P. Pčolinský:
Stanovisko k porušeniu práva na obhajobu zo strany Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
V posledných dňoch sledujem mediálne útoky voči mojej osobe zo strany Úradu špeciálnej prokuratúry v súvislosti s listom Generálnej prokuratúry SR, ktorým došlo k odstúpeniu môjho podania podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku na Špecializovaný trestný súd. S prekvapením sledujem ako Úrad špeciálnej prokuratúry, prostredníctvom špeciálneho prokurátora označil predmetné odstúpenie výrazom „to robí obhajoba, to nerobia prokurátori“.
Vnímam, že sa v celom probléme účelovo zamlčiava, že v mojej trestnej veci došlo k právoplatnému vráteniu prípadu do prípravného konania, t.j. k odmietnutiu obžaloby podanej „elitným“ prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry. Podotýkam, že obžalobu je možné vrátiť do prípravného konania výlučne zo závažných procesných pochybení, najmä z dôvodu porušenia práva na obhajobu.
Kladiem si preto nasledujúce otázky:
- Ako je možné, že „elitný“ prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry prehliadne tak závažné procesné pochybenie, ktoré mu musí najprv vytknúť sudca Špecializovaného trestného súdu a následne ďalší traja nezávislí sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky?
- Prečo sa zástupcovia Úradu špeciálnej prokuratúry nevyjadrujú k tomu, ako je možné v tak údajne „profilovej“ kauze podať obžalobu „elitným“ prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry, pokiaľ došlo k hrubému zásahu do práva na obhajobu?
- Prečo sa Úrad špeciálnej prokuratúry zatiaľ nevyjadril k tomu, aké boli voči „elitnému“ prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý flagrantne pochybil, vyvodené postihy?
- Ako si môže Úrad špeciálnej prokuratúry dovoliť v rozpore so Zákonom o prokuratúre a Trestným poriadkom zverejňovať listiny zo živých trestných vecí?
- Ako je možné, že špeciálny prokurátor sa dlhodobo a kompulzívne vyjadruje o trestnej veci, v ktorej je vylúčený a nemôže v nej vystupovať ani ako nadriadený prokurátor?
Jediným účelom môže byť iba snaha o zakrytie zlyhania Úradu špeciálnej prokuratúry, potvrdeného štyrmi nezávislými sudcami a taktiež o ovplyvňovanie verejnej mienky ohľadom vedenia trestného procesu, kde Úrad špeciálnej prokuratúry vystupuje ako štátny orgán.
Podľa judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR, ktorá by mala byť dobre známa obzvlášť špeciálnemu prokurátorovi, „z materiálneho chápania právneho štátu vyplýva povinnosť prokurátora konať len v medziach zákona v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, nie je preto prípustné, aby prokurátor verejne ovplyvňoval verejnú mienku týkajúcu sa vedenia trestného procesu, kde vystupuje ako štátny orgán“.
