Eduard Chmelár k tomuto videu na svojom Facebooku uviedol:
Toto video som nahrával ešte predtým, ako dnes popoludní strana Smer-SSD priniesla závažné dôkazy o tom, že polícia manipulovala výpoveďami spolupracujúcich obvinených. V normálnom štáte by to bol škandál prvej triedy. Na Slovensku? Televízia TA3 vypla priamy prenos po desiatich minútach a ostatné médiá (vrátane údajne mienkotvorných denníkov N, Sme či Pravda) veľké NIČ, ani riadok. Mohol by som vymenovať aj iné dôležité udalosti – napríklad keď odborári z celého Slovenska prišli podporiť do Beluše odborárskeho predáka, ktorého chce protiprávne vyštvať z fabriky vedenie nemeckej strojárskej firmy. Mediálne pokrytie? Nulové. Nezaujímali sa o to ani novinári, ani politici (s výnimkou mimoparlamentného hnutia Socialisti.sk). Pýtam sa, načo máme médiá a komu slúžia, keď si neplnia základnú povinnosť – informovanie verejnosti. Selektívne informácie nie sú spravodajstvom, ale propagandou. Znie to až neuveriteľne, že novinárov na dnešnej tlačovke nezaujímal obsah nahrávok, ale len to, odkiaľ ich smeráci majú. No nezaznamenal som, že by moralizovali nad tým, keď Daniel Lipšic podsúval Monike Tódovej výpisy z Threemy zo súdneho spisu, akým právom sa k nim dostali. Novinári už dávno neplnia svoje poslanie stáť na strane verejnosti a garantovať jej slobodu prejavu. Oni dnes stoja na strane mocenských elít a chránia vlastné komunikačné privilégiá, pričom sa snažia zničiť konkurenciu nedemokratickými prostriedkami. Viac sa dozviete z videa.
Ak chcete dostávať videá Drobnohľadu Eduarda Chmelára pravidelne, nezabudnite si ho pridať tlačidlom „Odoberať“ a na pripomínanie následne stlačte aj zvonček , aby vám neušla žiadna časť.
Viac vo videu:
Zdroj: Drobnohľad Eduarda Chmelára, Youtube
otázka znie, kedy nimi boli?
ako zopár sa určite našlo, to aj dnes, ale ako celok, kedy boli novinári strážcami demokracie?
… Eduard Chmelár je populista. Keď takúto nálepku ochrany más nacapí na každý pútač obchodník s pletkami so sídlom politbyra mejštrímu a centra propagandy úspešného odklonu kapitálu fabrikantov do daňových rajov a amerického sna hodinových milionárov, určite to bude definitívna a určujúca pravda trhokratúry. Preto Eduard Chmelár s takouto nálepkou hrubokožnej mediálnej mafie určite do parlamentu patrí napr. namiesto inseminátora kŕdeľ teritóŕií Boriska bytového.