V dvojmesačníku amerického časopisu Foreign Affairs, ktorý vydáva Rada pre zahraničné vztahy (CFR) – nezisková organizácia (nadácia) so sídlom v New Yourku a ďalšoukanceláriouvo Washingtone, DC, bol dňa 24. apríla uverejnený spoločný článok – výzva Eduarda Hegera, Petra Fialu a Mateusza Morawieckeho pod titulkom: „Slobodný svet musí udržať kurz v otázke Ukrajiny“, ktorý je užitočné prečítať si v celom znení, aby sme s konečnou platnosťou vzali na vedomie, komu naša dočasne poverená vláda, požívajúca 85 % nedôveru, proti väčšinovej vôli občanov Slovenskej republiky, bez výhrad lokajsky slúži.

Rada pre zahraničné vztahy USA sa špecializuje na americkú zahraničnú politiku a medzinárodné vzťahy. Jej vedúcimi členmi sú politici, štátni tajomníci, riaditelia CIA, bankári, právnici, profesori a vlastníci mediálních agentúr. Podporuje globalizáciu, voľný obchod, znižuje finančné regulácie nadnárodných korporácií a rozvíja politické odporúčania, ktoré odrážajú jej ciele.

CFR vydáva časopis Foreign Affairs, prevádzakuje študijný program Davida Rockefellera, ktorý ovplyvňuje zahraničnú politiku a okrem iného aj komunikáciu s médiami a publikovanie o otázkách zahraničnej politiky.

Na stránkach časopisu objavujú známe mená amerických verejných činiteľov a politických lídrov: Hillary Clinton, Donald H. Rumsfeld, Coli L. Powell, Zbigniew Brzezinski, atď.

Spoločný článok troch premiérov (jedného dočasne povereného) Eduarda Hegera, Petra Fialu a Mateusza Morawieckeho z 24. apríla 2023:

Slobodný svet musí udržať kurz v otázke Ukrajiny – Zmrazený konflikt alebo čiastočné víťazstvo nič nevyrieši

„Európanov inšpirovala februárová návšteva amerického prezidenta Joea Bidena vo Varšave a Kyjeve. Biden opätovne potvrdil, že hoci sú Spojené štáty ďaleko, sú oddané slobode v Európe – a chápe, rovnako ako my, že Ukrajina bojuje za slobodu nás všetkých.

Ukrajina nechce byť vo vojne s Ruskom. Ani my. Je však čoraz jasnejšie, že Rusko sa už dávno rozhodlo, že je s nami vo vojne. Kremeľ už mnoho rokov systematicky podkopáva medzinárodnú stabilitu a bezpečnosť porušovaním medzinárodného práva, používaním alebo hrozbou použitia sily a podkopávaním demokratických inštitúcií prostredníctvom politickej a hybridnej vojny. Jej akt agresie voči Ukrajine je len najextrémnejším prejavom týchto prebiehajúcich akcií.

Našu výzvu by sme mali brať vážne: ak Rusko vyhrá a Ukrajina padne, stredná Európa môže byť ďalšia. V súlade s tým, porážka Ruska teraz, na Ukrajine, zníži šance, že podporovatelia Ukrajiny budú musieť neskôr preliať svoju vlastnú krv a ďalší poklad. Vyšle jasný signál, že zmrazené konflikty a nekonečné vojny nemajú v našom regióne miesto. A tyranom všade na svete dá jasne najavo, že agresia nebude odmenená a diktátorom nebude dovolené rozdeliť planétu do sfér svojho zlého vplyvu.

Aj preto musíme pokračovať v podpore Ukrajiny, kým sa ruské sily úplne nestiahnu z jej územia, čím definitívne ukončíme revanšizmus a imperializmus Kremľa. Ukončiť vojnu s Ruskom, ktoré stále vlastní Krym a územia na východnej Ukrajine, by bolo ako vydať otvorenú výzvu všetkým autoritárskym šialencom, ktorí si myslia, že je v poriadku napadnúť svojich susedov na základe vykonštruovaných, nenávistných príbehov a pritom zabiť stovky alebo tisíce nevinných civilistov .

