Dňom 2. septembra 2021 začal svoju činnosť novozriadený Úrad na ochranu oznamovateľov. Týmto dňom prevzal základné úlohy a kompetencie, ktoré od čias pôvodného zákona z roku 2014 vykonávali inšpektoráty práce. Úrad je rozpočtovou organizáciou a jeho schválený rozpočet môže v priebehu kalendárneho roku znížiť len Národná rada Slovenskej republiky. Predsedu úradu volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky spomedzi kandidátov, navrhnutých vládou. Samotný zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov má v gescii Úrad vlády. Úrad pri svojom vzniku deklaroval, že sa vo svojom prístupe bude odlišovať od ostatných inštitúcií, nakoľko začína s čistým štítom, t.j. od nuly, takže daňoví poplatníci majú právo na verejné poskytnutie všetkých informácií o činnosti inštitúcie, ktorá žije z ich peňazí, či nejde o ďalší zbytočný úrad, ktorého úlohy by mohli v rámci príslušného rozšírenia naďalej plniť inšpektoráty práce. To len tak na zamyslenie v rámci úsporných opatrení, ktoré nás občanov čakajú a mnohí si naopak v súčasnej chudobe doprajú, resp. im bolo odídenou vládou dopriate.
Úrad začal prudkým zvýšením sankcií pre zamestnávateľov, ktoré sa javia až ako drakonické obzvlášť v súčasnej sociálnoekonomickej situácii a stavu, v akom sa mnohí zamestnávatelia nachádzajú. Toto zvýšenie Úrad odôvodňuje poukazom na svoje zámery zavedenia takých smerníc, ktoré zavádzajú účinné a odrádzajúce sankcie.
AK DENTONS, 7. júna 2023:„Dochádza k zavedeniu nových priestupkov, a zároveň aj k zvyšovaniu pokút za spáchanie takýchto správnych deliktov. Ako príklad uvádzame: Zvýšenie pokuty z pôvodných 2000 eur na 6000 eur za priestupok, zavedenie pokuty do 100 000 eur zamestnávateľovi, ktorý urobí voči oznamovateľovi alebo „chránenej osobe“ pracovnoprávny úkon bez súhlasu úradu, hrozí odvetným opatrením alebo sa pokúsi o odvetné opatrenie oznamovateľa či „chránenej osoby“, zavedenie pokuty do 30 000 eur pre zamestnávateľa, ktorý neprijal opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených pri kontrole plnenia povinností zákona alebo nepredložil úradu písomnú správu o opatreniach prijatých na odstránenie zistených nedostatkov.“
AK DENTONS pre úplnosť uvádza, že „medzičasom už zo strany úradu došlo aj k udeleniu PRVEJ POKUTY(teda ku dňu 7. júna 2023 !!!) za porušenie zákona o ochrane oznamovateľov. Výška pokuty nie je na hornej hranici, avšak toto nemožno považovať za trend v rozhodovaní o porušeniach povinností. Úrad na ochranu oznamovateľov funguje v Slovenskej republike takmer rok a pol, a teda ešte je len v procese tvorby rozhodovacej praxe v tomto smere a svoju činnosť zameriava na zvýšenie povedomia o tejto problematike, čo je podľa nášho názoru správny prístup.“
Účelom zákona je ochrana oznamovateľa tzv. whistleblowera, ktorý je definovaný ako fyzická osoba, ktorá v d o b r e j v i e r e urobí oznámenie orgánu príslušnému orgánu, ak sa dozvedela informácie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti počas trvania svojho pracovnoprávneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu. Oznámenie je teda potrebné urobiť v dobrej viere a v duchu zákona a práva mal postupovať aj špeciálny prokurátor v zmysle zásady, že z nepráva sa nedá urobiť právo, poznajúc rozdiel medzi použitím práva a zneužitím práva a analogicky prihliadať aj na súdnu zásadu iuranovitcuria, ktorá neznamená len to, že súd pozná právo, ale aj to, že si je zároveň vedomý účinkov, ktoré právo v podobe, v ktorej ho súd aplikuje, vyvoláva vo vzťahu k procesnoprávnemu alebo hmotnoprávnemu postaveniu nositeľa práva na súdnu ochranu svojich práv.
Každá fyzická osoba je v zmysle právnej úpravy, účinnej od od 01.07.2023, oprávnená urobiť: a) oznámenie a teda uviesť skutočností, o ktorých sa fyzická osoba dozvedela v súvislosti s pracovnoprávnym vzťahom alebo iným obdobným vzťahom a ktoré sa týkajú protispoločenskej činnosti, b) kvalifikované oznámenie a teda oznámenie, ktoré môže prispieť alebo prispelo k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo k usvedčeniu jej páchateľa.
Podľa § 46 ods. 1 písm. a), b) Zákona o štátnej službe príslušníkov PZ: Policajt sa m u s í dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že a) porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom alebo b) spáchal trestný čin.
