Verejnosť vníma, že napätie medzi veľmocami v Európe narastá a to predstavuje nebezpečenstvo aj pre SR
Aktuálne prebiehajúca diskusia ohľadom pripravovanej „Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických“ prináša rozporuplné reakcie slovenskej spoločnosti. Kým jedna časť vníma prítomnosť amerických vojsk na našom území ako príležitosť na prehĺbenie transatlantických vzťahov, druhá väčšinová časť vidí ich prípadné umiestnenie na Slovensku ako bezpečnostné riziko pre strednú a východnú Európe. Viac o tomto probléme prezradil docent práva, prekladateľ a spoločenský komentátor doc. JUDr. Branislav Fábry, PhD.
Ste jedným z členov petičného výboru „Nech je Slovensko poslom mieru v srdci Európy“. Jedným z jeho cieľov je aj upriamiť pozornosť na to, že súčasná vládna koalícia plánuje rozmiestiť cudzie vojská na našom území. S akou odozvou ste sa stretli medzi odbornou a laickou verejnosťou?
Naša iniciatíva sa stretla so záujmom odbornej i laickej verejnosti už na konferencii Mierové fórum v septembri 2021, kde prebehla diskusia rôznych skupín odborníkov. Verejnosť vníma, že napätie medzi veľmocami v Európe narastá a to predstavuje nebezpečenstvo aj pre SR. Jedným z výsledkov diskusií na Mierovom fóre bola aj príprava petičnej akcie „Nech je Slovensko poslom mieru v srdci Európy“. Mainstreamové médiá o Mierové fórum ani o petíciu dlho nejavili záujem a snažili sa celú iniciatívu ignorovať, navyše, v čase prípravy petície boli hlavnou celospoločenskou témou pandemické otázky. Napriek tomu sa na konci roku opäť potvrdilo, že mierové hodnoty majú na Slovensku silnú podporu.
S akými ďalšími požiadavkami predstupujte medzi vládnych a opozičných politikov?
Vždy sme dávali pozor, aby petícia zostala občianskou aktivitou, preto sme pri vzťahoch s politickými stranami opatrní. Vieme však, že našu petíciu podpísali aj niektorí súčasní či bývalí politici a každý takýto podpis si vážime. Pokiaľ ide o ďalšie požiadavky, v súčasnosti sa zaoberáme najmä návrhom dohody o obrannej spolupráci s USA, ku ktorému sme vytvorili hromadnú pripomienku. Návrh vnímame ako vážny problém z hľadiska ochrany ústavných hodnôt i záujmov Slovenska.
Ako prijalo Vašu petičnú akciu politické spektrum?
Napriek tomu, že petíciu „Nech je Slovensko poslom mieru v srdci Európy“ nespájame so žiadnou politickou stranou, boli sme úspešnejší než iniciatívy, ktoré majú silnú podporu štátnych orgánov či politických strán. Pod našu petíciu sa doteraz podpísalo asi 29 tisíc osôb. Chceme ju odovzdať v januári a naše požiadavky prerokovať v Národnej rade SR. Tam sa ukáže, ako politické spektrum zareaguje.
Pred niekoľkými dňami bolo ukončené medzirezortné pripomienkové konanie ohľadom návrhu „Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických“. Jej cieľom má byť prehĺbenie bilaterálnej spolupráce v oblasti obrany. Do akej miery táto Dohoda je nad rámec zmluvy s NATO?
V porovnaní s NATO SOFA je nový návrh bilaterálnej dohody s USA asymetrický a menej vyvážený. Na to poukazuje už samotný text návrhu rôznymi formuláciami o dopĺňaní NATO SOFA, napr. v článku 1 ods. 2 návrhu. Nad rámec ide článok 7 návrhu, kde sa uvádza: „Slovenská republika nebude vyžadovať spolupodpis rozkazov na presun podľa článku III. odseku 2 písm. b) NATO SOFA“. Podobne nad rámec sú aj formulácie týkajúce sa daní a poplatkov. Najviac sporných ustanovení sa však objavuje v oblastitrestného práva a disciplinárnej právomoci.
