtiaľ nedokáže vytlačiť,“  vyhlásil 30. septembra 1942 Adolf Hitler.

Veliteľom 62. armády, hlavnej sily, ktorá bránila Stalingrad, sa stal generál Vasilij Ivanovič Čujkov. Pri preberaní velenia vyhlásil: „Buď mesto udržíme, alebo tam zahynieme.“ Spolu s vojakmi bojovali aj obyvatelia mesta, ktorých nestihli evakuovať. Nielen dospelí. Nezriedka aj trinásť a štrnásťročné deti pracovali vo fabrikách. Slávna tanková továreň vyrobila len za dvadsať dní v auguste 240 stredných tankov. Výrobu neprerušili, ani keď sa na jej druhom konci už bojovalo. Tanky išli do boja rovno z výrobnej haly, veľakrát aj nie celkom dokončené. Ich posádkami sa stávali robotníci, ktorí ich práve vyrobili.

V celom meste vládol hlad, tuhá zima a týfus. Valentina Saveljevová, ktorá mala vtedy len päť rokov, neskôr spomínala pre BBC, že mama vyhĺbila dieru na brehu rieky, kde žili niekoľko týždňov. „Vykopali sme si diery v zemi ako zvieracie nory. Okolo sa tuho bojovalo. Všetko horelo a počuli sme len rachot. Keď zavriem oči, stále vidím Volgu v plameňoch. Na hladine horel benzín,“ dodala. Hlad zaháňali blatom, ktoré im mama cedila cez látku. Valentina si spomína, že chutilo sladko. Jej mladší brat hlad a zimu neprežil. Boje v rozvalinách mesta boli nezvyčajne kruté. Hranice frontu sa tiahli nie po uliciach, ale po domoch, ba aj po poschodiach. Nebolo zriedkavé, že časť jednej budovy počas niekoľkých dní niekoľkokrát zmenila „majiteľa“.

V polovici decembra Hitler nariadil jednému z najtalentovanejších nemeckých veliteľov, poľnému maršalovi Erichovi von Mansteinovi, aby vytvoril špeciálny armádny zbor na záchranu Paulusových síl bojom na východ, ale Hitler odmietol nechať Paulusa bojovať na západ v rovnakom čase, aby sa spojil s Mansteinom.

Toto fatálne rozhodnutie odsúdilo Paulusove sily na zánik, pretože Mansteinovým silám potom  chýbali rezervy potrebné na prelomenie sovietskeho obkľúčenia.

Hitler vyzval uväznené nemecké sily, aby bojovali na smrť a zašiel tak ďaleko, že povýšil Paulusa na poľného maršala a pripomenul mu, že žiadny nemecký dôstojník tejto hodnosti sa nikdy nevzdal. Hitler očakával, že Paulus zahynie v boji, prípadne spácha samovraždu.  Veliteľ 6. armády zostal nažive a stal sa jediným nemeckým poľným maršalom zajatým v boji.

Keď sa sovietske armády uzavreli v rámci operácie Ring, situácia bola beznádejná. Šiesta armáda bola obklopená siedmimi sovietskymi armádami.

31. januára Paulus neposlúchol Hitlera a kapituloval. Dvadsaťdva generálov sa vzdalo s ním a 2. februára sa posledný z 91 000 podchladených hladujúcich mužov, všetko, čo zostalo zo šiestej a štvrtej armády, vzdalo Sovietom.

Sovieti našli 250 000 nemeckých a rumunských mŕtvol v Stalingrade a jeho okolí a predpokladá sa, že celkové obete osi  boli viac ako 800 000 mŕtvych, zranených, nezvestných alebo zajatých.

Na sovietskej strane oficiálni ruskí vojenskí historici odhadujú, že pri obrane mesta bolo 1 100 000 mŕtvych, zranených, nezvestných.

V roku 1945 bol Stalingrad oficiálne vyhlásený za hrdinské mesto Sovietskeho zväzu za obranu vlasti.

Bitka pri Stalingrade, ktorá stála životy najmenej milióna nemeckých vojakov, vojsk Červenej armády a sovietskych civilistov, bola najkrvavejšou z rozhodujúcich bitiek vo „vojne vyhladzovania“, ktorú rozpútal Hitler. Zničenie nemeckej šiestej armády prinieslo mnohým Nemcom domov s hrozným šokom skutočnosť, že napriek propagande, ktorú denne počúvali, sa vojna nakoniec prehrala. Pre Nemecko aj Rusko znamenal Stalingrad psychologický zlom v druhej svetovej vojne.

V Nemecku bol prvýkrát vyhlásený smútok a priznaná porážka. Kráľ Veľkej Británie nechal vyrobiť meč, ktorý premiér Churchil predal v Teheráne Stalinovi s nápisom:“ Občanom Stalingradu, pevným ako oceľ.“ Stalingrad sa stal symbolom boja s fašizmom.

Stalingradská katastrofa ukončila ofenzívnu úlohu Nemecka v Sovietskom zväze. Obrovská rana pre morálku pripravila Nemecko aj asi o 300 000 nenahraditeľných vycvičených mužov. V sovietskom zajatí Friedrich Paulus agitoval proti Hitlerovi medzi nemeckými vojnovými zajatcami a neskôr svedčil na Medzinárodnom vojenskom tribunáli v Norimbergu. Po prepustení  v roku 1953 sa usadil vo východnom Nemecku. 

Stalingradská bitka sa stala prelomovou etapou počas druhej svetovej vojny, ktorú vo vtedajšom Sovietskom zväze aj v súčasnej Ruskej federácii nazývajú Veľkou vlasteneckou vojnou. Dĺžkou tvrdých bojov, počtom nasadených síl a bojovej techniky prekonala všetky dovtedajšie bitky na svete. V jednotlivých etapách bolo do nej z oboch strán začlenených vyše dvoch miliónov ľudí, okolo 2000 tankov, vyše 2000 lietadiel a do 26.000 kusov delostreleckej techniky.

Velenie Sovietskeho zväzu po Stalingradskej bitke prebralo strategickú iniciatívu a udržalo si ju až do konca vojny v roku 1945.

„Vojna je vzájomné hromadné vraždenie miliónov ľudí, ktorí sa nepoznajú, v záujme malého počtu ľudí, ktorí sa poznajú, ale nevraždia sa navzájom.“ Louis – Ferdinand Céline

Dana Bystrická