Stručne povedané, mier môže prísť len za podmienok Ukrajiny. Zmrazenie konfliktov je obľúbený spôsob, ako si Rusko kupuje čas, predstieraním, že ukončuje vojnu, ktorú začalo. Zmrazený konflikt by z dlhodobého hľadiska nepriniesol stabilitu ani nezlepšil bezpečnosť alebo hospodárske podmienky. Skôr by to umožnilo Rusku preskupiť sa a obnoviť svoje sily, zatiaľ čo by pokračovalo vo vedení politickej vojny a exporte svojej imperiálnej ideológie.

V PRVEJ LÍNII

Sme hrdí na to, že Európa sa tvárou v tvár ruskej agresii postavila spolu. Počas našej vlastnej histórie sme zažili ruský revanšizmus, totalitarizmus, okupáciu, deportácie a masakre. Stredoeurópania pred týmito nebezpečenstvami už mnoho rokov varujú. Ako vedúci predstavitelia štátov, ktoré sú v prvej línii tohto širšieho boja, sme od prvého dňa vedeli, že naše krajiny musia zohrávať mimoriadne ústrednú úlohu. Naša história nás tiež naučila, že je dôležité postaviť sa zlu a podporovať tých, ktorí sa bránia. Preto lídri z nášho regiónu ako prví navštívili prezidenta Volodymyra Zelenského v obliehanom Kyjeve. To je tiež dôvod, prečo naše národy prijali milióny utečencov – a od prvých dní ruskej invázie posielali vojenskú, ekonomickú a humanitárnu pomoc na Ukrajinu.

Povzbudzuje nás aj to, že vojna vniesla do transatlantickej aliancie novú energiu. Mnohí členovia NATO teraz robia pre zvýšenie výdavkov na obranu a modernizáciu svojich ozbrojených síl viac ako kedykoľvek predtým v histórii aliancie. Keďže na júlovom summite aliancie vo Vilniuse prijímame nové záväzky, musíme pokračovať v modernizácii našich obranných plánov a zvyšovaní pripravenosti našich síl. Je jasné, že naša spoločná bezpečnosť si bude vyžadovať ešte viac zdrojov, finančných aj ľudských, aby sme si v budúcnosti udržali vojenskú a technologickú výhodu. Európania preukázali, že sú schopní niesť svoj spravodlivý podiel bremena; naša vojenská podpora Ukrajine tiež znamená, že pomáhame nášmu vlastnému obrannému priemyslu, čím posilňujeme transatlantickú alianciu. Toto je dôležitý princíp našej pomoci: pomoc Ukrajine neznamená narušenie našich vlastných obranných schopností.

Teraz nie je čas poľaviť v našom odhodlaní. Ako sa boj na bojisku túto jar zintenzívňuje, pozeráme sa na leto a jeseň. Musíme naďalej stáť pri Ukrajine bez výhrad alebo akýchkoľvek výhrad. To zahŕňa zabezpečenie toho, aby dostala všetky zbrane a finančnú pomoc, ktoré potrebuje na porážku Ruska a úplné obnovenie svojej suverenity a územnej celistvosti. Ide o legitímnu požiadavku demokraticky zvolenej ukrajinskej vlády. Naša doterajšia vojenská podpora sa ukázala ako životne dôležitá v boji. Vzhľadom na bezohľadné ostreľovanie a cielené útoky zo strany Ruska by sa a priori nemal vylúčiť žiadny typ konvenčnej zbrane. A hoci sa zhodneme na tom, že záleží na tom, aké typy zbraní sú dodané, niekedy je ešte dôležitejšie, ako rýchlo a odvážne robíme tieto rozhodnutia. Každé zaváhanie, každé oneskorenie je pre Ukrajinu nebezpečné. Dať jej pákový efekt, ktorý potrebuje na víťazstvo, je najlepší spôsob, ako sa vyhnúť zdĺhavej vojne. A mali by sme pamätať na to, že ľudia na Ukrajine sledujú naše opakujúce sa diskusie o type zbraní, ktoré váhame dodať; Keďže niektorých z nás môže lákať únava z vojny, Ukrajinci naďalej bránia svoju krajinu a svoje životy.

