Prezidentka nebude hazardovať s odborníkmi, aby tlačila na poslancov

        Bratislava 18. februára (TASR) – Prezidentka SR Zuzana Čaputová nebude hazardovať so špičkovými odborníkmi, ktorí by mohli byť súčasťou úradníckej vlády, len aby donútila politikov prijať skorší termín predčasných parlamentných volieb. Vyhlásila to v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. Zdôraznila, že ak poslanci termín nezmenia, je to ich ich voľba. Úradnícku vládu je naďalej pripravená menovať v prípade zásadných zlyhaní dočasne poverenej vlády Eduarda Hegera (OĽANO).

        Hlava štátu zdôraznila, že otázka úradníckej vlády nie je jednoduchá. Podotkla, že ak ju politici vyzývajú využiť tento inštitút ako „páku na poslancov“, nie je to skutočný záujme o úradnícku vládu. Takejto vláde by podľa jej slov Národná rada SR nemusela vysloviť dôveru. Dodala, že by, navyše, prišli do vlády a vedúcich funkcií odborníci, ktorí by sa museli v čase krízy zoznamovať s celou agendou rezortu.

        Ak bude treba, takúto vládu menuje, no odmieta prehadzovanie si loptičky a zodpovednosti. Reagovala tak na rôzne výzvy poslancov a politikov počas uplynulého týždňa. Niektorí hovorili, že ak by prezidentka menovala úradnícku vládu, zrejme by sa veľmi rýchlo dohodli a schválili skorší termín predčasných volieb. Prezidentka zdôraznila, že rozhodnutie o termíne volieb je kompetencia poslancov a ich voľba.

        Prezidentka priblížila, že s dočasne poverenou vládou a premiérom je v intenzívnom kontakte, keďže na množstvo úkonov potrebujú jej súhlas. Pripomenula, že už v januári tohto roka informovala o tom, ktoré oblasti považuje za zásadné, ktoré bude intenzívne sledovať a že v prípade zlyhania v nich odoberie vláde poverenie.

        Odmieta pritom slová niektorých politikov o tom, že za schváleným septembrovým termínom volieb stojí ona. Zdôraznila, že od pádu vlády hovorila o potrebe čo najskoršieho termínu volieb, a to v prvej polovici roka 2023. Septembrový termín bola ochotná akceptovať len preto, aby bola možná dohoda na zmene ústavy potrebnej pre vyhlásenie predčasných volieb. Napriek tomu naďalej preferuje termín v júni.

Prezidentka: Nemyslím si, že na Slovensku prebiehajú politické procesy

        Bratislava 18. februára (TASR) – Nemyslím si, že na Slovensku prebiehajú politické alebo spolitizované procesy. Vyhlásila to prezidentka SR Zuzana Čaputová v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. Podčiarkla, že nemá dôvod mať pochybnosti.

        „Nemyslím si, že na Slovensku prebiehajú politické alebo spolitizované procesy. Ak sa stanú chyby, sú tu mechanizmy, ako ich napraviť,“ podčiarkla hlava štátu. Dodala, že politikom neprináleží hodnotiť prípadné porušenia či postupy v trestných kauzách. Uviedla, že chyby v konaniach sa stať môžu, a to aj v právnom a demokratickom štáte. Podstatné je mať možnosti a mechanizmy, ako ich napraviť.

        Rozumie obave, že sa po parlamentných voľbách môže krajina vydať na rôznu cestu porušovania princípov právneho štátu. Nechce však, aby sa voľby v demokracii vnímali ako riziko. „Je to zrkadlo, ako ľudia vnímajú spoločenské, politické dianie. Ako politici musíme urobiť všetko pre to, aby sme ľudí z politiky totálne neznechutili, aby mali ešte chuť k voľbám prísť,“ zdôraznila.

