Na facebookovom profile známeho hudobníka, speváka legendárnej skupiny Modus, komunálneho politika a kritika vládnutia Igora Matoviča, Mariána Greksu, sa objavila zaujímavá úvaha jeho priateľa, ktorého nemenoval, o situácii na Slovensku.
Facebook Marián Greksa: „Priateľ, bývalý člen a volič SaS, napísal zaujímavú úvahu.“
Len aby sa nezabudlo.
Tu sa však treba pristaviť. Skúsenosti poslednej doby nás vedú k šokujúcim uzáverom. Iste, vláda Smeru bola skorumpovaná. Pri porovnaní úrovne demokracie však prekvapivo zisťujeme, že napriek tomu bola za čias vlády Smeru vyššia miera slobody.
Len si spomeňte, kto, koľko a akým spôsobom útočil na Smer. Jeho predstavitelia to strpeli, pretože takto to v demokracii funguje. Nikto na sociálnych sieťach nedostával ban za kritiku politiky a filozofie Smeru. Všetko bolo povolené.
Dnes je odvahou a onedlho možno aj trestným činom vyjadriť sa k progresívnym témam a soldateska zúrivých podporovateľov vlády striehne na každý prejav nesúhlasného názoru.
Smer, ako je dnes prezentovaný, je karikatúrou politickej strany. Musí to tak byť, pretože neustále poukazovanie na tento fiktívny obraz číreho zla dáva ospravedlnenie akejkoľvek činnosti ľudí, ktorí sú dnes pri moci.
V skutočnosti politické subjekty silného štátu vždy fungujú v rámci systému, ktorý determinuje ich činnosť nezávisle od propagandy a verejne proklamovaných sľubov. Tento systém postavený na monopole násilia, centralizovanej štátnej moci a aj neustáleho prísunu unijných zdrojov „zadarmo“ vytvára drogovú závislosť a je sám osebe korupčný. Pritom je srdečne jedno, kto je pri moci. Vždy ide len o to, akým spôsobom budú aktuálni činitelia vykresľovaní v médiách.
Zmena figúriek na čele mocenského cirkusu systém nijako nemení a nenarušuje. Pre ľudí, ktorí nemajú žiadny prospech z vlády ostáva iba jediná možnosť. Zabezpečiť voľbami, aby tí pri moci nemali pocit bezpečia, nezískali dojem, že štát vlastnia a umožnili zmenu. Pokiaľ je možnosť výmeny na čele krajiny umožnená, stále môžeme hovoriť o určitej forme demokracie.
Strana Smer nemala problém akceptovať zmenu po voľbách a tým dokázala, že platia pre ňu spomínané tézy, ergo, že je demokratická. Ak však bude pokračovať betónovanie súčasnej politickej línie pomocou legislatívnych zmien, vymývania mozgov, kontroly médií a sociálnych sietí, ak sloboda bude znamenať hlásanie iba jediného povoleného názoru, naviac nadiktovaného zo zahraničia, k žiadnej zmene už nikdy nepríde. Demokracia skončila.
O pár rokov si možno budeme hovoriť, tak aby nás nik nepočul – „zlatý Smer“. No a Róbert Fico bude možno reprezentatom éry skorumpovaných, ale stále ešte demokratických a v určitom zmysle aj pronárodnych politikov.