Vítame nedávne obvinenie ruského prezidenta Vladimíra Putina Medzinárodným trestným súdom; je dôležité, aby súd pokračoval vo vyšetrovaní vojnových zločinov spáchaných na Ukrajine. Je však tiež čas zriadiť špeciálny tribunál, ktorý bude brať ruské najvyššie vedenie na zodpovednosť za zločin agresie, ktorý spáchalo. Vypočuli sme si výzvu Ukrajiny a Rada Európy, inštitúcie EÚ a viac ako 30 krajín vyjadrili podporu zriadeniu medzinárodného trestného tribunálu ad hoc, ktorý by mal tento mandát. Navrhujeme tiež konfiškáciu ruských aktív a rezerv, ktoré sa na Západe odhadujú na 350 až 400 miliárd dolárov. Tieto finančné prostriedky by sa mohli a mali použiť na povojnovú obnovu Ukrajiny.

PO VOJNE

Nie je ani príliš skoro plánovať povojnové bezpečnostné záruky Ukrajiny. Na Ukrajine nebudú žiadne investície ani udržateľná obnova, pokiaľ nebude schopná brániť sa pred budúcou agresiou.

Budúcnosť európskej bezpečnosti musí byť založená na pevných základoch s NATO ako kotvou transatlantického spoločenstva, ktoré podporuje demokratické hodnoty, bezpečnostnú spoluprácu a mierové riešenie sporov. Na nadchádzajúcom summite vo Vilniuse bude musieť NATO odpovedať na zložité, ale nevyhnutné otázky o budúcnosti aliancie, vrátane jej vzťahu k Ukrajine a budúcej stratégie voči Rusku. V roku 2008 sa spojenci rozhodli, že budúcnosť Ukrajiny spolu s budúcnosťou Gruzínska by mala zahŕňať členstvo v NATO. Teraz je čas, aby aliancia stanovila jasnú a dôveryhodnú cestu členstva Ukrajiny tak, ako a kedy si to Kyjev želá a keď to podmienky dovolia. A dovtedy musíme byť pripravení poskytnúť bezpečnostné záruky nad rámec politických záruk, ktoré zabránia tomu, aby sa Ukrajina raz a navždy stala sivou zónou. Šedé zóny vytvárajú pre autoritárske režimy príležitosti na zasievanie nestability a zvyšovanie napätia.

Pokiaľ ide o Rusko, je spravodlivé povedať, že náš dlhodobý dvojúrovňový prístup, ktorý zahŕňa odstrašovanie aj dialóg, potrebuje modernizáciu. Odstrašenie a sila však musia byť jadrom nášho postoja; Dialóg môže slúžiť ako nástroj na vyjadrenie odhodlania a riešenie napätí, ale nemal by sa považovať za cieľ sám osebe. Po mnoho rokov sme trpezlivo zdieľali naše názory a nezhody s Ruskom v rôznych kontextoch, vrátane Rady NATO-Rusko, doteraz s malým účinkom. Rozhovor s múrom neprinesie zmenu ruského správania. Tvárou v tvár nefunkčnému dialógu musí byť NATO ako politicko-vojenská aliancia pripravené prispôsobiť svoju stratégiu za pochodu. Pred sedemdesiatimi šiestimi rokmi George Kennan v tomto časopise vyzval na politiku zadržiavania voči Sovietskemu zväzu. Podobné princípy možno uplatniť aj dnes, pričom vojenská sila, tvrdé sankcie, izolácia Ruska a transatlantická jednota slúžia ako kľúčové princípy našej stratégie.

Zdieľame tiež obavy Washingtonu o slobodu a bezpečnosť v indicko-tichomorskom regióne. Bezpečnosť je globálnou výzvou, rovnako ako náš spoločný boj za demokraciu a slobodu. Ak má Európa zostať celistvá a slobodná, americká angažovanosť a vodcovstvo zostanú kľúčové. Odhodlanie podporiť Ukrajinu však tiež pomôže odradiť agresiu v iných častiach sveta a vyšle signál, že tyrani nebudú upokojení, či už v Európe, Ázii alebo kdekoľvek inde. Tento odkaz bude obzvlášť jasný, keď Ukrajina vyhrá a Rusko bude porazené.

História má svoje momenty a toto je jeden z nich. Preto sme v Európe zintenzívnili úsilie urobiť viac v prospech zjednotenej Európy a obnoveného transatlantického vzťahu. A to je dôvod, prečo musíme zostať v kurze na Ukrajine, poraziť temné sily revanšizmu a podporovať Kyjev až do víťazstva.“

Americký zahraničnopolitický časopis ForeignAffairs už roky venuje zvýšenú pozornosť Viktorovi Orbánovi a Maďarsku.

