Šipoš a Tomáš sa zhodli, že zverejňovanie adries politikov je nesprávne
Bratislava 13. februára (TASR) – Dvojica poslancov Národnej rady (NR) SR Michal Šipoš (OĽANO) a Erik Tomáš (nezaradený) sa zhoduje, že zverejňovanie adries politikov, ktorí hlasovali za obrannú dohodu s USA, nie je správne. Uviedli to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Tomáš zároveň nevidí problém v tom, aby sa zverejňovali mená v súvislosti s tým, kto ako v danom prípade v parlamente hlasoval.
Politickú kultúru nielen v parlamente, ale aj s organizovaním protestov pred obydliami politikov zaviedol podľa Tomáša predseda OĽANO Igor Matovič. „Považoval som to vtedy za nesprávne, považujem to za nesprávne aj teraz,“ uviedol. Šipoš vie o tom, že sa v prípade vyhrážania politikom pripravujú trestné oznámenia. Poznamenal, že ide predovšetkým o poslancov OĽANO, ktorí hlasovali za obrannú dohodu s USA. Podpredseda mimoparlamentnej strany Hlas-SD Tomáš doplnil, že Hlas-SD sa vyhranil a tvrdí, že vyhrážanie sa politikom je neprípustné. Podľa neho by sa mohli mená s tým, kto ako hlasoval, zverejňovať napríklad aj na bilbordoch, avšak nie s adresami.
Poslanci sa vyjadrili aj k dianiu v parlamente počas týždňa. Priama zodpovednosť za zvládnutie situácie je podľa Tomáša na vedení parlamentu. Takéto správanie na parlamentnej pôde považuje za nesprávne. V parlamente sa má podľa jeho slov diskutovať. Šipoš tvrdí, že v tomto prípade sa to nedá ani nazvať diskusiou.
Šipoš si vie predstaviť, že by sa v NR SR zaviedlo niečo ako parlamentná stráž. Ísť by sa v tomto prípade mohlo podľa vzoru z Českej republiky, kde je bezpečnostná služba. Koaličná rada sa bude touto témou ešte podľa neho zaoberať. „Musíme to brať vážne,“ povedal. Tomáš si nevie predstaviť, že by hlasovali za parlamentnú stráž. Podľa neho sa tým len prileje viac oleja do ohňa. Tvrdí, že predseda parlamentu má viac nástrojov, ako podobné situácie v pléne riešiť.
Dvojica diskutujúcich hovorila aj o obrannej dohode s USA. Podľa Tomáša je zmluva pre Slovenskú republiku neprospešná. Poukázal na to, že s ňou nesúhlasí nielen opozícia, ale ani generálny prokurátor SR. Šipoš uviedol, že takúto bilaterálnu zmluvu s USA má väčšina členských štátov Európskej únie.
Hlas-SD zbieranie podpisov pod vyhlásenie referenda podporí, Tomáš to nevníma ako drahý prieskum verejnej mienky. Šipoš dodal, že sa referenda neboja.
M. Žilinka si podľa J. Krúpu a M. Klusa nezaslúžil vystúpiť v NR SR
Bratislava 13. februára (TASR) – Generálny prokurátor Maroš Žilinka si nezaslúžil vystúpiť v Národnej rade (NR) SR s pripomienkami k obrannej zmluve s USA (DCA). V nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 sa na tom zhodli predseda branno-bezpečnostného výboru Juraj Krúpa (OĽANO) a štátny tajomník rezortu diplomacie Martin Klus (SaS). Opozícia má iný názor, je presvedčená, že koalícia sa prokurátora bojí.
„Človek, ktorý spodobí zmluvu DCA s rokom 1968, hanobí pamiatku mŕtvych občanov Československa a viac ako 100.000 ľudí, ktorí sa museli vysťahovať, keď skutoční vlastizradcovia pozvali mocnosti Varšavskej zmluvy, aby zasiahli do niečoho, čo sme nazývali socializmus s ľudskou tvárou,“ vyhlásil Klus.
S tým, že generálny prokurátor sa svojimi vyjadreniami vysmial obetiam a nemal právo vystúpiť na pôde parlamentu, súhlasí aj šéf Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. Porovnávanie obrannej dohody s rokom 1968 je podľa neho hanebné a odkazuje to na neznalosť medzinárodných vzťahov a zmlúv. „Nezaslúžil si byť vypočutý s tými znôžkami výmyslov a klamstiev, ktoré si povymýšľal,“ zdôraznil Krúpa.
Opačný názor má predseda Zahraničného výboru NR SR Marián Kéry (Smer-SD), ktorý je presvedčený, že koalícia sa generálneho prokurátora bojí. „Máte paranoju. Vymýšľate,“ povedal. Zdôraznil, že Žilinka chcel len rozobrať úskalia a problémy dohody. Pripomenul, že pre krajinu je rok 1968 citlivou témou a občania majú obavy a zlé skúsenosti s vojakmi cudzích armád na svojom území.