        Čo sa týka využívania paragrafu 363 Trestného poriadku, už len odborná polemika o možnosti jeho nadužívania podľa hlavy štátu dáva dôvod na to, aby bolo ustanovenie spresnené. Paragraf vníma ako veľmi silnú právomoc generálneho prokurátora, voči ktorej neexistuje opravný prostriedok. Aj preto sa obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR, aby povedal, či je ustanovenie v súlade s Ústavou SR a nezávislosťou súdnej moci. Dodala, že následná úprava paragrafu sa bude odvíjať od záverov ÚS. Jednu z možností vidí v jeho zúžení.

        Na otázku o návrhu na disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi reagovala tým, že nie všetko, čo sa nám na postupoch sudcov alebo prokurátorov nepáči, je vhodné na takýto krok. Návrh podá podľa vlastných slov, len ak bude šanca na jeho úspech.

Prezidentka sa zatiaľ nerozhodla, či bude opätovne kandidovať

        Bratislava 18. februára (TASR) – Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa zatiaľ nerozhodla, či bude opätovne kandidovať na túto pozíciu. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy uviedla, že toto rozhodnutie zatiaľ neurobila, je pohltená bežnou agendou a nie kampaňovaním.

        „To, čo je mojou prvoradou úlohou a povinnosťou, je, aby som spolu s ďalšími kľúčovými politikmi, hráčmi previedla Slovensko k predčasným voľbám s čo najmenšími stratami,“ povedala. Zatiaľ presne nekonkretizovala, kedy presne oznámi svoje stanovisko. Povedala, že ide o špecifické rozhodnutie. „Beriem to tak, že teraz mám byť plne sústredená na kvalitný výkon mojej funkcie. Toto považujem za najdôležitejšie,“ priblížila.

        V súvislosti s ekonomickou a sociálnou situáciou v krajine povedala, že sa v tomto smere stretáva s odborníkmi. Poukázala však aj na skupiny ľudí, ktorí prepadli pri pomoci od štátu. Podľa nej sú to napríklad rodičia samoživitelia či dôchodcovia, ktorí žijú sami. Poukázala aj na ľudí, ktorí si nemôžu uplatniť napríklad daňový bonus. „Ak má parlament v tomto období dočasnom do predčasných volieb o niečom rozhodovať, je to pomoc so zvládaním ťažkej sociálnej situácie, a to adresným spôsobom,“ povedala hlava štátu.

        Ďalšou témou bola aj zahraničná politika, prezidentka je presvedčená, že v tejto situácii stojíme na správnej strane dejín. Dúfa, že to tak aj ostane. Tým, že pomáhame Ukrajine aj prostredníctvom vojenskej pomoci, sa vojenský konflikt od nás podľa jej slov vzďaľuje. Zároveň sa vyjadrila aj k možnému darovaniu uzemnených stíhačiek MiG-29 pre Ukrajinu. „Je potrebné, aby vláda spolu s ústavnými právnikmi našla základ v tejto zvláštnej situácii v ktorej sme, keďže máme odvolanú vládu, aby to bolo ústavne v poriadku,“ priblížila.

        Čaputová zatiaľ nekonkretizovala, kedy by mohol prísť na svoju prvú oficiálnu zahraničnú návštevu novozvolený český prezident Petr Pavel. Rovnako nevie, či sa zúčastní na jeho inaugurácii. Dodala, že v tomto termíne zrejme bude na návšteve Slovenska holandský kráľovský pár. Zároveň verí, že v najbližších mesiacoch pôjdu s novým českým prezidentom spoločne aj na Ukrajinu.

Naď: Naše migy by už nelietali, darovanie nezníži našu obranyschopnosť

        Bratislava 19. februára (TASR) – Slovenské stíhačky MiG-29 by už nikdy nelietali, necvičia sa noví piloti a ich skladovanie si žiada náklady. Darovanie strojov Ukrajine by neznížilo obranyschopnosť Slovenska, 50 až 60 percent ich účtovnej hodnoty by sa Slovensku preplatilo cez európsky mierový nástroj. Skonštatoval to minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) v nedeľnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike. Zopakoval prísľub, že do Národnej rady (NR) SR o tom diskutovať príde, keď to bude aktuálne.

