BRATISLAVA – Rozpočet na nadchádzajúce roky namútil veľa vody. Najmä z prostredia zdravotníctva sa na návrh ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) valí kritika. Teraz sa na zákon roka pozrela aj bývalá financmajsterka prvej Dzurindovej vlády Brigita Schmögnerová. Tá kritikou na svojho kolegu nešetrila.

Ako bývalá ministerka financií začala, vláda premiéra Eduarda Hegera schválila rozpočet verejnej správy na roky 2022 až 2024 v naozaj krkolomnom termíne – a to deň pred tým, ako by uplynula lehota podania do Národnej rady. Totižto, zákon o štátnom rozpočte je potrebné do parlamentu podať do 15. októbra, pričom vláda sa týmto návrhom zaoberala vo štvrtok 14. októbra.

„Dôvodom takmer nedodržania termínu bol vraj COVID-19. Isteže, odhad základných parametrov rozpočtu (HDP, miera nezamestnanosti a úroveň inflácie, ale aj daňových príjmov a pod.) bol komplikovanejší, ako keby covidu nebolo, no faktorov neskorého rokovania vlády bolo viac,“ začala Schmögnerová vo svojom blogu. Ako dodala, jedným z dôvodov bolo aj to, že Matovič ešte v marci avizoval reformu daní a ak by mala platiť už budúceho roku, museli by ju do návrhu rozpočtu zapracovať.

Ako však bývalá ministerka financií uviedla, táto reforma nie je ešte pre rok 2022 aktuálna, a teda nezačne platiť. „Jej detaily sme nepoznali, no čo sme poznali, stačí, aby sme povedali, chvalabohu,“ konštatovala. Matovič totiž v daňovo-odvodovej reforme chce zaviesť 200-eurový príplatok na dieťa až do jeho dospelosti, zjednodušiť daňovo-odvodový systém tak, aby v prípade zamestnaneckého pomeru bola z ceny práce odpočítateľná len jedna daň a jeden odvod, či zaviesť férové dane.

Ministra financií však kritizovala aj za ďalšiu záležitosť – na tlačovej konferencii, kde s premiérom potvrdili, že rozpočet bol schválený, sa obul do bývalých vlád. Schmögnerovej Matovičove slová pripomínali predvolebnú kampaň, avšak, termín parlamentných volieb je ešte hudbou budúcnosti – konať by sa mali až v roku 2024. „Z úst Igora Matoviča sme si vypočuli o Klondiku bývalých vlád, o korupčníkoch a organizovanej mafiánskej skupine, akoby sa ešte neskončila volebná kampaň alebo sa už začala nová,“ upozornila exministerka.

Poukázala aj na slová premiéra, ktorý tvrdil, že kým tohtoročný rozpočet bol rozpočtom pravdy, záchrany a zodpovednosti, budúcoročný bude rozpočtom zodpovednosti, stability a rozvoja. Rozpočet údajne svoj názov dostal preto, pretože deficit verejnej správy je oveľa nižší, ako sa vopred predpokladalo – a to namiesto takmer 8 percent sa počíta s necelými piatimi percentami.

„Ak zo schodku v dobiehajúcom roku odpočítame dosah financovania opatrení proti pandémii na úrovni 1,99 % HDP, zníženie schodku iba o jeden bod dáva „analytikom“ za pravdu, že až taký zodpovedný nie je. Ich vidina znižovania schodku je oveľa radikálnejšia bez ohľadu na to, aké by to malo dôsledky,“ konštatovala Schmögnerová. Kritizuje najmä nápad Matoviča poslať menej peňazí do potrebných ministerstiev, ako je zdravotníctvo či školstvo. Toto podľa exministerky nie je stabilizujúce pre spomínané rezorty, ba naopak. Podľa političky je zarážajúce, že Matovič nevie, akým spôsobom sa financuje zdravotníctvo.

„Ešte v tomto roku chce Igor Matovič (OĽaNO) viazať platby za poistencov štátu o 232 miliónov, ktoré „vyplatí“, ak bude treba. Inými slovami, akoby zmluvy s nemocnicami a ambulantnými lekármi malo uzatvárať MF SR, a nie zdravotné poisťovne. Ďalšie zníženie platieb štátu za svojich poistencov (deti, študentov, dôchodcov a rodičov na materskej) sa navrhuje na roky 2022 až 2024. V roku 2022 to má byť 1,1 miliardy eur oproti rozpočtovaným 1,43 miliardy na rok 2021,“ upozornila Schmögnerová a dodala, že Matovič znižuje platieb štátu aj napriek známym faktom. Tými má byť najmä to, že mesačne predstavujú náklady na liečbu poistencov štátu 85 eur, Matovič ich chce okresať na 31 eur mesačne. U našich susedov to pritom je 77 eur.

Politička poukázala aj na to, že čím viac bude zdravotníctvo nedofinancované, tým väčšie dlhy bude vytvárať, čo údajne potvrdzuje aj opakované oddlžovanie nemocníc. „Naozaj to vytvára „stabilizujúce“ prostredie pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti? Rozvoj v roku 2022 a v nasledujúcich rokoch majú zabezpečiť predovšetkým výdavky hradené zo štrukturálnych fondov EÚ a z plánu obnovy. Kapitálové výdavky financované z domácich prostriedkov predstavujú iba 20%. Ešte dôležitejšie, ako nedostatočné domáce prostriedky na financovanie rozvoja, je ich smerovanie,“ uviedla exministerka s tým, že medzi priority vlády v budúcom roku bude obrana.

Aspoň to teda z návrhu rozpočtu vyzerá, keďže výdavky rezortu sa rozpočtujú na 1,76 percent HDP, v roku 2024 by to malo byť dokonca až 2 percentá. Schmögnerová pritom poukázala na to, koľko peňazí lejú okolité štáty do obrany – a to napriek záväzkom NATO. V roku 2019 Slovensko vydalo na obranu 1,74 percenta, Česko 1,19, Slovinsko 1,04, Španielsko 0,92 a Luxembursko iba 0,56 percenta HDP.

Okrem toho Matoviča ostro kritizuje za jeho slová a vyhrážky pre tri najväčšie reformy vo verejných financiách – výdavkové stropy, dlhová brzda a dôchodková reforma. „Metódu, ktorú na to použil, v hovorovej reči nazývame vydieraním. Pokiaľ totiž koalícia na návrhy týchto troch „najväčších reforiem vo verejných financiách“ nepristúpi, uberie rezortom takmer 700 miliónov eur a zníži deficit zo 4,9 % HDP na 4,3 % HDP. Ešte stále, hádam, platí Ústava SR, podľa ktorej článok 119 hovorí, že o zákonoch rozhoduje vláda v zbore – a nie jeden minister,“ upozornila na záver exministerka.

Zdroj: Topky.sk