KultúraEtela Farkašová recenzuje Zelinku: Ako by sme mohli/mali žiť

Etela Farkašová recenzuje Zelinku: Ako by sme mohli/mali žiť

-

Etela Farkašová recenzuje Zelinku: Ako by sme mohli/mali žiť

Milan Zelinka: NA OKRAJ KULTÚRY, NA OKRAJ ŽIVOTA(ESEJE, ÚVAHY, FEJTÓNY, POZNÁMKY,SPOMIENKY) ROKY 1996 – 2016. Ilustrácie Alexandra Vasiľová. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2019, 1. vyd., 224 s., ISBN 978-80-8202-082-6 (viaz.)

Milan Zelinka patrí k výrazným predstaviteľom súčasnej slovenskej literatúry, už desaťročia pôsobí úspešne na literárnej scéne, jeho prózy zaznamenali viaceré významné úspechy (vrátane ceny Anasoft litera). Zelinka je aj autorom mnohých úvah, fejtónov, esejistických a publicistických textov, v ktorých tematizuje aktuálne otázky našej súčasnosti či sa už týkajú sféry umeleckej tvorby, umenia a kultúry vôbec, alebo každodenného všedného živo-ta. Takto tematicky zameraný je aj súbor žánrovo pestrých textov, ktoré autor zaradil do knihy Na okraj kultúry, na okraj života (eseje, úvahy, fejtóny, poznámky, spomienky).

Zelinka sa tu opäť predstavuje ako nielen pozorný, citlivý, ale aj kritický komentátor spoločenskej situácie na Slovensku v posledných dvoch desaťročiach, jeho pohľad však zároveň presahuje vymedzené obdobie. Ide totiž o pozorovateľa a komentátora historicky poučené-ho, zohľadňujúceho širšie dobové kontexty, inak povedané, je to autor „čítajúci“ súčasnosť aj cez poznatky o minulosti a predstavy o budúcnosti, takáto časová troj-rozmernosť je prítomná najmä v úvahách o vážnych spoločenských témach.

- reklama -

Kniha potvrdzuje autorovu vernosť „svojím“ problémovým okruhom, takisto výrazovým prostriedkom, ktoré sa už osvedčili v jeho predcházajúcej tvorbe. Zelinka je tematicky síce ukotvený najmä v prostredí východného Slovenska, no dotýka sa celospoločenských problémov, regionálne a parciálne prechádza vďaka prístupu k téme a jej uchopeniu do celoslovenského, univerzálneho. Charakteristické aj v tomto prípade je prelínanie vážneho s komickým, ba aj groteskným či satirickým, vznešeného so všedným, obyčaj-ným, až banálnym. A tak popri úvahách o pod-state básne a básnictva, o pôsobení hudby, o filme, rozhlase, televízii, o viacerých osobnostiach našej i svetovej literatúry sú v knihe zastúpené úvahy a mikropríbehy hovoriace o živote „obyčajného“ človeka, o jeho starostiach, radostiach, túžbach i sklamaniach.

Zelinka sa vyznáva zo svojich literárnych lá-sok, v knihe nájdeme jeho úvahy o tvorbe viacerých našich i svetových spisovateľov, ako napríklad Taras Ševčenko, Jan Skácel, Štefan Mo-ravčík, Štefan Strážay, Andrej Platonov, Ota Pavel, Ludvík Aškenázy, Pavol Vilikovský, Vincent Šikula, Eva Fordinálová, Rudolf Dobiáš, Milka Zimková, Mikuláš Kasarda, Stanislav Rakús… Sú to vlastne nielen recenzné postrehy, ale aj osobné vyznania, pocty spomínaným autorom, vyjadrenie očarenia ich tvorbou, takéto vyznania vyslovuje Zelinka aj časopisom ako Slovenské pohľady či Literárny týždenník a aj Slovenskému rozhlasu…

