Z politického hľadiska je Čaputovej snaha politicky ostrakizovať Fica dôležitejšia než zostava novej vlády. Prezidentka zostavovala úradnícku vládu v úplnom rozpore s logikou. Ak mala záujem, aby prešla, tak mala nominácia ministerstva priebežne konzultovať so stranami, od ktorých očakávala podporu pri programoch vyhlásenia vlády. Miesto toho politikov postavila pred hotovú vec, použila klasický politický ťah fait accompli, teda postavila partnerov pred hotovú vec a až potom začala vyjednávať prípadnú podporu. No a na to si pozvala niektorých predstaviteľov politických strán, konkrétne celú koalíciu až na Veroniku Remišovú zo ZA ĽUDÍ a HLAS.

Nepozvala však SMER. A práve tento ťah má veľmi silný symbolický rozmer. V najmiernejšej interpretácii to znamená, že od strany SMERu neočakáva podporu úradníckej vlády. Oveľa silnejšie je však iné politické posolstvo. Dosiaľ sa Čaputová prejavila ako veľmi alibistická a vôbec nie aktivistka prezidentka. Týmto krokom však dalo jasne najavo, že urobí všetko pre to, aby sa SMER nedostal do vlády. Naznačila tým teda to, že je celkom možné, že porušujú ústavné zvyklosti a nepoverí zostavu vlády víťaza volieb. Naopak, pozvaním strany HLAS akoby znova dala jasne najavo, že HLAS už dostal „odpustky“ a hlavou líniou stratégov z politického pozadia je plne rehabilitovať HLAS a urobiť ho ďalšou budúcou koalíciou, ktorá by sa vyformovala na pôdoryse tej minulej, samozrejme bez OĽANO.

Tento trend potvrdil aj Boris Kollár, ktorý zrejme po dohode s palácom, posmešne vyhlásil, trocha neočakávane, že so Smerom koalície neplánuje. Iste, Kollárovo slovo nemá potrebnú váhu, ale je to dosť prefíkaný politik nato, aby takéto vyhlásenie vôbec dával, pretože mu zužuje manévrovací priestor. Tým, že to povedal, zrejme plní aj iné zadania. Len by si mal dať pozor, aby to ešte dal. Permanentný podvod na voličoch je totiž základom jeho politickej stratégie a v ostatnom prieskume dosiahol dno, pretože 5,6 % je už naozaj hranica prežitia. Ak bude Kollár vyhlasovať, že so Smerom sa nikdy nespojí, to môže byť pre jeho stranu aj koniec. Na päty mu totiž šliape otvorená kandidátka SNS, do ktorej vstupujú ďalšie nové osobnosti, tento týždeň to bol napríklad päťnásobný nitriansky župan Belica. V pondelok sa očakáva vstup osobností z Národnej koalície.

Naopak, po politickom harakiri šéfa Aliancie Kriszitána Forróa, ktorý prijal na kandidátku György Gyimensiho a odpudil tak frakciu Most-Híd, je úplne jasné, že tento projekt skončil. Aliancia sa tak vzdala pokusov byť parlamentnou stranou a v budúcnosti bude fungovať už len na komunálnej a regionálnej úrovni. No a György Gyimesi sa týmto nechcene stal „našim človekom“ (rozumnej národných, sociálnych a konzervatívnych síl) uprostred Maďarov, môžeme len poďakovať, aj keď to vlastne nechcel, vedľajším a nezamýšľaným produktom jeho epochálnej neschopnosti sa stalo aj niečo pozitívne…