Bratislava 22. decembra (TASR) – Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala zákon o štátnom rozpočte na rok 2022. V stredu o tom informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec. Slovensko by malo v budúcom roku hospodáriť s deficitom na úrovni 4,94 % hrubého domáceho produktu (HDP). Schodok v tomto roku má byť necelých 8 % HDP.
V ďalších rokoch by mal deficit verejných financií klesať pod trojpercentnú hranicu. V roku 2023 by to malo byť 2,7 % HDP. Na rok 2024 vyžaduje platná legislatíva pri očakávanej úrovni verejného dlhu vyrovnaný rozpočet. To by si podľa rezortu financií vyžiadalo prijatie konsolidačných opatrení na úrovni takmer 4 miliardy eur.
Celkové príjmy verejnej správy majú budúci rok dosiahnuť 44,2 miliardy eur a výdavky 49,4 miliardy eur. Samotný štátny rozpočet počíta s celkovými príjmami v roku 2022 v hodnote takmer 20 miliárd eur a výdavkami 25,4 miliardy eur. Schodok v hotovostnom vyjadrení by tak mal dosiahnuť 5,5 miliardy eur.
Viacročný rozpočet verejnej správy počíta s tým, že by mal hrubý dlh SR kulminovať v rokoch 2021 a 2022 na úrovni 61,5 % HDP. Následne do roku 2024 by mal klesnúť pod 59 % HDP.
Rozpočet obsahuje na roky 2022 až 2024 alokáciu peňazí z plánu obnovy v celkovom objeme 4,59 miliardy eur. V budúcom roku má najviac výdavkov z tohto plánu smerovať do zelenej ekonomiky (454 miliónov eur), vzdelávania (323 miliónov eur) a zdravia (218 miliónov eur).
Bratislava 22. decembra (TASR) – Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala v stredu reformu národných parkov (NP). TASR o tom informoval jej hovorca Martin Strižinec. Z novelizácie zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva, že správa štátnych pozemkov v národných parkoch sa presunie pod rezort životného prostredia.
Presun pozemkov pod envirorezort má zabezpečiť jednotnú správu štátnych pozemkov na území národných parkov. Autori novelizácie tvrdia, že pre štát nie je efektívne, ak sa o územie v národnom parku starajú dve štátne organizácie.
Presun štátnych pozemkov sa bude realizovať až po zonácii národných parkov. Od 1. apríla 2022 sa tak správa štátnych pozemkov presunie na samostatné správy národných parkov na území
Tatranského národného parku, Pieninského národného parku a Národného parku Slovenský raj. K tomuto dátumu prechádza pod národné parky aj správa štátnych pozemkov v štvrtom a piatom stupni ochrany. Prechod správy území v treťom a nižšom stupni ochrany vo vlastníctve štátu je podmienený zonáciou.
Pre zjednotenie krokov prechodu správy pozemkov v národných parkoch a fungovania jednotnej správy v týchto územiach sa majú zriadiť správy jednotlivých národných parkov. Spravovať a obhospodarovať budú hnuteľný i nehnuteľný majetok štátu, ktorý bude predmetom prechodu správy. Budú mať obdobnú pôsobnosť ako Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR „s tým rozdielom, že ich územná pôsobnosť bude obmedzená a budú spravovať pozemky vo vlastníctve štátu v národných parkoch, ktoré budú predmetom prechodu správy“. V prechodných ustanoveniach vymedzuje tiež obsah práv a povinností, ktoré správa národného parku ako nový správca nadobudne získaním správy pozemkov.
Nová legislatíva upravuje aj prechod správy pozemkov vrátane podielov na pozemkoch a spoločných nehnuteľnostiach vo vlastníctve štátu v správe Slovenského pozemkového fondu. Novela spresňuje aj pojem organizácia ochrany prírody a krajiny. Dopĺňa sa tiež ustanovenie upravujúce zloženie rady národného parku.
Reforma má nadobudnúť účinnosť od 15. januára 2022, niektoré jej ustanovenia od apríla 2022.