V knihe sú zahrnuté úvahy o povahe umelec-kej tvorby vo všeobecnejšej rovine, ale aj o konkrétnejších umeleckých fenoménoch. Pôsobivá je hneď prvá esej Báseň ako jediná možnosť, v ktorej autor prirovnáva básnický talent ku krížu, umelecká tvorivosť predstavuje, ako píše, v istom zmysle kríž, na ktorý je básnik ustavične pribíja-ný, no ktorý mu zároveň dáva možnosť z výšky dovidieť ďalej a lepšie ako vidia tí mimo kríža… Básnickej tvorbe venuje aj esej O poézii, v ktorej básnenie vníma ako eticko-estetické posolstvo, ako „listy, ktoré posiela človek človeku…“ Upútala ma takisto esej Literatúra ako spôsob pohybu, kde sa rozvíja zaujímavá predstava o možnom stretnutí viacerých literárnych postáv z rozličných diel od rozličných spisovateľov, nepovšimnutý ne-ostáva ani vzťah literatúry a skutočnosti…

- Advertisement -

Sympatické mi je autorovo vymedzenie kritérií kvality literárneho diela, pre Zelinku je predo-všetkým dôležité, aby beletria ľudí zbližovala, nie rozdeľovala, aby ich motivovala k dobru, prípadne k zápasu oň (v súčasnosti je to veľmi aktuálne kritérium), motív hľadania „ľudského brata“, a vôbec príbuznosti, spojenia, solidarity sa v textoch vyskytuje vo viacerých podobách.

K ďalším témam Zelinkovho rukopisu patrí téma citlivého a zodpovedného vzťahu k prírode, jej ochrany, ale aj téma vzťahu mesta-vidieka, medzigeneračných vzťahov, ďalej téma domova, identity, kultúrnej kontinuity, morálnych hod-nôt. Autor neobchádza ani problematiku chudoby, násilia (v živote i v umení), ktorého ustavične pribúda, zamýšľa sa nad fanatizmom, ktorý spája s absolútnym nedostatkom kritického myslenia, nad silou stereotypov, predsudkov a pred-pojatostí najrôznejšieho typu, nad ich škodlivý-mi následkami.

Opakovane sa vracia k téme spoločenského postavenia spisovateľa či intelektuála, a aj samotného umenia, celej kultúry v našej spoločnosti, v tejto súvislosti zdôrazňuje význam dialogických stretnutí, potrebu kritických oponentov alebo aj obohacujúci vplyv podnetov zvonka, pritom nezabúda pripomenúť, že otvorenosť vo-či vonkajším impulzom nemá viesť k sprenevere svojej vlastnej identity. Autorovej pozornosti neujdú otázky médií a ich vplyvu na človeka, na je-ho myslenie, na vnímanie spoločnosti, pochopiteľne neobídu sa tu ani otázky mediálnych manipulácií, ktorých sme takými častými svedkami. Zelinka sa aj v novej knihe prejavil ako empatický pozorovateľ toho, ako a čím žije dnešný človek tu, u nás na Slovensku a čo by sa malo v našich životoch zmeniť. Píše o morálke, no nemoralizuje, jeho texty sú neraz odľahčené, úsmevné, no neraz hovoria aj o ťažkých a neradostných veciach ľudského života. Autor síce v názve knihy opakuje výraz „na okraj“, hovorí však aj o veciach neokrajových, ba priam podstatných.

Zelinkov súbor esejí, fejtónov, poznámok, spomienok Na okraj kultúry, na okraj života má svojimi tematickými okruhmi, ale aj zrozumiteľným a jasným spôsobom spracovania šancu oslo-viť a zaujať širšie čitateľské vrstvy, podnietiť ich k premýšľaniu o tom, čím sme prešli za posledné dve dekády. A aby som pripomenula časovú trojrozmernosť autorových úvah, o ktorej som sa zmienila v úvode, dodám, že Zelinka píše nie-len o tom, ako žijeme dnes, či ako sme žili včera, ale aj o tom, ako by sme mohli/mali žiť v ďalších rokoch.

Etela Farkašová, Literárny týždenník

Vážení priaznivci Veci Verejných

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu.

Čakajú nás zásadné politické udalosti – referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

Vo Veciach verejných stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné… Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity.

Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať Veci verejné.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..

Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

 

spot_imgspot_img

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás