Bratislava 13. mája (TASR) – Postoj agropotravinárskych komôr k legislatívnemu zámeru vytvoriť tzv. rizikový fond je nejednotný. Kým Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) vznik rizikového fondu víta, Potravinárska komora Slovenska (PKS) žiada materiál stiahnuť z legislatívneho procesu a nepokračovať v ňom. Strategický materiál pre vytvorenie rizikového fondu predložený Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní (MPK) v apríli.

        „Rizikový fond je tým systémovým riešením, ktoré by mohlo prispieť k stabilizácii podnikania na poľnohospodárskej pôde. SPPK hovorí o takomto opatrení 15 rokov, a aj preto uvítala zámer vytvoriť rizikový fond,“ uviedla pre TASR Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK.

        Upozornila, že aktuálny dokument je však len akýmsi prednávrhom budúceho rizikového fondu. Ide podľa nej o veľmi špecifický materiál, ktorý vznikol bez odbornej diskusie so stavovskými organizáciami, preto je nutné o ňom ďalej odborne rokovať.

        „Vzhľadom na aktuálnu politickú situáciu sú však dané termíny schvaľovania návrhu a následného zákona nereálne. Musíme tiež podotknúť, že od roku 2017 ide už o piaty návrh v súvislosti s rizikovým fondom, preto sme v rámci vytvárania akýchkoľvek záverov naozaj skeptickí,“ podčiarkla.

        Holéciová doplnila, že rizikový fond nemá ponúkať len to, čo komerčné poisťovne. „Mal by z nášho pohľadu pokrývať aj oblasti, ktoré komerčné poisťovne nepokrývajú. A práve preto je nutná ďalšia diskusia so všetkými zainteresovanými stranami,“ dodala hovorkyňa SPPK.

        Naopak, PKS v ukončenom MPK vzniesla zásadnú pripomienku k materiálu ako celku. „Žiadame stiahnutie materiálu z aktuálne prebiehajúceho legislatívneho procesu,“ zdôraznila potravinárska komora s tým, že zriadenie rizikového fondu považuje „za duplicitnú a nadbytočnú právnu úpravu“.

        Podľa PKS aktuálne už existuje možnosť kompenzácie škôd a strát spôsobených extrémnymi podmienkami, resp. extrémnym počasím, a to prostredníctvom poisťovní, ktoré ponúkajú pre poľnohospodárov komplexné poistenie poľnohospodárskej produkcie proti širokej škále rizík spojených s nepriaznivým počasím.

        „Nevidíme dôvod na zavádzanie ďalšieho systému na riadenie týchto rizík vzhľadom k tomu, že poisťovne poskytujúce tieto poistenia disponujú fungujúcim aparátom s dlhoročnými skúsenosťami. Navyše v oblasti pomoci pri kompenzácii škôd štát aktuálne poskytuje pomoc formou štátnej pomoci,“ konštatovala PKS.

        Zriadenie rizikového fondu podľa potravinárskej komory predstavuje ďalšiu finančnú záťaž pre poľnohospodárov vzhľadom na platenie povinných príspevkov do fondu, ako aj ďalšiu neprimeranú administratívnu záťaž. „Aktuálne možnosti kompenzácie rizík prostredníctvom poisťovní a poskytovania štátnej pomoci sú dostatočné a nevidíme dôvod na zavedenie nového rizikového fondu,“ dodala PKS.

        Z dokumentu „Strategický materiál pre vytvorenie Rizikového fondu – cestovná mapa“ z dielne MPRV vyplýva, že rizikový fond bude odškodňovať iba svojich prispievateľov, nie všetkých postihnutých poľnohospodárov. Agrorezort predpokladá, že tento prístup bude motivačným prvkom pre členstvo vo fonde.

        Rizikový fond bude podľa návrhu MPRV priebežný (vložené zdroje do fondu bude možné kumulovať a používať aj v ďalších rokoch) a solidárny (spoločné zdroje budú vyplatené postihnutým subjektom, členom fondu rovnoprávne podľa dohodnutého kľúča). „Rizikový fond bude dvojzdrojový, financovať sa bude z kapitoly MPRV a z príspevkov od členov fondu,“ priblížilo v materiáli agroministerstvo.