Jedným z Vašich argumentov je aj to, že obsah Dohody neumožňuje prípadné trestné činy príslušníkov americkej armády riešiť v rámci slovenskej jurisdikcie. Na tento problém upozornil aj samotný generálny prokurátor SR Maroš Žilinka…
Trestné právo je naozaj dôležitou témou.V článku 12 ods. 1 návrhu sa sofistikovane uvádza, že SR „uplatňuje svoju suverénnu diskrečnú právomoc vzdať sa svojho prednostného práva navýkon trestnej právomoci“. Ide o vzdanie sa práv, ktoré patria k tradičnému vymedzeniu suverenity. Nič na tom nemení ani fakt, že dohoda stanovuje možnosť vziať si právomoc späť, ak pôjde o trestné činy, ktoré majú pre SR osobitný význam. Nie je však vôbec zrejmé, ktoré trestné činy majú osobitný význam a ktoré nie. Trestné právo je najsilnejším nástrojom na presadzovanie práv a chránených záujmov na území SR a už preto bude ťažké povedať, ktoré trestné činy na našom území nemajú pre SR osobitný význam. Ďalším problémom je právo Ozbrojených síl USA neoznamovať slovenským orgánom trestné činy, za ktoré možno uložiť pokutu alebo trest odňatia slobody na menej ako tri roky – podľa článku 12 ods. 2 návrhu. Ako nedostatok treba vnímať aj riešenie inštitútu väzby, keď hrozí, že sa obvinený ocitne vo väzbe orgánov USA, avšak trestné stíhanie budú vykonávať orgány SR. Tým sa vytvorí akási dvojkoľajnosť, ktorá môže mať dopad na efektívnosť trestného konania.
Akým ďalším spôsobom táto Dohoda narušuje suverenitu Slovenskej republiky?
Zásahov do suverenity SR je v dohode viac, uvediem len niektoré. Spomenúť treba záväzok sprístupnenia pozemkov či zariadení pre Ozbrojené sily USA, aj keď nie sú súčasťou dohodnutých objektov. Môže ísť aj o súkromné pozemky, ktoré budú poskytnuté na použitie a to bez akýchkoľvek nákladov pre Ozbrojené sily USA. Ide o podriadenosť Slovenska vôli a záujmom iného štátu bez vzájomnosti a podmienenosti práv a povinností. Problémom je aj záväzok SR podľa článku 27 ods. 1 implementovať predpisy o životnom prostredí, zdraví a bezpečnosti s náležitým ohľadom na zdravie a bezpečnosť Ozbrojených síl USA, závislých osôb a dodávateľov. Takéto generálne ustanovenie predstavuje zásah do tvorby a aplikácie práva, čo spochybňuje nezávislosť suverénnej štátnej moci od iných mocí. Z hľadiska suverenity by bolo dôležité umožniť štátnym orgánom SR kontrolu rozmiestneného materiálu na našom území či zachovať možnosť kontrasignácie pri presune vojakov druhej strany. Niektoré zásahy do suverenity by mohli vzniknúť v budúcnosti aj kvôli vágnym a nejasným formuláciám v texte návrhu. Poukázať treba i na princíp zvrchovanej rovnosti štátov podľa článku 2 Charty OSN, keďže táto dohoda je veľmi nevyvážená.
Naopak minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO) tvrdí, že táto Dohoda rešpektuje suverenitu Slovenska. Okrem toho dodáva, že týmto spôsobom môže naša krajina čerpať 100 miliónov dolárov v rámci grantovej schémy na modernizáciu vojenskej infraštruktúry. Do akej miery sa dá s jeho názorom súhlasiť?
Minister obrany by mohol vysvetliť, čo on rozumie pod suverenitou, sformulovať definíciu pojmu, ktorou sa riadi a potom by sme jeho definíciu suverenity mohli porovnať s jednotlivými ustanoveniami dohody. Z dohody ako takej však nevyplýva právna povinnosť USA vynaložiť 100 miliónov na rekonštrukciu letísk. K tomuto plneniu nemusí vôbec prísť, napr. ak by Kongres sumu neschválil. Pre SR by však záväzky z dohody zostali zachované aj v prípade, že Kongres sumu neschváli. Je tiež otvorené, koľko z tých 100 miliónov pôjde na opravu letísk a koľko na ďalšiu infraštruktúru Ozbrojených síl USA. Z hľadiska ekonomickej výhodnosti, resp. nevýhodnosti, treba započítať i úľavy a zvýhodnenia pre druhú stranu. USA nebudú za letiská platiť nájomné, nebudúplatiť ani za pozemky, ktoré nie sú súčasťou dohodnutých zariadení, ale patria samospráve či súkromným vlastníkom a USA ich budú využívať. Samostatnou témou je oslobodenie od poplatkov a daní, ktoré je tiež naformulované veľmi široko.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok (nom. SaS) zase pripomenul, že armáda USA nebude na našom území robiť nič bez súhlasu Slovenskej republiky. Súhlasíte s jeho tvrdením?
Už podpis tejto dohody by znamenal súhlas SR so širokým spektrom činností Ozbrojených síl USA na území Slovenska. Napr. podľa článku 25 návrhu dohody„USA môžu uzavrieť zmluvu na dodanie akéhokoľvek materiálu, zásob, vybavenia a služieb (vrátane výstavby), ktorej plnenie má byť vykonané na území Slovenskej republiky“. Slovensko by podpisom vopred vyjadrilo súhlas s dovozom najrôznejšieho materiálu na územie SR. Je pravda, že dané ustanovenie treba vnímať aj v kontexte ďalších právnych noriem, ak ale USA dovezú niečo, čo si tu neželáme, ale zmluvne sme to nevylúčili, nebudeme môcť tvrdiť, že USA konali bez nášho súhlasu. Súhlas by nemal byť formulovaný takto široko, naopak, treba podrobne zakotviť obmedzenia pre dovoz určitých materiálov a zmluvné povinnosti amerického partnera.
