Termín medzirezortného pripomienkového konania bol zvolený účelovo

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR posunulo do medzirezortného pripomienkového konania návrh Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 – 2027. K jeho obsahu sa vyjadril aj starosta obce Dvory nad Žitavou a expert na pôdohospodárstvo Branislav Becík.

Pred pár dňami ste osobne na pôdu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR podali zásadné pripomienky k návrhu Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 – 2027. Ktoré z nich sú pre Vás najzásadnejšie?

Návrh Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky je ako celok paškvil, zostavený na poslednú chvíľu, aby pán minister „nestihol byť“ posledným ministrom pôdohospodárstva, ktorý predložil tento materiál Európskej komisii. Navyše, termín medzirezortného pripomienkového konania bol zvolený účelovo, v povianočnom a v novoročnom čase, aby tento paškvil pripomienkovalo čo najmenej subjektov.

Konkrétne, návrh Strategického plánu pomerne správne popisuje dlhodobé problémy, ktoré slovenské pôdohospodárstvo má. Neobsahuje však efektívne riešenia. Najzásadnejším nedostatkom návrhu Strategického plánu sú teda pseudoriešenia.

Napríklad:

• Sprístupnenie projektových podpôr (teda nenávratných finančných príspevkov na investície) pre mladých farmárov formou krytia úverového rizika komerčných bánk pre úvery, ktoré poskytnú mladým farmárom na spolufinancovanie nenávratných finančných príspevkov bez toho, aby minister uzavrel aspoň memorandum s komerčnými bankami o ich pripravenostiuľahčiť podmienky poskytovania úverov pre mladých farmárov.

V čom je problém. Dnes, keď mladý farmár príde do komerčnej banky so žiadosťou o strednodobý alebo dlhodobý úver na investície, otočia ho rovno na dverách s tým, že nie je pre nich zaujímavý klient. Touto kvázi podporou minister dosiahne to,  že keď ten istý mladý farmár príde do banky posadia ho za rokovací stôl, vypracujú mu rizikový profil a oznámia mu, že od 20 % do 80 % z hodnoty úveru musí zo svojho majetku založiť v prospech banky, riziková prirážka v jeho prípade bude od 650 do 1000 bázických bodov (6,5 – 10 % k základnej úrokovej sadzbe) a nehovoriac o tom, že úverový prísľub v čase podania žiadosti o nenávratný finančný príspevok je úplné sci-fi. Je to podľa Vás motivačné? Podľa mňa určite nie.

• Riešenie rizík v poľnohospodárstve formou podpory komerčného poistenia, čo znamená čiastočné doplácanie predpísaného poistného z verejných zdrojov.

Riziká hospodárenia na pôde majú opakujúci sa charakter – sucho, zamokrenie, zátopa, mrazy, krupobitie, choroby zvierat, škody spôsobené lesnou zverou, atď.. Ukážte mi jednu komerčnú poistku, ktorá by efektívne kryla nejaké riziko na konkrétnom území, na ktorom sa s určitou pravidelnosťou objavuje. Teda už len samotný nápad riešiť opakujúce sa riziká komerčným poistením stojí za zamyslenie.

• Deklarovanie podpory pre živočíšnu a špeciálnu rastlinnú výrobu bez reálneho navýšenia jednotkových podpôr oproti predchádzajúcemu programovému obdobiu.

Návrh Strategického plánu v podstate klame poľnohospodárov o jednotkových podporách. Hovorí o navýšeniach jednotkových podpôr, čo je vlastne len Potemkinova dedina. Definuje umelé limity oprávnenosti priamych podpôr (priame platby, programy integrovanej a ekologickej rastlinnej produkcie, program dobrých životných podmienok zvierat a platby na znevýhodnené oblasti), ale agregátne alokácie sú buď nižšie alebo rovnaké ako v predchádzajúcom programovom období, nehovoriac o tom, že podmienky oprávnenosti priamych podpôr sú, oproti predchádzajúcemu programovému obdobiu, značne komplikovanejšie a ich splnenie rozhodne nákladnejšie.

• Riešenie nekalých praktík obchodných reťazcov novelizáciou legislatívy, aj napriek tomu, že doteraz každá snaha o legislatívnu úpravu obmedzení obchodných postupov veľkých predajcov potravín končili upozornením Európskej komisie o porušovaní pravidiel vnútorného trhu.

Len psychopat rieši opakujúci sa problém stále rovnako. Isteže, najpohodlnejšie je vyriešiť túto komplikovanú tému jednou bezvýznamnou odrážkou v strategickom materiáli, aby som si mohol odškrtnúť, že som sa jej venoval. Oveľa komplikovanejšie je skutočné systémové riešenie, založené na využití potenciálu siete regionálnych veterinárnych a potravinových správ, koncepte stálych farmárskych trhov, uplatňovaní fair trade praktík a úprave pravidiel verejného obstarávania, aby slovenskí spotrebitelia vo verejných budovách konzumovali regionálne potraviny.

Ako vnímate aktuálny návrh stratégie z pohľadu rozvoja potravinovej sebestačnosti Slovenskej republiky a rozvoja pôdohospodárstva ako takého?