S tým, že generálny prokurátor nemohol vystúpiť, nesúhlasí ani podpredseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Peter Kmec (nezaradený). Nepozdáva sa mu, že mu neumožnili vystúpiť bez toho, aby poznali obsah jeho prejavu. Myslí si, že mu malo byť vystúpenie umožnené. Rovnako v debate malo byť vysvetlené, ako myslel porovnanie zmluvy s vpádom vojsk do Československa.
Diskutujúci sa nevyhli ani téme Ukrajiny a eskalácie napätia. Podľa Klusa si konflikt nikto nepraje, riziko je však stále reálne. Poznamenal, že členstvo Ukrajiny v NATO a EÚ nie je témou dňa, je však zároveň presvedčený, že krajinám, ktoré o to majú záujem, treba dať do budúcnosti perspektívu a nádej rovnako, ako ju dostalo Slovensko. Na margo diania v NR SR aj v súvislosti s ukrajinskou vlajkou poznamenal, že to bolo hanebné a krajina je na smiech. Krúpa pripomenul, že Ukrajina vie, že sa nemôže stať zatiaľ členom NATO, lebo nemá vyriešený konflikt na svojom území. Kéry na margo situácie poznamenal, že s Ruskom nebol nikto ochotný viesť dialóg, až kým sa nepriblížilo k ukrajinským hraniciam. Nie je presvedčený, že Rusko na krajinu zaútočí. Kmec hovorí o čierno-bielom videní konfliktu. S ohľadom na dohodu s USA povedal, že komunikačná stratégia nebola dobre nastavená.
V súvislosti s návrhom na odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO), ktoré avizoval Smer-SD, Krúpa uviedol, že nemá problém zvolať výbor. Podľa Kmeca podporí Hlas-SD diskusiu o odvolávaní ministra, zaujímať ich budú aj referendové otázky. Klus si nemyslí, že referendum bude platné, aj keď bude vyhlásené.
V. Remišová odsudzuje útoky na poslancov parlamentu
Bratislava 13. februára (TASR) – Podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veronika Remišová (Za ľudí) odsudzuje útoky na poslancov parlamentu, ktorí hlasovali za obrannú dohodu s USA. Uviedla to v nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo. Podpredseda strany Smer-SD Juraj Blanár sa stotožňuje s tým, aby boli zverejnené verejné informácie.
Poukázal na skutočnosť, že to, čo zverejnil na sociálnej sieti jeho stranícky kolega Ľuboš Blaha (Smer-SD), sú informácie, ktoré sa dajú nájsť na stránke Národnej rady (NR) SR. Podľa jeho slov ide len o výsledok hlasovania poslancov a mesto, v ktorom žijú. Remišová tvrdí, že poslanci Za ľudí nemajú zatiaľ žiadnu ochranu. Poukázala však na to, že mnohí z poslancov čelia útokom a nenávistným správam. Blanár však verí, že ľudia dokážu vyhodnotiť situáciu.
Diskutujúci sa zaoberali aj témou obrannej dohody s USA. Blanár poznamenal, že dohoda bola pretlačená napriek nesúhlasu väčšiny obyvateľov. Poukázal aj na zrušenú rozpravu v parlamente či to, že nebolo v pléne umožnené vyjadriť sa generálnemu prokurátorovi SR. „Slovenská republika sa vďaka vám zbavuje suverenity. Slovenská republika sa vďaka vám zbavuje vzdušného priestoru, kde si môžu robiť Američania, čo chcú, doviezť si, čo chcú, a my to nemôžeme ani len skontrolovať, iba nás budú informovať,“ povedal Blanár.
Remišová odsúdila vyjadrenia generálneho prokurátora. „To, akým spôsobom generálny prokurátor pošliapal pamiatku obetí invázie sovietskych vojsk, je absolútne neakceptovateľné,“ povedala. Podľa Blanára Slovensko takúto dohodu nepotrebuje.
Ministerka by zmenila zákon o prokuratúre tak, aby vo funkcii skončil Maroš Žilinka. Blanár nechcel komentovať to, či by bol Žilinka dobrým kandidátom na prezidenta SR. Na otázku, či je minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (nominant OĽANO) dobrým ministrom, Remišová uviedla, že túto otázku otvorili aj na koaličnej rade. Blanár potvrdil, že jedna z otázok v referende sa bude týkať aj zastropovania veku odchodu do dôchodku. Podľa Remišovej by si Juraj Šeliga (Za ľudí) mal rozmyslieť návrat na post podpredsedu parlamentu. Podpredseda Smeru-SD sa nechcel vyjadriť, či by mal problém s tým, že by bol Milan Uhrík jedným z ministrov v budúcej vláde. „Na stole budeme mať hodnoty, ktoré budeme chcieť presadzovať,“ uzavrel.