20.septembra 2015 uverejnil článok „Problém Európy s Maďarskom“, v ktorom autor R. Daniel Kelemen k učeneckej kríze okrem iného napísal: „Rovnako ako jedno zhnité jablko môže pokaziť sud, jeden brutálny autokrat môže pokaziť politickú úniu. Keď si maďarský premiér ViktoOrbán upevnil moc a vybudoval čoraz autoritatívnejší režim, ohŕňal nos nad Európskou úniou, väčšinou mu to prešlo. V posledných rokoch bol Orbán pre úniu miernym zahanbením a vo svojej bezcitnej a krátkozrakej reakcii na prebiehajúcu učeneckú krízu sa stal hanbou. Orbánov režim, ktorý sa štylizuje do obrancu takzvanej európskej kresťanskej civilizácie, zanechal tisíce ľudí bez možnosti prekročiť hranice Maďarska smerom do Európy.“

Realita a vývoj v tejto otázke však dali za pravdu práve Viktorovi Orbánovi.

6. augusta 2014  Foreign Affairs uverejnil článok: „Moskovský trójsky kôň – V ideologickej vojne si Maďarsko vyberá putinizmus“, v ktorom o. i. uviedol: „Koncom minulého mesiaca maďarský premiér Viktor Orbán neoznámil nič iné ako rozchod svojej vlády s liberálnou demokraciou. Orbánove slová rozvírili vlny po celom Západe a jeho obhajcovia trvali na tom, že odmieta len to, čo nazval „liberálnym chápaním spoločnosti“ – v podstate bezohľadný kapitalizmus a sebecký individualizmus. Orbán však jasne dal najavo, že skončil aj s politickým liberalizmom a hrdo prijíma „neliberálnu demokraciu“, termín, ktorý vytvoril novinár Fareed Zakaria v roku 1997.“

Maďarskí voliči bezbrehý ultraliberalizmus odmietli aj v posledných voľbách, kedy opäť zvíťazila strana Fidesz v čele s Viktorom Orbánom.

6. apríla 2018 časopis uverejnil článok „Ako neliberálni lídri útočia na občiansku spoločnosť – To, čo sa deje v strednej Európe, je súčasťou väčšieho trendu“, v ktorom sa píše: „Minulý mesiac maďarský premiér Viktor Orbán urobil svoj najodvážnejší útok na občiansku spoločnosť. V prejave pri príležitosti 170. výročia maďarskej revolúcie v roku 1948 Orbán kritizoval „médiá udržiavané zahraničnými korporáciami a domácimi oligarchami, profesionálnymi najatými aktivistami, fiancovaných medzinárodným špekulantom, stelesnených v mene George Soros. Bohužiaľ, takáto rétorika sa neobmedzuje len na Orbána, ktorý sa preslávil tým, že sám seba nazýva „neliberálnym demokratom“. V celej strednej Európe sa čoraz viac prejavujú útoky na občiansku spoločnosť a nezávislé médiá, čo ohrozuje budúcnosť demokracie v regióne.“

Po posledných víťazných voľbách Viktora Orbána a jeho strany Fidesz uzrel svetlo sveta škandál pomenovaný ako „Kotúľajúce sa doláre“ a „Mikrodary“, kde sa samotný  líder pospájaných opozičných strán priznali k tomu, že za porazenie Orbána dostali hlavne z USA prostredníctvom horeuvedených subjektov peniaze vo výške 4 miliárd, na ktoré sa mali údajne pozbierať „drobní občania“ Spojených štátov vo forme „mikrodarov“, aby pomohli opozícii niekde v európskom Maďarsku konečne odstaviť Orbána.  Týmto tzv. „drobným američanom“ sa „zázrakom“ podarilo do týždňa pozbierať viac ako jednu miliardu. Výsledok volieb teda ukázal, že maďarská opozícia nebola dobrou investíciou pre donorov a vo veci navyše už konajú orgány činné v trestnom konaní. Maďarskí voliči sa rozhodovali o dvoch alternatívach svojho politického smerovania: Podporiť mier alebo vojnu. V Maďarsku vyhrali zástancovia mieru.

Dana Bystrická