Zahraničné zaujímavéTvrdá odpoveď Číny na výčitky ministra Blinkena na stretnutí...

Tvrdá odpoveď Číny na výčitky ministra Blinkena na stretnutí v Anchorage

-

Tvrdá odpoveď Číny na výčitky ministra Blinkena na stretnutí v Anchorage

Koncom týždňa sa v Anchorage na Aljaške stretli predstavitelia novej Bidenovej administratívy so svojimi čínskymi protipartnermi na prvých rozhovoroch na najvyššej úrovni. Za americkú stranu to bol hlavne minister zahraničných vecí Antony Blinken a poradca prezidenta pre otázky národnej bezpečnosti Jake Sullivan. Za čínsku stranu to bol minister zahraničných vecí Wang Ji a predseda zahraničného výboru KS Číny Jang Ťie-čch.

(zdroj)

Na úvod pred kamerami zvyknú byť tieto stretnutia len stručné a nudné, majú trvať len niekoľko minút. Minister Blinken však začal zostra (pozn. red.: očividne v USA nečítajú naše články) a oznámil svetu, že USA plánujú pri rokovaniach otvoriť otázku porušovania ľudských práv v Honkongu, čínskej agresie voči americkým spojencom v juhovýchodnej Ázii a kybernetickým útokom Číny voči americkým spoločnostiam. Spolu s faktom, že necelých 24 hodín pred začiatkom rozhovorov vydali USA nové sankcie voči predstaviteľom Číny a aj s miestom stretnutia – na Aljaške, to bol jasný signál pritvrdenia postoja USA pod Bidenom voči Číne.

Čínski predstavitelia však tomuto tvrdému útoku neostali nič dlžní. Minister Wang Ji svojou úvodnou rečou zrušil zavedený protokol a takmer 20 minút v ostrom tóne odpovedal americkej strane, že Čína nemieni pasívne trpieť, aby USA takto verejne útočili na čínsky ľud, keď ony samy majú dosť problémov s dodržovaním ľudských práv doma.

The Guardian sa už titulkom pýta, či toto stretnutie nastolilo trvalý nový tón dialógu medzi USA a Čínou.


Postoj Číny

(zdroj)

Čínska tlač informuje podrobne aj o odpovedi predstaviteľov Číny (kompletný prepis v angličtine je tu) a celkovo toto prvé stretnutie novej administratívy USA s čínskou stranou hodnotí ako americký debakel a že sa Američania „vyfarbili“. Jang Ťie-čch totiž partnerom vo svojej dlhej reči pripomenul, že týmto rozhovorom predchádzal telefonický dohovor prezidentov Číny a USA a že sa dohodli, že vzájomné vzťahy posunú na vyššiu úroveň a k zlepšeniu spolupráce. Tieto rozhovory mali byť naplnením tohto prezidentského dohovoru.

Avšak zdá sa, že USA sa znovu vrátili k obvyklému tónu z čias studenej vojny a chcú druhých poučovať, ako sa majú chovať. Chcú s Čínou jednať z pozície sily. Ale USA už majú skúsenosť s vojenskou konfrontáciou s Čínou a nedopadlo to pre USA najlepšie (pozn. red.: narážka na kórejskú vojnu začiatkom 50-tych rokov). USA nie sú oprávnené rozprávať s Čínou z pozície sily a Čína to nebude pasívne znášať. USA majú svoju formu demokracie a Čína svoju. USA by mali prestať druhým národom vnucovať svoju predstavu o demokracii.

Minister Wang Ji tiež povedal: „Čína nikdy v minulosti neakceptovala neodôvodnené obvinenia a ani ich nebude akceptovať v budúcnosti. Na druhej strane tiež očakávame, že sa USA zdržia takéhoto hegemonistického zasahovania do vnútorných vecí Číny. Toto musí prestať. Prijali sme vaše pozvanie a prišli sme sem. Avšak tesne pred našim príchodom ste uvalili nové sankcie na Čínu. Nemyslím, že toto je dobrý spôsob, akým sa prejavuje pohostinnosť. Ak sa USA pokúšajú takýmto spôsobom získať určitú výhodu v rozhovoroch, obávam sa, že ste sa prepočítali. Takto môžete len demonštrovať svoju slabosť a neschopnosť. Na postoj Číny to však nebude mať vôbec žiadny vplyv. Neotrasiete tak vôľou čínskeho ľudu.