        „Keď príde k tomu, aby sme rozhodli o darovaní migov na Ukrajinu a za akých podmienok, tak to najskôr prerokujeme v parlamente,“ podčiarkol Naď. Naznačil, že možno nepríde len s informáciou, ale aj s návrhom uznesenia. Podľa vlastných slov poslancom rád vysvetlí, aké náklady by si žiadalo udržanie stíhačiek v našich hangároch. Poznamenal, že aktuálne máme štyroch pilotov schopných ich riadiť a výcvik nových stopla už bývalá vláda.

        Očakáva, že Slovensko by za posunutie stíhačiek mohlo dostať okolo 150 miliónov eur z európskeho mierového nástroja. Predpokladá tiež, že táto pomoc Ukrajine z našej strany motivuje iné krajiny, aby opäť pomohli nám. Pripomenul, že po poslaní systému S-300 na Ukrajinu nám USA poskytli na nejaké obdobie systém Patriot a dali nám z ich fondov 200 miliónov dolárov na novú techniku.

        Čo sa týka ústavnosti posunutia zbraní Ukrajine v čase, keď je vláda len dočasne poverená, Naď skonštatoval, že sa líšia aj názory právnikov. Dali si vypracovať analýzu. Prikláňa sa k názoru, že zodpovednosť musí prevziať vláda a vybrať si z rôznych výkladov právnikov. Niektorí členovia dočasne povereného kabinetu sa podľa Naďových slov prikláňajú k tomu, aby posunutie stíhačiek ešte odobril parlament. Dodal, že koalícia aj SaS sú za podporu Ukrajiny vojenskou technikou, nielen stíhačkami a že to nevylúčili ani nezradení poslanci z Hlasu-SD.

        Minister tiež opätovne vyvrátil informácie o zasielaní povolávacích rozkazov. Skonštatoval, že videl rôzne falošné správy a dementoval ich. Vyhlásil, že mobilizácia sa nechystá a každý, kto to tvrdí, je falošný luhár, ktorý chce strašiť ľudí. V tejto súvislosti už apeloval aj na generálnu prokuratúru, aby preverila otázku šírenia poplašných správ.

Šipoš: Odmenu 500 eur za voľby vykryjeme návrhom, ktorý predstavíme

Bratislava 19. februára (TASR) – Odmenu 500 eur za účasť vo voľbách chce hnutie OĽANO pokryť v štátnom rozpočte ďalším návrhom, ktorý predstaví počas týždňa. V nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo to avizoval predseda klubu OĽANO Michal Šipoš.

„Predstavíme návrh zákona, ktorý v štátnom rozpočte vykryje tento návrh,“ reagoval Šipoš na otázky v súvislosti s financovaním odmeny za voľby, ktorú už OĽANO do Národnej rady (NR) SR predložilo. Garantuje, že všetko bude kryté.

Nezaradený poslanec Matúš Šutaj Eštok z Hlasu-SD podčiarkol, že s kolegami nepodporia žiadne „Matovičove atómovky“. Hovorí o zúfalých činoch, zúfalých politikov. Hlas-SD si však podľa jeho slov vie predstaviť podporu návrhom, ktoré by pomohli ľuďom. Apeluje, aby sa čo najskôr uzavrel priestor na predkladanie „ďalších bláznovstiev“ do parlamentu. Zopakoval argumenty o potrebe predčasných volieb v skoršom ako septembrovom termíne.

Šéf mimoparlamentného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka si myslí, že do septembra si už vzhľadom na rozpočet štátu nemôžeme dovoliť rozhadzovať peniaze. „Mali by sme hľadať spôsoby, ako šetriť,“ zdôraznil. Nevie si predstaviť, ako v opačnom prípade dokáže štát dlhodobo pokryť aj do budúcna napríklad zastropované ceny energií.

Čo sa týka politickej budúcnosti dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera, Šipoš nepovedal, či by mal odísť z vlády v prípade, ak opustí OĽANO. Označil to za hypotetickú otázku. „Keď to bude na stole, potom sa k tomu vyjadrím,“ uzavrel. Záujmom hnutia v najbližších voľbách bude podľa jeho slov víťazstvo demokratov. Ak získa OĽANO 12 alebo 15 percent, bude rád.

