Barack Obama sa ujíma ukrajinskej vojny a hovorí doteraz nevyslovené: „Musíme Ukrajine úprimne povedať, čo môžeme a čo nemôžeme urobiť. Spojené štáty, NATO a ďalšie krajiny by mali nezávisle určiť limity na základe pravdepodobnosti, že konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou prerastie do eskalácie medzi Ruskom, Spojenými štátmi a NATO“ (Pod SaveAmerica).
Vážna intervencia, intervencia bývalého prezidenta Spojených štátov, ktorá spochybňuje líniu jastrabov, ktorí riadia ukrajinskú vojnu takým ľahkomyseľným spôsobom, že riskujú tretiu svetovú vojnu.
Článok vo Washington Post
Obamove vyhlásenia sa odrážajú v článku IshaanaTharoora, ktorý bol dnes uverejnený vo Washington Post, v ktorom reportér hovorí, že mierový plán, ktorý predložil ElonMusk, mal základ, a to aj napriek ostrej kritike, ktorej sa mu dostalo.
Tharoor uvádza to, čo GideonRachman napísal voFinancialTimes:„Pre niektorých z najhorlivejších podporovateľov Ukrajiny sa dokonca aj rozprávanie o diplomacii rovná mierovému procesu. Ich argumentom je, že jediný prijateľný a realistický spôsob ako ukončiť vojnu, je poraziť Putina. To je v poriadku ako principiálne vyhlásenie, ale v praxi to nie je veľmi užitočné“.V skutočnosti Rachman tvrdí, že „diplomacia by sa nemala považovať za alternatívu k pokračovaniu vojnového úsilia, pretože môže byť nasadená paralelne.“
A napriek tomu, vysvetľuje Tharoor, kontakty s Ruskom sa opotrebovali až natoľko, že sú ešte zriedkavejšie ako tie, ktoré existovali počas kubánskej raketovej krízy, takže súčasná kritickosť je ešte nebezpečnejšia, z čoho vyplýva väčšia naliehavosť pri nápravách existujúceho stavu.
Tharoor poukazuje na túto možnosť: „Zapojenie nezápadných aktérov by mohlo nakloniť misky váh. Predchádzajúce kolo rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou nikam neviedlo, ale boli sme svedkami úspechu úsilia pod vedením Turecka, ktoré pomohlo uvoľniť zablokované ukrajinské zásoby obilia s cieľom napraviť krízu v hladujúcom svete. Ďalší regionálni lídri vrátane prezidenta SAE a katarského emira tiež zintenzívnili výzvy na ukončenie nepriateľských akcií a ponúkli sprostredkovateľa medzi Moskvou a Kyjevom“.
EugeneChausovsky, hlavný analytik New LinesInstitute, uviedol: „Úspešná mediácia, ktorá prináša hmatateľné výsledky, dokonca aj v relatívne malých otázkach, môže položiť základy pre budúce zníženie eskalácie.“
Tharoor píše, že takéto rokovania sú nevyhnutné na to, aby sa zabránilo tretej svetovej vojne, ale možno dodať, že ich konečným cieľom by malo byť obnovenie mieru v mučenom regióne.
Republikáni v snemovni
V tejto súvislosti je potrebné poznamenať: Najzávažnejšou vecou na rozprave o ukrajinskej kríze je démonizácia slova mier natoľko, že tí, ktorí ho len spomínajú, sú ohromení kritikou takéhoto naratívu akoby ho vyslovil Taliban.
Táto nenávisť k jednej z najvyšších túžob ľudskej civilizácie dáva myšlienku barbarizácie, ktorej korisťou je teraz Západ. Táto degradácia, ktorá sa odhaľuje v tejto epifánskej dynamike, je v skutočnosti otráveným ovocím nedávnej histórie, najmä dobytia krajiny liberálmi a neokonzervatívcamiUSA ako podnikom, úspešne vedeným vďaka rastúcemu zisku z nekonečných vojen, ktoré rozpútali.
Zostáva zistiť, či hlasy Obamu a tých, ktorí vyzývajú na konsolidačné opatrenia v prístupe k ukrajinskej vojne, budú môcť skôr či neskôr premôcť vojnových jastrabov. Slabá nádej pochádza z vyhlásení KevinaMcCarthyho, vodcu republikánskej skupiny v snemovni, ktorý s určitou rozhodnosťou vyhlásil, že republikáni nevypíšu Ukrajine „bianko šek“, ak prevezmú kontrolu nad snemovňou v blížiacich sa voľbách v polovici volebného obdobia.
Podľa McCarthyho americkí občania chcú, aby politici riešili svoju čoraz dramatickejšiu situáciu v dôsledku nevyhlásenej, avšak existujúcej recesie a nie aby odčerpávali americké zdroje na podporu ukrajinskej vojny (Washington Post).
Vyhliadka, ktorú naznačil McCarthy, by mohla mať nejaký základ najmä preto, že republikáni, ktorí budú zvolení, zdieľajú agendu Trumpa, ktorý opakovane vyhlásil, že je potrebné nájsť dohodu o vojne. Nebude však ľahké vyrovnať sa s hroznými tlakmi, ktoré budú musieť zvolení zástupcovia znášať, ak sa naozaj chcú vydať touto cestou. Je potrebné vyhodnotiť aj ďalšie dôležité, určite nie sekundárneveci z geopolitického hľadiska.
- Krízu obilia zablokovanú v ukrajinských prístavoch, pričom svet bol odsúdený na hladovanie, vysvetľuje M. K. Bhadrakumar v Indianpunhline inak: Táto kontroverzia, píše, bola „v podstate lacným podvodom, ktorého sa dopustila Bidenova administratíva, aby presvedčila Rusko, aby povolilo predaj obilia amerických spoločností uviaznutých v ukrajinských silách na európsky trh, v skutočnosti americké spoločnosti zrejme kúpili ukrajinskú poľnohospodársku pôdu a kontrolujú obchod s obilím v tejto krajine! Len zlomok zásielok obilia z Ukrajiny smeroval do chudobných krajín ohrozených hladomorom.“
- Veľmi podrobný článok v Manifeste, založený na správe Otvorenej spoločnosti, čiastočne opravuje tento opis vecí takto: Zahraničné spoločnosti nekúpili všetku ukrajinskú pôdu, ale 71% z nej, ktorá v každom prípade zostáva prevládajúcou súčasťou, pričom spomedzi desiatich nadobúdajúcich spoločností väčšina z nich nie je európska. To by vysvetľovalo, prečo je starý kontinent hlavným príjemcom zásielok a iba omrvinky prichádzajú do hladného tretieho sveta. Napriek tejto oprave sa Bhadrakumarove úvahy zdajú byť možno trochu extrémne, ale nie neopodstatnené.
Faktomzostáva, že naratív, ktorým by odblokovaním prístavov bolo umožnené chudobným ukrajinským roľníkom vyžiť, bol prinajmenšom prehnaný. Z predaja pšenice profitovali väčšinou zahraničné spoločnosti, o ktorých sa aj do budúcnosti predpokladá, že budú mať kvázimonopol na vývoz, keďže ide o nadnárodné spoločnosti, vybavené na tento účel.
MALÉ POZNÁMKY
Preložila: Dana Bystrická