Mier je lepší ako vojna

(zdroj)

V tejto súvislosti je zaujímavý komentár austrálskych ABC News už svojim titulkom: „Schyľuje sa k vojne medzi USA a Čínou a Austrália sa ocitla uprostred bojiska“. Austrálčanom kvôli svojej geopolitickej polohe nie je všetko jedno. Varujú Američanov, že oni možno už na kórejskú vojnu zabudli, ale v Číne každý december oslavujú veľké víťazstvo nad americkým imperializmom. V roku 1950 sa v decambri skončil dvojmesačný pochod čínskych „dobrovoľníkov“ od čínskych hraníc až po 38. rovnobežku a pre USA to bol najdlhší ústup ich vojsk v histórii. Američanom treba povedať, píšu Austrálčania, že Číňania sa USA nebáli vtedy a nebudú sa ani dnes.

Austrálčania vedia, že v prípade vojenského konfliktu medzi USA a Čínou nemôžu ostať neutrálni. Sú spojencami USA. Ale uvedomujú si, že výsledok takej vojny by bol pre všetky krajiny v oblasti katastrofálny a spolu s ďalšími regionálnymi mocnosťami, Japonskom a Indiou, sa dlhodobo snažia nachádzať mierové riešenia. Lebo, pripomína sa v článku, USA tiež pomohli Číne, aby sa otvorila svetu, stala sa svetovým dodávateľom a vďaka USA ekonomicky vyrástla. Mierová spolupráca oboch mocností by rozhodne bola prospešnejšia ako konflikt.


3 KOMENTÁRE

  1. Ach, tak súdruhovia bránia vôľu čínskeho ľudu? Som nevedel… A ako? Tým, že ho ich dystopický režim odpočúva a sleduje ako sa len dá?
    Inak hrdá Austrália je už ekonomicky pod čínskou nadvládou, čínske firmy skúpili celý južný pacifik a mnoho firiem aj v Európe, robia si nároky na rybolov a ťažbu v cudzích vodách a šikanujú štáty po celom svete. V tomto už dávno prekonali USA.
    Po internete sa šíri hláška: China is asshole.

    • Pozrime sa, pán je jednostranne informovaný o špehovaní ľudí, ale na ohováranie to stačí. Práve som sa dočítal, že vo Francúzsku čelí súdnej žalobe Ikea za špehovanie svojich zamestnancov a uchádzačov o zamestnanie:
      https://www.theguardian.com/business/2021/mar/22/ikea-goes-on-trial-in-france-accused-of-spying-on-staff
      Píše o tom hlavný prúd, takže žiadni „Putinovi agenti“.
      Je nám jasné, že aj súdruhovia v Číne robia veľa chýb, ale chceme sa na svet dívať triezvo a s touto naivnou propagandou choďte na iné portály.

      • Asi som začal zbytočne sarkasticky. Ale za najväčšiu hrozbou dnes považujem Čínu, takže im netreba zbytočne fandiť len preto, že nemáme radi USA. K Rusku som sa vôbec nevyjadroval.
        Že Ikea čelí žalobe, je dobre a ak sa to ukáže byť pravda, tak nech si to zlízne – presne tak to má byť. V Číne by sa šéf Ikei asi „stratil“ aj s celým manažmentom, keby sledovačky posielali niekde inde ako miestnej vláde.
        Som si vedomý, čo všetko napáchali Spojené štáty po svete, no akokoľvek mám k nim rezervovaný postoj, s ich politikou voči Číne som 100% na ich strane.
        Číňania v poslednej dobe získali po svete taký ekonomický vplyv, že USA sú už asi jediná krajina, ktorá si ich môže dovoliť otvorene kritizovať. Ešte aj tá Austrália, ktorá na vlastnej koži zažíva čínsku arogantnú politiku aj s polovicou juhovýchodnej Ázie, drží radšej sklapnuté uši.
        Osobne ma mrzí politika USA voči Rusku, ktoré by mohlo (a teraz špekulujem – nevidím do zákulisia) byť silným spojencom, takto nás všetkých zvalcuje číňan, lebo jastrabi v zákulisí USA asi dúfajú, že uchmatnú niečo zo Sibíri alebo čo. Považujem za pravdepodobnejšie, že by ich v tomto predbehla Čína, keby k niečomu došlo.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Advertisement -spot_imgspot_img

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás