Ukazuje sa, že bizarný spôsob vládnutia Igora Matoviča narazil na svoje limity. Rozbuškou alebo onou poslednou kvapkou, keď už pohár trpezlivosti koaličných partnerov pretiekol, bol nákup ruskej vakcíny Sputnik V poza chrbát koaličných partnerov a v jednom prípade dokonca proti vetu koaličného partnera. Nákup sám o sebe by za iných okolností nebol až takým problémom, ak by so sebou neniesol množstvo krajne neštandardných krokov. Koaliční partneri o tomto kroku neboli vôbec informovaní. Aj novinári sa o nákladných lietadlách Spartan mieriacich do Moskvy dozvedeli len náhodou, aj to len vďaka úniku informácií z riadenia letovej prevádzky. No a nakoniec bola celá kauza „zaklincovaná“ teatrálnym vítaním dodávky vakcíny Sputnik V na košickom letisku za účasti premiéra Igora Matoviča a ministra zdravotníctva Mareka Krajčiho. V konečnom dôsledku teda nákup vakcíny Sputnik V nebol primárnym dôvodom vládnej krízy, bol len jej spúšťačom. Premiér Igor Matovič týmto gestom metaforicky „napľul“ do tváre svojich koaličných partnerov a znova im dal jasne najavo, že ich názory ho nijako nezaujímajú a nevyrušujú.

Igorovi Matovičovi tento spôsob komunikácie v zásade doteraz vychádzal, keďže koaliční partneri, ktorí ho kritizovali, dlhodobo Sloboda a Solidarita (SaS) a v poslednej dobe aj ZA ĽUDÍ, sa nikdy nedokázali spojiť, zjednotiť a konať v zhode na základe vzájomnej dohody. Parlamentná a koaličná matematika totiž nepustí. Ani jedna z rebelujúcich strán nemá na to, aby dokázala „zdisciplinovať“ Igora Matoviča. Logicky tak jediným liekom na vynútenie zmien je úzka koordinácia stanovísk a požiadaviek dvojice strán ZA ĽUDÍ a SaS. Problém je však v tom, že v prípade strany ZA ĽUDÍ je to ešte zložitejšie. Strana je vnútorne rozdelená. Dvaja poslanci už odišli – Miroslav Kollár a Tomáš Valášek – a tretí Ján Benčík je na odchode. Strana Veroniky Remišovej sa rozpadá a tak musí niečo robiť. Musí, ale nechce a je to na nej vidieť. Brutálne pokorenie Veroniky Remišovej tak rezultovalo do ad hoc spolupráce s Richardom Sulíkom. Ten si uvedomoval, že sám proti Igorovi Matovičovi nič nezmôže, ale strategické spojenectvo s Veronikou Remišovou by mohlo mať reálne konzekvencie. Mohlo. Ak by spojencom nebola nerozhodná, neistá a slabá Veronika Remišová.

V tejto fáze nastáva hra nervovou. Je jasné, že Igor Matovič neuhne prvý. Bude spor hnať na hranu a do stredy budúceho týždňa sa ukáže, kto získa počas „oddychového času“ vyhláseného Borisom Kollárom viac žolíkov. Dnes je jasné, že lepšie karty má v ruke igor Matovič. Jediná šanca Richada Sulíka je, že sa zbaví mentálneho bloku a znova povalí vládu. No a potom dá bezprizorným sirotám z OĽANO na výber. Predčasné voľby do pol roka, alebo tri roky teplé miestečka v parlamente. Bolo by to veľmi riskantné, ale v tejto situácii je to asi jediné možné riešenie. V opačnom prípade prehrá všetko.

V týchto chvíľach prebieha v koalícii triedenie hlasov a spočítavanie žetónov. Je možné, že Igor Matovič pôjde do menšinovej vlády s toleranciou konzervatívcov, ktorých Veronika Remišová nazýva fašistami, kam patria Kuffovci a odídenci z ĽS Naše Slovensko (povedané Remišovej hantírkou fašistov). To by však bolo veľmi krehké a neisté spojenectvo. Musel by si to „pozichrovať“ aspoň polovicou klubu ZA ĽUDÍ. No a potom by nastala koaličná rabovačka. Financiami z fondu obnovy by mohol motivovať kde koho / kade koho. No a Boris Kollár ako najväčší politický biznismen v pokoji sleduje, čo sa robí a očakáva ponuky. „Drahá nevesta“ si bude vyberať, ktorý scenár lepšie zobchoduje.

Sme v polovici hry, ktorá môže trvať viacero kôl – častí, ale dnes je jasné, že lepšie karty v rukách má Igor Matovič. Každopádne je nad slnko jasné, že takmer vo všetkých scenároch ani on nevyviazne bez ťažkých strát.