Dnes, v dusnej atmosfére hroziacej tretej svetovej vojny sme sa dostali k ďalšiemu absurdnému extrému. 27. január je pamätným dátumom oslobodenia vyhladzovacieho tábora Osvienčim Červenou armádou. Teraz, keď sa nacistické alebo antisemitské sily opäť vrátili k moci vo viacerých krajinách, je zdrvujúce, že Rusko nebolo pozvané na spomienkový akt do Osvienčimu. Na druhej strane všakv Osvienčime budú pokryteckí predstavitelia krajín, ktorí verbálne popierajú nacizmus, ale v skutočnosti ho podporujú.

Koncentračný tábor Osvienčim (Auschwitz) bol komplex viac ako 40 koncentračných a vyhladzovacích táborov, ktoré prevádzkovalo Nacistické Nemecko v okupovanom Poľsku, ktoré sa stali miestom konečného riešenia židovskej otázky nacistami.

„Ideológia národného socializmu (nacizmu) pozostávala z prvkov „rasovej hygieny“, eugeniky, antisemitizmu, pangermanizmu a územnej expanzie“, napísal Richard J. Evans. Adolf Hitler a jeho nacistická strana sa stali posadnutými „židovskou otázkou“. Počas a bezprostredne po prevzatí moci nacistami v Nemecku v roku 1933 sa násilné činy proti nemeckým Židom stali všadeprítomnými a bola prijatá legislatíva, ktorá ich vylučovala z určitých profesií vrátane štátnej služby a práva.

Keď Nemecko v septembri 1939 napadlo Poľsko  a začalo druhú svetovú vojnu, Hitler nariadil zničenie poľského vedenia a inteligencie. Koncentračný tábor v Osvienčime bol založený v apríli 1940 najprv ako karanténny tábor pre poľských politických väzňov. Keď Nemecko v septembri 1939 napadlo Poľsko a začalo druhú svetovú vojnu, Hitler nariadil zničenie poľského vedenia a inteligencie.  Oblasť okolo Osvienčimu bola pripojená k Nemeckej ríši ako súčasť Sliezska a od roku 1941 Horného Sliezska. 

Prvé splynovanie v Osvienčime, skupiny sovietskych vojnových zajatcov, sa uskutočnilo v auguste 1941, čo väčšina historikov považuje za prvú fázu holokaustu, kedy bolo pri masových streľbách zavraždených 500 000 – 800 000 sovietskych Židov a miestnych kolaborantov. Na konferencii vo Wannsee v Berlíne 20. januára 1942 Reinhard Heydrich načrtol konečné riešenie židovskej otázky starším nacistom a od začiatku roku 1942 nákladné vlaky dopravovali Židov z celej okupovanej Európy do nemeckých vyhladzovacích táborov v Poľsku: Osvienčim, Belžec, Chelmo, Majdanek, Sobibór a Treblinka.Väčšina väzňov bola pri príchode splynovaná. 

Z 1,3 milióna ľudí privlečených do Osvienčimu bolo zavraždených 1,1 milióna. Počet obetí zahŕňa 960 000 Židov, z ktorých 865 000 bolo hneď pri príchode splynovaných, 74 000 etnických Poliakov, 21 000 Rómov, 15 000 sovietskych vojnových zajatcov a až 15 000 ďalších Európanov.  Tí, ktorí neboli splynovaní, boli zavraždení hladom, vyčerpaním, chorobami, individuálnymi popravami alebo bitím. Mnohí boli zabití počas lekárskych experimentov. 

Keď sa sovietska Červená armáda blížila k Osvienčimu v januári 1945, SS poslala väčšinu obyvateľstva tábora na západ na pochod smrti do táborov v Nemecku a Rakúsku.

Sovietske jednotky vstúpili do tábora 27. januára 1945 – deň, ktorý si od roku 2005 pripomíname ako Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Preživší Primo Levi, Viktor Frankl a Elie Wiesel napísali spomienky na hrôzu a utrpenie, čo zažili a tábor sa stal dominantným symbolom holokaustu. V roku 1947 Poľsko založilo Štátne múzeum Auschwitz-Birkenau na mieste Osvienčim I a II a v roku 1979 ho UNESCO zaradilo na zoznam svetového dedičstva.

Po holokauste druhej svetovej vojny sa medzinárodné spoločenstvo spojilo pod heslom „Nikdy viac“. Memento, ktoré sa v súčasnosti vo viacerých štátoch Európy snažia vymazať z historickej pamäte národov, rehabilitujú nacistických kolaborantov a oslavujú ich ako národných hrdinov.

V Európe sa znovu zmráka a vracia sa nacizmus, aby bol opäť zneužitý na geopolitické ciele – dokonca aj tam, kde najviac pomáhame, opäť vidíme odznaky s Totenkopfom, lebkou SS. Buď česť a sláva tým, ktorí nebudú na oslavách oslobodenia koncentračného tábora Osvienčim, ale ktorí bojujú za to, aby sa to už nikdy neopakovalo.

Dana Bystrická