Igor Matovič sa správa ako absolutistický panovník. Za viac ako desať rokov v politike ešte nepochopil, že starostovia a primátori nie sú vládni komisári a že ich nadriadeným nie je vláda, ale občania, ktorí ich zvolili. Štruktúra jeho patologickej osobnosti je síce jasná, ale práve on nevyhral voľby tak, aby mal väčšinu a je základnou povinnosťou jeho koaličných partnerov, aby ho korigovali. Iste, nedá sa to čakať od ministrov z OĽANO či SME RODINA, ale aspoň od ministerky by sa žiadala základná informácia o pomere štátnej správy a samosprávy. Pokus o presadenie takéhoto zákona by bol zjavne protiústavný, a treba dúfať, že táto koalícia neklesne tak hlboko, aby takýto paškvil prijala ako ústavný zákon. Spor medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom je ozajstný, len má niektoré špecifiká. Na jednej strane ukazuje šialenú Matovičovú zbabelosť, pretože nedokáže nájsť odvahu Richarda Sulíka odvolať, na strane druhej sa ukazuje, že bossing (časté a verejné ponižovanie, zadávanie nesplniteľných úloh, vysmievanie, hrubé zaobchádzanie, skrátka nepochybná šikana) na Sulíka nezaberá. Igor Matovič stráca nervy, percentá a posledné zbytky vážnosti, pričom Richard Sulík preferenčne rastie. Sulík je splachovací a teflonový, otázne je, dokedy takýto prístup voči sebe tolerovať. Obsedantná predstava Matoviča, že celoplošné testovanie musí byť , dostáva ťažko chorobné rozmery. Zrušil v podstate všetky poradné orgány vlády, lebo kompetentní experti si dovolili spochybňovať jeho choré a nekompetentné nápady. Otázne je, ako sa k týmto jeho nápadom postavia koaliční partneri. A je škandalózne, že choré názory Igora Matoviča chce koalícia len korigovať, nie zásadne zastaviť. Veľkým bonusom pri korigovaní Igora Matoviča je jeho zjavná neschopnosť prevziať na seba zodpovednosť za nepopulárne opatrenia. Jeho zbabelosť nemá hraníc a koalícia by toto nemala tolerovať, ale naopak využiť. Až po uzávierke ankety mal tlačovú besedu zástupca rodiny Lučanských Miroslav Radačovský. Usvedčil ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú prinajmenšom zo zatajovania skutočnosti, reálne však zo lži. Bol generál Milan Lučanský aj v Banskej Bystrici? Alebo ho v Ružomberku strážili bachári z Banskej Bystrice? Prečo problém nedokázali vyriešiť predstavitelia Zboru väzenskej a justičnej stráže len z kilometer vzdialenej väznice v Ružomberku? Prečo to nikdy neodznelo ? Čo Mária Kolíková tají?. Takéto postupné zamotávanie sa do lží sa jej nakoniec môže stať osudným. Posledná poznámka: člen komisie na preskúmanie tragickej smrti generála Lučanského Marián Kotleba konštatoval, že incident s generálom toho 9.12 určite nebol pokusom o samovraždu. Čo z toho však vyplýva? Spôsobil si zranenie sám? Alebo dostal nakladačku? Prečo bol v Trenčíne na psychiatrickom oddelení? Vyšetrovanie tragédie generála Milana Lučanského vyvoláva stále viac otázok, ale zatiaľ žiadne uspokojivé odpovede. Treba teda len dúfať, že pravda naozaj nakoniec vyjde najavo.

Pin It on Pinterest

Share This