Šutaj Eštok sa v súvislosti s možnými povolebnými spoluprácami vyjadril, že rozhodnú voliči. Po oznámení výsledkov volieb podľa jeho slov predstaví strana jasnú víziu a plán.

Šimečka odmietol, že by Progresívne Slovensko už bolo dohodnuté na povolebnej spolupráci s Hlasom-SD. Tvrdí, že s predsedom strany Petrom Pellegrinim sa nikdy nestreto.

Tomáš: Prezidentka má pohroziť úradníckou vládou, Šeliga nevidí dôvod

Bratislava 19. februára (TASR) – Prezidentka SR Zuzana Čaputová by mala pohroziť úradníckou vládou, aby docielila skorší termín predčasných volieb. V nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to uviedol podpredseda strany Hlas-SD a poslanec Národnej rady SR Erik Tomáš (nezaradený). Podpredseda strany Za ľudí a poslanec Národnej rady SR Juraj Šeliga (nezaradený) nevidí dôvod na to, aby prezidentka vymenovala úradnícku vládu.

„Chaos je v parlamente, nie na úrade vlády,“ povedal podpredseda strany Za ľudí s tým, že ak sa to hlava štátu aj rozhodne urobiť, bude to rešpektovať. Podľa jeho slov by sa na júnovom termíne mali dohodnúť najmä tí, ktorí povalili vládu. Tomáš poznamenal, že

spoluzodpovednosť za súčasný stav má aj prezidentka, ktorá v decembri 2022 hovorila, že majú byť predčasné voľby ešte v prvom polroku 2023 a neskôr ustúpila zo svojej podmienky a súhlasila aj so septembrovým termínom.

Šeliga nevie povedať, či sa podarí dohodnúť termín predčasných volieb. Potvrdil, že on nebude rokovať s lídrom Hlasu-SD Petrom Pellegrinim ani s predsedom Smeru-SD Robertom Ficom. Podľa Tomáša sa o skoršom termíne volieb bude rokovať do poslednej chvíle.

Obidvaja diskutujúci sa dotkli aj témy návrhu poslanca Igora Matoviča (OĽANO) na odmenu 500 eur za účasť na voľbách. Návrh „na 99 percent neprejde,“ tvrdí Šeliga, ktorý ho považuje za marketingový ťah. Návrh nepodporia ani poslanci z Hlasu-SD. Podpredsedu Hlasu-SD teší, že v parlamente momentálne prechádzajú aj opozičné návrhy, ako príklad uviedol rozmrazenie minimálnych dôchodkov.

V súvislosti s možným darovaním stíhačiek MiG-29 pre Ukrajinu Tomáš pripomenul, že viacero ústavných právnikov sa vyjadrilo, že odvolaná vláda nemá právo o tom rozhodovať. Poukázal aj na to, že si všímajú opatrnosť našich spojencov pri posielaní stíhačiek na Ukrajinu. Šeliga poznamenal, že táto otázka sa nebude riešiť bez Národnej rady SR. Ako dodal, u nás sú stíhačky zaparkované v hangároch a na Ukrajine môžu pomôcť.

Podpredseda Za ľudí sa vyjadril aj k diskusiám s viacerými politikmi z iných strán o ďalšom politickom pôsobení. „Schopných ľudí, ktorí chcú pomáhať a ktorí chcú zastaviť nástup Smeru-SD, Hlasu-SD a Republiky, treba dávať dokopy. Môžem povedať, že nie sme ďaleko od finálnej dohody,“ poznamenal. Tomáš nekonkretizoval, s kým by sa Hlas-SD spojil po predčasných voľbách.

Zastaviť pomoc Ukrajine by neznamenalo mier,tvrdia Krúpa,Valášek i Kmec

Bratislava 19. februára (TASR) – Zastavenie podpory a pomoci Ukrajine by neznamenalo mier. V nedeľnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike sa na tom zhodli poslanec Národnej rady (NR) SR a predseda brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa (SaS) s nezaradenými poslancami Tomášom Valáškom z Progresívneho Slovenska a Petrom Kmecom z mimoparlamentného Hlasu-SD. Za podstatné považujú obnovu celistvosti Ukrajiny. Rovnako podčiarkli závažnosť hybridnej vojny a šírenia dezinformácií.

