Pápež František sa počas audiencie v Talianskom ženskom centre pri príležitosti 31.národného kongresu takto vyjadril k vojne na Ukrajine: „ Skutočnou odpoveďou nie sú iné zbrane, iné sankcie, iné politicko – vojenské spojenectvá, ale iný prístup, iný spôsob riadenia sveta: neukazovať zuby. Naďalej myslíme na svet ako na šachovnicu, kde mocní študujú kroky na rozšírenie dominancie na úkor ostatných. Teraz je zrejmé, že dobrá politika nemôže pochádzať z kultúry moci chápanej ako nadvláda a útlak, ale len z kultúry starostlivosti o osobu a jeho dôstojnosti a starostlivosti o náš spoločný domov. Minúť 2% na zbrane ? je to šialenstvo, hanbil som sa“. Táto téma je však v súčasnosti nepríjemná a bráni ekonomickým a politickým záujmom. Ale odsúdenie zvýšenia vojenských výdavkov nie je maličkosť, zatiaľ čo mnohí ľudia trpia“.
Mediálne vládne vlajkové lode však túto výzvu pápeža na nápravu zmeny systému medzinárodných vzťahov smerom k mierovému spolužitiu neuverejnili, a to aj napriek tomu, že slovenskej vláde pomohli isté kruhy, majúce dobré a ustálené vzťahy vo Vatikáne sprostredkovať návštevu pápeža na Slovensku s následným prijatím prezidentky a predsedu vládyhlavou katalíckej cirkvi. Posolstvo pápeža sa však nedotklo ich sŕdc.
Pápež na generálnej audiencii, keď hovoril o Ukrajine, požiadal, aby sa modlili, aby „vládcovia pochopili, že nákup zbraní a výroba zbraní nie je riešením problému. Riešením je spolupracovať na mieri. S vojnou je všetko stratené. Všetko, vo vojne nie je žiadne víťazstvo, všetko je porazené. Nech Pán pošle svojho Ducha, aby nám dal pochopiť, že vojna je porážkou ľudstva a oslobodí nás do tejto potreby sebazničenia“.
„Správy o vysídlených ľuďoch, o ľuďoch utekajúcich, mŕtvych ľuďoch, zranených ľuďoch, toľkých vojakoch, ktorí padli na jednej aj druhej strane, sú správou o smrti. Prosme Pána, aby nás oslobodil od tejto vojnovej smrti“ dodal pápež a požiadal ho, aby sa k nemu pripojil v modlitbe dňa 25. marca, keď zasvätí Rusko a Ukrajinu Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie“ a zdôveril sa: „ Môžem svedčiť osobne. Nenávisť a hnev voči vojne som sa naučil od môjho starého otca, ktorý bojoval pri Piave v roku 2014 a bol to on, kto na mňa preniesol tento hnev do vojny, pretože mi rozprával o utrpení vojny, a to sa nenaučí v knihách, ale iba tým, že ho prenášate od starých rodičov k vnúčatám“.
Vatikánsky štátny tajomník Kardinál Pietro Parolinv rozhovore pre španielsky týždenník Vida Nueva na otázku, či je správne pomáhať obetiam, ktoré sa nemôžu brániť pred agresiou, odpovedal: „Právo na použite sily na účely sebaobrany je spojené s povinnosťou chrániť a pomáhať nevinným obetiam, ktoré sa nemôžu brániť pred agresiou, ide o povinnosť chrániť civilné obyvateľstvo pred následkami vojny. Ale prioritná je diplomatická cesta, nie je tam žiadne požehnanie bômb a kanónov“. Samotný Parolin dňa 16. marca na omši za pokoj v Bazilike sv. Petra, sa jasne vyjadril: „Neveríte, že keby sme viac počúvali slová nášho Pána, zbrane by boli tiché a ani by sa nemuseli vyrábať ? Zopakujme si s pápežom? Nech sú zbrane tiché“.
S odkazom na konfliktu na Ukrajine Bergoglio odsudzuje“ zvrátené zneužívanie moci a straníckych záujmov, ktoré odsudzuje bezbranných ľudí k tomu, aby trpeli všetkými formami brutálneho násilia a požiadal o pomoc Ukrajincom, aby si medzinárodné spoločenstvo splnilo svoju úlohu: „Potrebujeme záväzok obnoviť architektúru mieru na globálnej úrovni, kde európsky dom zaručí mier po dvoch svetových vojnách“.