Ako Potemkinovu dedinu. Tvárime sa, že najväčším problémom slovenského pôdohospodárstva sú inovatívne postupy, či pridaná hodnota, ktorú chceme zvýšiť super „smart“ riešeniami. Neriešime však základnú logiku potravinovej sebestačnosti.

Slovensko je charakteristické vysoko koncentrovanou poľnohospodárskou výrobou.  Priemerná veľkosť farmy u nás je u právnických osôb 250 ha. 87 % poľnohospodárskych podnikov obhospodaruje 4 % poľnohospodárskej pôdy a 13 % poľnohospodárskych podnikov obhospodaruje 96 % poľnohospodárskej pôdy.

Teraz netvrdím, že je to dobré alebo zlé. Ide o fakt, ktorý nemôžeme ignorovať. Ako si môže vedenie ministerstva myslieť, že potravinovú sebestačnosť vyriešime malými a mladými farmami. Prečo majú byť veľké farmy diskriminované vo viacerých projektových aj neprojektových opatreniach. Ako mohlo niekoho napadnúť, že zníženie jednotnej platby na plochu a radikálne zvýšenie redistribučnej platby môže priniesť pozitívne produkčné efekty.

Musíme si uvedomiť, že na Slovensku máme 4 typy subjektov hospodáriacich na pôde, z ktorých každý typ špecificky prispieva k potravinovej sebestačnosti:

• mikro poľnohospodársky subjekt s výmerou do 30 ha obhospodarovanej pôdy a do 5 dobytčích jednotiek hospodárskych zvierat, ktorého hlavným cieľom by malo byť poskytovanie komplexných služieb vidieckeho cestovného ruchu, agroturizmu  a tzv. zážitkovej lokálnej gastronómie;
• malý poľnohospodársky subjekt s výmerou do 100 ha obhospodarovanej pôdy a do 30 dobytčích jednotiek hospodárskych zvierat, ktorého hlavným cieľom by malo byť uspokojovanie lokálneho špecifického dopytu po potravinách a krajinotvorba;
• stredný poľnohospodársky subjekt s výmerou do 500 ha obhospodarovanej pôdy a do 100 dobytčích jednotiek hospodárskych zvierat s hlavným cieľom napĺňať potravinovú sebestačnosť na úrovni regiónu; a
• veľký poľnohospodársky subjekt s výmerou nad 500 ha obhospodarovanej pôdy a nad 100 dobytčích jednotiek hospodárskych zvierat s hlavným cieľom napĺňať potravinovú sebestačnosť na úrovni štátu (súčasť kritickej potravinovej infraštruktúry).

Akým spôsobom môže slovenská vláda eliminovať diskriminačný systém dotácií zo strany Európskej únie a tým zabezpečiť rozvoj slovenského pôdohospodárstva v strednodobom a dlhodobom horizonte?

Efektívnym lobingom a úzkou spoluprácou prioritne s krajinami V4 a tiež s ostatnými východoeurópskymi členskými krajinami EÚ. Diskriminačne sa však nespráva len Európska komisia vo vzťahu ku krajinám bývalého východného bloku. Diskrimináciu si totiž nastoľujeme aj sami, rozhodnutiami o výške spolufinancovania Programu rozvoja vidieka. Rakúsko národným spolufinancovaním pravidelne zdvojnásobuje svoj Program rozvoja vidieka, Česi a Maďari taktiež vynakladajú na Program rozvoja vidieka niekoľkonásobne viac ako my. Dokonca aj keď sa už konečne začína aj u nás hovoriť o spolufinancovaní na úrovni 40 %, prakticky všetky dodatočné peniaze ideme minúť na finančné nástroje – teda na krytie rizika komerčným bankám vo forme zábezpek za úvery na spolufinancovanie projektov, ktoré budú poľnohospodári realizovať.

Do akej miery veríte, že Vaše zásadné pripomienky budú zo strany rezortu pôdohospodárstva zapracované do pripravovanej Stratégie?

Súčasný minister pôdohospodárstva sa ocitol vo svojej funkcii náhodou a tak sa aj správa. Nepredpokladám, že by sa nechal inšpirovať ľuďmi, ktorí skutočne na pôde celý život hospodária. O to väčšia tragédia je, keď namiesto reálnych poľnohospodárov majú dvere do jeho kancelárie otvorené ľudia z prostredia bankovníctva, poisťovníctva, developingu či spracovania odpadov.

Otázka na záver. Ako hodnotíte doterajšie pôsobenie ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuela Vlčana (nom. OĽANO)?

Pán minister nie je človekom spolupráce, ale človekom konfliktu a osobného prospechu. Dokázal to svojim pôsobením v Hypo Alpe-Adria Banke, v Sberbanke a aj svojím podnikaním v odpadovom hospodárstve. Na Ministerstve pôdohospodárstva ešte neukázal nič. Nesplnil ani jeden bod z programového vyhlásenia vlády, ktorej je členom. Nemá žiadnu víziu a neukazuje žiadne známky koncepčnej práce. Je to človek, ktorý sa rád necháva voziť vo vládnej limuzíne, ale nerád preberá zodpovednosť za dôsledky svojich krokov.

Zhováral sa: Matej Mindár