„Zastavenie pomoci by znamenalo kapituláciu Kyjeva voči Rusku,“ vyhlásil Kmec. Poznamenal, že Slovensko napĺňa žiadosti Ukrajiny o pomoc v súlade s Chartou OSN. Nevidí v tom rozpor s medzinárodným právom. Podotkol, že podmienkou Hlasu-SD pri posielaní zbraní na Ukrajinu je najmä koordinácia so spojencami. Pretrváva podľa neho obava z neadekvátnej reakcie Ruska. Poukázal aj na napätie medzi inými krajinami, napríklad na poľsko-bieloruskej hranici. Považuje za dôležité, aby bola obnovená územná celistvosť a samostatnosť Ukrajiny.

Valášek pri otázke stopnutia pomoci Ukrajine poukázal na riziko rozšírenia vojny na celú Ukrajinu. „Putin nemá záujem o mier,“ vyhlásil. Obdobne sa vyjadril aj Krúpa. Z aktuálneho diania je podľa neho jasne vidieť, kto má o mier záujem. Ukrajinu podľa neho treba podporovať humanitárne i vojensky do konca vojny a dokým nezvíťazí. Ak by platil naratív, že poslanie zbraní Ukrajine nás zatiahne do vojny s Ruskom, už dávno by boli viaceré krajiny aktívne vo vojne.

Diskutujúci sa zhodli aj na hrozbe dezinformácií a hybridnej vojny. Krúpa vyhlásil, že Rusko tieto nástroje využíva na rozkladanie spoločnosti. Cieľ vidí v rozložení protivníka zvnútra, nevojenským spôsobom, oslabiť ho, aby nevzdoroval tak silno. Informačná vojna v kyberpriestore by si podľa neho vyžadovala aktívnejší prístup našich tajných služieb a kompetentných orgánov. Cestu vidí napríklad v lepšom sledovaní finančných tokov pri rôznych alternatívnych weboch či konšpirátoroch.

Valášek súhlasí, že chýba aj poctivejšia spravodajská práca. Riešenia vidí okrem iného vo vzdelanostnej reforme, v podpore kritického myslenia. Za devastujúce označil, ak argumenty ruskej propagandy šíri bývalý trojnásobný premiér. Najlepší nástroj na riešenie majú podľa Valáška v rukách voliči, ktorí rozhodnú o ich zastúpení v parlamente.

Šírenie dezinformácií a propagandy označil Kmec za veľmi účinný nástroj agresora. Náročnejšia už je podľa neho obrana voči takýmto postupom. Skonštatoval, že je náročné nájsť rovnováhu a jednotnú cestu pri kontrole finančných tokov. Nejako nastaviť to však podľa neho treba. Zdôraznil potrebu stability, jednoty a súdržnosti západného priestoru.

Čo sa týka ďalšieho vývoja vojny na Ukrajine, Krúpa predpokladá, že Rusko sa poučí a bude chcieť opätovne vyzbrojiť a zmodernizovať armádu, ale aj nastaviť na inú taktiku boja. Zdôraznil potrebu pripravenosti zo strany Aliancie.

Kmec ráta s pokračujúcimi vyhláseniami Ruska o reakcii na podporu podporu Ukrajiny zo strany Západu a ďalšie. „Z pohľadu Kremľa sme nepriateľ, bola by samovražda napĺňať požiadavky typu byť neutrálny a držať sa mimo konfliktu,“ podčiarkol. Predpokladá, že Rusko sa bude snažiť naplniť svoje geopolitické záujmy a urobiť z Ukrajiny nárazníkovú zónu.

Valášek si myslí, že Rusko by bolo v ťažkej situácii, ak by napadlo niektorú krajinu NATO. Hovorí o vyčerpávaní síl Kremľa na území Ukrajiny i o posilnení na to, že Slovensko a ďalšie krajiny NATO posilnili svoju obranu.