Argentínsky pápež sa v apríli na Malte vyjadril, že vojna bola pripravené veľkými investíciami do zbraní a požiadal, aby „obrovské finančné prostriedky, ktoré sa naďalej prideľujú na zbrojenie, boli prevedené na rozvoj, zdravie a výživu. Znovu sa objavuje zavádzanie autokracie v novom imperializme, v rozšírenej agresii, v neschopnosti stavať mosty a začať od najchudobnejších. Dnes je tak veľmi ťažké myslieť s logikou mieru, pretože sme začali byť zvyknutí myslieť s logikou vojny. Začal fúkať ľadový vietor vojny, ktorý bol v priebehu rokov kŕmený. Áno, vojna je už dlho pripravená s veľkými investíciami a obchodom so zbraňami. A je smutné vidieť, ako sa nadšenie pre mier, ktoré vzniklo po druhej svetovej vojne, v posledných desaťročiach oslabilo, ako aj cestamedzinárodného spoločenstva s niekoľkými mocnými ľuďmi, ktorí idú sami a takisto iba oni sami si hľadajú priestory oblasti vplyvu. A tak nielen mier, ale ja mnohé veľké otázky, ako napríklad boj proti hladu a nerovnosti, boli v skutočnosti oddelené od hlavných politických programov. Avšak riešením všetkých kríz je postarať sa o všetkých, pretože globálne problémy si vyžadujú globálne riešenia. Pomôžme si navzájom načúvať smädu ľudí po pokoji a mieri, pracujme na tom, aby sme položili základy čoraz širšieho dialógu, vráťme sa k stretnutiu na medzinárodných konferenciách za mier, kde je ústredné téma ozbrojenia, a to s ohľadom na budúce generácie“.
Po dvoch rokoch pandémie sa obrad Veľkého piatku vracia do Kolosea a bude sa vysielať po celom svete. Na Via Crucis by mala ruská a ukrajinská rodina niesť kríž: „Mier po bombách“, a to na trinástej zastávke, ktorá predstavuje okamih, kedy je Kristus zosadený z kríža a jeho telo je vrátené Panne Márii. Je to obzvlášť hlboký moment umučenia, ktorý inšpiroval stovky umeleckých diel, z ktorých najznámejšia je Michelangelova Pieta v bazilike sv. Petra vo Vatikáne. Záver meditácie, ktorá by mala zaznieť dnes večer v Koloseu, by mala patriť obidvom rodinám, by mal znieť: „Zdá sa, že život stráca hodnotu. Pane, kde si ? Hovorte v tichu smrti a rozdelenia a učte nás, aby sme uzavreli mier, aby sme boli bratmi a sestrami, aby sme obnovili to, čo by bomby chceli zničiť.“ Ukrajinský veľvyslanec Andrij Juraš sa však v súvislosti s oslavou Veľkého piatku v Koloseu na sociálnych médiách s pápežovou myšlienkou spojiť ukrajinské a ruské ženy nestotožnil. Ukrajinské veľvyslanectvo pri Svätej stolici spochybňuje rozhodnutie Vatikánu, aby ukrajinská a ruská rodina spoločne niesli kríž na Via Crucis na Veľký piatok v Koloseu, ktorému bude celebrovať pápež. Verme, že ukrajinská strana svoje stanovisko zmení a upustí od princípu kolektívnej viny. Napriek tomuto postoju sa pápež tohto malého, ale dôležitého znamenia mieru nevzdáva naratívom„Pod krížom je možné zostať spolu“ pričom citoval veľkého ruského spisovateľa Dostojovského. V Koloseu ponesú kríž spoločne dve ženy: Ukrajinka Irina a Ruska Albina, ktoré pracujú na nemocničnom oddelení Centra paliatívnej starostlivosti v Ríme a ako sa samé vyjadrili, „táto vojna nás najviac spojila“. Ich hlasy budú spoločne apelovať za mier, za rovnakú nádej pre mier, nepochovať mier, lebo svet potrebuje mier, spravodlivosť a lásku. Do tohto sveta mieru patrí aj Slovensko.
Darina Jelínková
