Austrálsky premiér Anthony Albanese sa po prvýkrát verejne postavil na stranu novinára a austrálskeho občana – zakladateľa Wikileaks – Juliana Assangea, obvineného z úniku tisícov tajných dokumentov o utajovaných skutočnostiach o vojnových zločinoch americkej vlády v roku 2010.
Albanese vyzval americkú administratívu, aby ukončila „právne kroky“ proti Assangeovi, pričom vyhlásil, že „dosť je dosť“ a že „nastal čas, aby sa táto záležitosť uzavrela“. Austrálsky premiér sa k tejto záležitosti vyjadril pred niekoľkými dňami na parlamentnom brífingu po tom, ako ho v tejto veci opakovane vyzývali zástupcovia oboch strán. Albanese uviedol, že nepodporuje kroky zakladateľa Wikileaks na únik dôverných informácií na internete, ale tiež tvrdil, že právna „zúrivosť“ proti Assangeovi bola neopodstatnená: „Aký má zmysel pokračovať v tejto právnej žalobe, ktorá môže trvať mnoho ďalších rokov?“ spýtal sa. „Moje stanovisko je jasné a bolo jasne vyjadrené v súvislosti s americkou administratívou. Budem na to naďalej upozorňovať, ako som to nedávno urobil na stretnutiach, ktoré som mal,“ povedal, hoci zatiaľ nie je jasné, či nastolil túto otázku priamo s Joeom Bidenom. V každom prípade obaja najvyšší predstavitelia mali nedávno niekoľko osobných stretnutí.
Správy sú obzvlášť dôležité nielen preto, že Assange je austrálskym štátnym občanom, ale predovšetkým preto, že Austrália je jedným zhlavných politických a vojenských spojencov Spojených štátov, vďaka čomu je Albaneseho iniciatíva ešte o to vyšším ukazovateľom súdneho obťažovania, ktoré USA už roky uplatňujú proti novinárovi, ktorý sa stal symbolom nezávislých informácií na celom svete, ktoré spochybňujú moc namiesto toho, aby jej slúžili.
Okrem toho príbeh Assangea získava solidaritu na politickej a mediálnej scéne, aká nebola nikdy predtým zaznamenaná na globálnej úrovni: v posledných týždňoch nový brazílsky prezident Lula po stretnutí s vedúcimi predstaviteľmi Wikileaks vyzval medzinárodné spoločenstvo na jeho prepustenie; zatiaľ čo kolumbijský prezident Gustavo Petro prisľúbil, že bude „vyvíjať nátlak“ na hlavu amerického štátu Joea Bidena, aby ukončil obvinenia proti novinárovi, ktorý je vo väzení v Británii od roku 2019 a čaká na vydanie do USA, kde by mu mohol hroziť trest odňatia slobody až na 175 rokov.
Okrem politických vodcov sa aj zo sveta žurnalistiky konečne ozývali prvé hlasy v prospech Juliana Assangea: koncom novembra zverejnili Guardian, New York Times, LeMonde, Der Spiegel a El Pais spoločný list, vyzývajúci na prepustenie Assangea. Sú to tie isté noviny, ktoré v roku 2010 zverejnili výňatky z dokumentov zverejnených Wikileaks. V liste signatári potvrdili, že „zverejnenie nie je zločin a americká vláda by mala ukončiť proces proti Julianovi Assangeovi za únik dôverných dokumentov“. Zdá sa teda, že Julian Assange už nie je sám a že od médií, medzinárodnej politiky a samotných predstaviteľov svojho národa konečne dostáva pozornosť a spravodlivosť, ktorú si zaslúži.
Giorgia Audiello, L´indipendente