Okrem toho šéfovia rezortov obrany a diplomacie podotýkajú, že podobnú obrannú Dohodu s USA prijalo 23 z 30 členských štátov NATO…
Fakt, že podobnú dohodu uzavrie viac štátov, automaticky neznamená, že je výhodná. Aj ZSSR mal dohody o pobyte vojsk s viacerými štátmi, dohodu o dočasnom pobyte s ČSSR to však nelegitimizovalo. Na uzavretí bilaterálnych dohôd o obrannej spolupráci majú v súčasnosti záujem najmä USA, prinášajú im totiž mnohé výhody, ktoré zo Severoatlantickej zmluvy nevyplývajú a preto ich presadzujú v rokovaniach s rôznymi krajinami. Tieto bilaterálne dohody vnímam celkovo kriticky, platí však aj to, že členské štáty NATO, ktoré dokumenty o obrannej spolupráci podpísali, si dokázali vyrokovať rôznu mieru práv a povinností. Existuje odlišná úprava vzťahu k jadrovým či iným zbraniam, verejnému zdraviu a ďalším témam. Z dohôd, ktoré som videl, sa náš návrh najviac podobá na dohody pobaltských štátov. Dohoda s Poľskom má tiež dosť nedostatkov, je však podstatne podrobnejšia než naša, ukladá viac povinností druhej strane a výslovne upravuje aj situácie ako pandémia. Dohoda s Nórskom zasa reguluje otázku jadrových zbraní, v ďalších dohodách sú iné špecifiká. Ak naši ministri tvrdia, že existuje zhoda návrhu s inými dohodami, mali túto zhodu dokladovať v predkladacej správe, prípadne publikovať presné tabuľky zhody a odlišnosti jednotlivých dohôd.
Slovensko počas minulého storočia bolo niekoľkokrát okupované rôznymi cudzími armádami. Okrem maďarských a nemeckých vojsk v čase druhej svetovej vojny, prišli v auguste 1968 na naše územie aj „spriatelené“ vojská Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom. Môžeme prípadnú prítomnosť amerických vojsk spájať s týmito historickými udalosťami?
Ozbrojené sily USA doteraz na území SR nevykonali akty, ktoré by boli analogické s uvedenými zločinmi z 20. storočia– to treba jasne skonštatovať. Napriek tomu, aktuálny text návrhu dohody s USA obsahuje určité analógie s dohodou o dočasnom pobyte sovietskych vojsk (11/69 Zb.). Tá tiež v článku 2 deklarovala, že dočasný pobyt nenaruší suverenitu ČSSR, hovorila o posilňovaní mieru, atď. V niektorých aspektoch však bola dohoda so ZSSR dokonca miernejšia. Na priestupky a trestné činy sovietskych vojakov a ich rodinných príslušníkov sa podľa článku 9 aplikovalo právo ČSSR, pričom výnimky z tohto pravidla boli stanovené pomerne úzko. Návrh dohody s USA tiež stanovuje špeciálny režim pre dodávateľov, ktorý dohoda o dočasnom pobyte so ZSSR nepoznala. Príkladov by sa našlo viac.
Otázka na záver. Myslíte si, že by sa Slovenská republika spolu s ostatnými štátmi strednej a východnej Európy mala stať vojensky neutrálnou? Pomohol by takýto prípadný stav zmierniť vojenské napätie medzi USA a Ruskou federáciu?
Ukončenie blokového myslenia by veľmi pomohlo mieru nielen v Európe, ale na celom svete. O zníženie súčasného napätia sa treba usilovať na oboch stranách, pretože s novými rozpormi medzi veľmocami narastá i riziko jadrovej vojny. Tá by mohla začať hoci aj náhodou, napr. technickou chybou bombardéra. Avšak aj v súčasnej situácii členstva Slovenska v NATO sa dá urobiť viac pre mier. Predovšetkým treba ukončiť špirálu militaristického myslenia a rétoriky a prostriedky na nákup zbraní presmerovať do iných oblastí, najmä do kolabujúceho zdravotníctva. Pandémia pritom poskytla príležitosť na zjednotenie Západu a Ruska v boji proti koronavírusu, tá však zostala nevyužitá. Stačí si spomenúť, že ani pri ruskej zdravotníckej pomoci Taliansku v roku 2020 sa konkrétni politici nedokázali zdržať hanlivých komentárov o spravodajských operáciách pod rúškom pomoci. Podobné to bolo pri dodávkach vakcíny Sputnik V na Slovensko, ktorú označili ako nástroj hybridnej vojny. Na začiatku roku 2022 tak zažívame miesto deeskalácie len ďalšie kolo napätia a militarizmu.
Zhováral sa: Matej Mindár
