Ak si niekto myslel, že väčšia úbohosť, ako bola tlačovka Hegera, na ktorej žobronil, aby ho prezidentka neodvolala, nie je možná, tak uplynulý týždeň to tlačovka strany Demokrati ak nie prekonala, tak aspoň vyrovnala. Partička zúfalcov na čele s Andreou Letanovskou a Eduardom Hegerom v zúfalej snahe aspoň nejako zaujať, dala bombastický názov tlačovke, na ktorej malo zaznieť zásadné vyhlásenie. Ak by sme žili v normálnom svete, tak reálne a adekvátne očakávanie by bolo, že tá tlupa zúfalcov pred verejnosťou prizná, že fatálne odborne, ľudsky aj politicky zlyhala, ospravedlní sa občanom za to extrémne preceňovanie svojich síl a za to, že sa kedy vôbec pchali do politiky a odstúpi s tým, že prípadne odporučí svojim nepočetným priaznivcom, nech radšej podporia aspoň ako-tak relevantné strany, ktoré majú podobný politický profil. Iste, pre ľudí, ktorí dlhodobo a systematicky sledujú našu politickú realitu, sú očakávania tohto racionálneho kroku blízke nule. Ale, ako sa hovorí, nádej zomiera posledná. Nakoniec sa ukázalo, že táto zúfalá skupinka, ktorá má panický strach pred poznanou nevyhnutnosťou, ktorá príde po 30. septembri, teda postávaním pred Úradom práce, na to išla spôsobom sebe vlastným. Miesto toho, aby si zachovala aspoň mikroskopické ostatky dôstojnosti, prerazila v kategórii politického gýču a úbohosti všetky dná. Naratív, vďaka ktorému sa chcú udržať v politike, je nasledovný: musíte nás voliť, lebo ak nie, Slovensko definitívne skolabuje. Bez nás skončí v rukách mafie, rozumej koalície, na čele ktorej bude Smer, alebo sa znova dostane do rúk psychicky nevyrovnaných figúrok ako Igor Matovič, Richard Sulík či krajne skompromitovaný Boris Kollár a tá hrôza, ktorú títo politici predvádzali tri a pol roka, bude aj naďalej pokračovať. Človek by sa aj zasmial, ak by to nebolo na zaplakanie. Neexistuje väčšia absurdita, ak niečo také zaznie z úst človeka, ktorý celý čas hlboký rozvrat svojej aj Matovičovej vlády nielenže toleroval, ale do roztrhania tela obhajoval. Niečo veľmi podobné robil aj Juraj Šeliga, Jaroslav Naď a v podstate celá táto partička, ktorá dnes s neskutočnou aroganciou verí na totálnu amnéziu a prostoduchosť svojich potencionálnych voličov. Budú to však mať veľmi ťažké: absolútnu väčšinu naivných a v podstate nepoučiteľných voličov totiž oslovuje Igor Matovič. A sotva sa nájde dosť takých, ktorí by takémuto ansámblu ešte mohli uveriť. Každopádne, tlačovka strany Demokrati môže nakoniec vojsť do dejín, teda aspoň ako nezamýšľaný vedľajší dôsledok. Ako som sa nedávno dozvedel, na Slovensku, konkrétne v Kremnici máme Múzeum gýča. Hegerov výkon na tlačovke, kde žobronil u prezidentky, aby ho neodvolala, ako aj tohtotýždňová tlačovka Demokratov by určite mala mať v tomto múzeu svoje čestne a nespochybniteľné miesto. Ostáva len nájsť formu, pod akou by bolo prezentované: ako nevydarený politický happening, politická performancia či politická persifláž s najväčšou koncentráciou gýča?