„Mŕtva ruka“ stále plní odstrašujúcu funkciu
(zdroj)
V období studenej vojny existoval na strane ZSSR systém posledného sledu obrany pred zničujúcim jadrovým útokom. Sovieti ho nazývali „Perimeter“ a postarali sa o to, aby Západ poznal základné informácie o ňom. Na Západe bol tento systém známy ako „Mŕtva ruka“ a bol plne automatizovaný tak, aby aj po prípadnom prvom údere, keď by sa útočníkovi podarilo zneškodniť centrálne prvky velenia a napríklad aj usmrtiť vrcholové vedenie štátu v Moskve, systém stále bol schopný reagovať odvetným úderom, ktorý mohol byť neprijateľne zničujúci. Samotná existencia tohto rizika eliminovala hrozbu podobného náhleho útoku, ako ZSSR zažil v júni 1941. Viaceré prvky tohto systému totiž boli mobilné a nachádzali sa na jadrových ponorkách, o polohe ktorých nemohol mať útočník úplný prehľad.
Názov „mŕtva ruka“ bol prevzatý z bezpečnostného systému parných lokomotív, ktorý fungoval na podobnej myšlienke. Strojvodca musel pri riadení lokomotívy v pravidelných intervaloch obsluhovať bezpečnostný systém a keby sa so strojvodcom niečo stalo, napríklad náhla nevoľnosť, systém by po neprijatí príslušného povelu automaticky lokomotívu zabrzdil. Podobne mal fungovať systém Perimeter. Po jeho aktivácii pri nebezpečnej diplomatickej situácii ho bolo nutné v pravidelných intervaloch blokovať. Systém sa však mohol aktivovať aj sám, na základe signálov o zvýšenej rádioaktivite, seizmických signálov a podobných príznakov katastrofy veľkého rozsahu.
Počas obdobia „studenej vojny“ si Západ nikdy nebol istý, či je systém Perimeter skutočný, alebo je to len úspešný bluf sovietskej dezinformácie. Systém bol navrhnutý tak, aby odolal aj veľmi masívnemu jadrovému útoku, ktorý teoreticky vyradil z činnosti všetku elektroniku v dosahu. Povely na automatické odpálenie balistických útočných rakiet mali doručiť špeciálne rakety vystrelené z mimoriadne odolných podzemných základní. Po vystupňovaní napätia medzi USA a Ruskom v súvislosti s udalosťami na Ukrajine v roku 2014 a s plánmi rozmiestniť útočné rakety NATO na území nových členov v Európe, dalo Rusko jasne najavo, že systém Perimeter je stále funkčný.
Výstraha Ruska: „Každú prilietajúcu strelu musíme považovať za jadrovú a budeme patrične reagovať.“
(zdroj)
Vrchné velenie hovorí, že so skrátením dráhy balistických striel, ktoré sú rozmiestnené v Európe a môžu zasiahnuť životne dôležité oblasti Ruska, ostáva veľmi málo času na vyjasnenie, či ide o jadrový útok. Ruská armáda bude preto každú prilietajúcu strelu považovať za začiatok jadrového útoku a bude aj zodpovedajúcim spôsobom reagovať.
The National Interest cituje generálplukovníka ruských raketových vojsk Viktora Jesina: „Systém Perimeter je stále funkčný a ešte sme ho vylepšili. Ale po masívnom útoku z tesnej blízkosti ruských hraníc by z neho nemuselo ostať veľa. … Stále nemáme dostatočné obranné prostriedky proti strelám stredného doletu rozmiestneným vo Východnej Európe. Nemali sme teda inú možnosť a prešli sme od doktríny odvetného úderu k doktríne preemptívneho úderu. Naši protivníci nás k tomu dotlačili, lebo vzniká pre nás veľmi nebezpečná situácia, keď USA rozmiestnia strely priamo na našich hraniciach.“
Poznámka: Viete aký je rozdiel medzi odvetným a preemptívnym úderom? Odvetný mal nasledovať po nepochybnom prvom útoku. ZSSR deklaroval, a myslel to úprimne, že nikdy nepoužije jadrové zbrane ako prvý. Oproti tomu preemptívny úder, ktorý je nepokryte súčasťou stratégie NATO, znamená pripravenosť na prvý úder vo veľmi napätej medzinárodnej situácii, keď je útok protivníka extrémne pravdepodobný. Preemptívny úder je zameraný na zoskupenia vojsk a základne, miesta rozmiestnenia striel, letiská, logistické centrá a veliteľstvá.
Presne kvôli tomuto je pre Slovensko riskantné mať na svojom území základne potenciálneho útočníka na Rusko a je nebezpečné byť súčasťou plánov na útok proti Rusku. Rusko je pre Slovensko hrozbou tým viac, čím väčšie ohrozenie vníma Rusko z územia Slovenska.
Politici, ktorí rozprávajú o „ruskej hrozbe“ a zároveň podporujú rozmiestňovanie vojsk NATO na našom území, hrozbu úderu zo strany Ruska práve zvyšujú!
Ruské torpédo rýchle 100 m/s…
Sorry, americké námorníctvo nič podobného nemá
(zdroj)
Ide o superkavitujúce torpédo VA-111 Škval (Meluzína). Jeho hlavnou prednosťou je rýchlosť až 370 km/h (cez 100 m/s). Asi aj čitateľom, ktorí si ešte pamätajú základnú fyziku, nie je jasné, ako sa torpédu podarí dosiahnuť takúto rýchlosť. Veď plavidlá, ktoré sú stavané na čo najvyššiu rýchlosť, kvôli odporu vody s ťažkosťami dosahujú štvrtinu tejto rýchlosti. Škval však jednak má na pohon silný raketový motor a zároveň špeciálne upravenú špičku (pozrite obrázok). Časť plynov z raketového motora prechádza cez špičku pred torpédo a teplotou horúcich plynov mení vodu na paru. Torpédo tak nemusí prekonávať odpor vody, ale vznáša sa v bubline vodnej pary. Tomuto typu pohybu sa hovorí superkavitácia.
Novátorskému princípu pohybu vďačí torpédo aj za svoj názov. Kvôli unikajúcim plynom z raketového motora je totiž veľmi hlučné. The National Interest na to upozorňuje ako na jedinú slabinu a nevýhodu. Avšak aj keď flotila môže pomerne rýchlo odhaliť útok, torpédo prekoná vzdialenosť 6 km za necelú minútu, preto ostáva len málo času na to, čokoľvek podniknúť. Predpokladá sa, že hlavica torpéda bude schopná zničiť lietadlovú loď aj s kompletným doprovodom.