Z účelu zákona, pre ktorý bol úrad zriadený, vyplýva, že ak by mohli dotknutí policajti požívať ochranu oznamovateľa voči svojmu zamestnávateľovi, ktorým je Ministerstvo vnútra SR, museli by oznámiť protizákonnú činnosť (kriminalitu) alebo iné protispoločenské konanie, ktorého sa dopustili vrcholoví predstavitelia ich zamestnávateľa, a to ešte predtým, ako im tento status účelovo priznal špeciálny prokurátor, pričom aj pri najsilnejšom znásilnení práva v tejto súvislosti zohráva rozhodujúcu úlohu vznesenie obvinenia, ako aj časová os, spočívajúca v dátume vznesenia obvinenia, teda nie ext post podávané oznámenie, ktoré je pre posúdenie veci v intenciách zákona nulitným úkonom, a preto nemôže vyvolať želané následky jeho aktérov. Za takto ad hoc vyfabrikovanou ochranou je výlučne politický boj všetkými prostriedkami, ktorý nemôže byť úspešný, čo musí byť známe aj aktérom v poradí druhého pokusu o „povalenie“ ďalšieho ministra vnútra, keď prvému, dokonca vlastnému, zorganizovali megarýchle odňatie poverenia.
Informácie z výročnej správy ÚOO za rok 2022
Počas kampaňových mesiacov zorganizoval ÚOO podujatia so zameraním na zvýšenie poznateľnosti úradu medzi laickou verejnosťou. Za účasti jednej z prvých oznamovateliek z Košíc a predsedníčky úradu sa v Bratislave konala akcia pod názvom: „Sme zvyknutí mlčať, keď ide o korupciu“, na ktorej vystúpili Martin Milan Šimečka, predsedníčka úradu, investigatívna novinárka Laura Kelloová z Aktualít, moderoval novinár z rádia Expres Braňo Závodský.
Taká istá akcia za rovnakej účasti ako v Bratislave sa konala v rámci talkshow o korupcii „Meníme staré pravdy na nové“ s obohatením o účasť policajného prezidenta Štefana Hamrana a šéfa Slovenskej inšpekcie životného prostredia Jána Jenča. Moderátorom bol Ján Gordulič.
V decembri úrad v spolupráci s Transparency International Slovensko (TIS) zorganizoval diskusiu „Cesta oznamovateľa –od podnetu k ochrane.“ Išlo o praktickú debatu odborníkov z praxe o tom, čím si prechádza oznamovateľ, ktorý sa rozhodne oznámiť nekalú činnosť svojho zamestnávateľa. Predsedníčka ÚOO Zuzana Dlugošová, prokurátor Ján Šanta, advokát, zastupujúci oznamovateľov Stanislav Ďurica z AK DENTONS a právnik Transparency International Slovensko Ján Ivančík hovorili o tom, na čo sa má človek pripraviť, ak chce oznámiť korupčné správanie alebo podvod v práci a ako vyzerá proces udeľovania ochrany oznamovateľom nekalej činnosti svojho zamestnávateľa. Motto úradu: „Sme nezávislá, na štátny rozpočet napojená inštitúcia s celoštátnou pôsobnosťou, ktorá chráni práva oznamovateľov, tzv. whistleblowerov. Máme jedinečnú kompetenciu zasiahnuť, ak zamestnávateľ prepustí alebo inak sa pomstí zamestnancovi, ktorý proti nemu oznámil niečo nezákonné.“
Úrad vo svojej výročnej správe za rok 2022 uvádza: „Spolupráca s tradičnými médiami je samozrejmou súčasťou komunikačného mixu, ktorý má za úlohu propagovať úrad a jeho aktivity smerom k širokej verejnosti. Počas roka bolo v médiách o úrade 508 zmienok a úrad publikoval 5 tlačových správ. Okrem štandardných správ v tlačených médiách či online článkoch dostal úrad priestor aj v rozhlasových a televíznych reláciách, kde najmä predsedníčka ÚOO komunikovala kompetencie a výsledky činnosti úradu. Ako už bolo spomenuté, úrad nadviazal aj mediálne partnerstvá – s denníkom SME v súvislosti s produkciou podcastu Neumlčaní a so spravodajským portálom Aktuality.sk pri online vysielaní diskusie úradu a TIS Cesta oznamovateľa – od podnetu k ochrane.“
V apríli bol úrad partnerom protikorupčného festivalu Pucung Nadácie Zastavme korupciu. V lete ako člen poroty súťaže Férový čin roka Komunity Nadácie Zastavme korupciu, ktorej cieľom je oceňovanie aktívnych a angažovaných mladých ľudí. Okrem toho úrad s TIS spoluorganizoval diskusiu Cesta oznamovateľa – od podnetu k ochrane. V rámci spolupráce s Nadáciou Pontis sa predsedníčka úradu podieľala na vzdelávaní členov Business LeadersFora.
Taká istá akcia za rovnakej účasti ako v Bratislave sa konala v rámci talkshow o korupcii „Meníme staré pravdy na nové“ s obohatením o účasť policajného prezidenta Štefana Hamrana a šéfa Slovenskej inšpekcie životného prostredia Jána Jenča. Moderátorom bol Ján Gordulič.
V decembri úrad v spolupráci s Transparency International Slovensko (TIS) zorganizoval diskusiu „Cesta oznamovateľa –od podnetu k ochrane. Išlo o praktickú debatu odborníkov z praxe o tom, čím si prechádza oznamovateľ, ktorý sa rozhodne oznámiť nekalú činnosť svojho zamestnávateľa. Predsedníčka ÚOO Zuzana Dlugošová, prokurátor Ján Šanta, advokát, zastupujúci oznamovateľov Stanislav Ďurica z AK DENTOS a právnik Transparency International Slovensko Ján Ivančík hovorili o tom, na čo sa má človek pripraviť, ak chce oznámiť korupčné správanie alebo podvod v práci a ako vyzerá proces udeľovania ochrany oznamovateľom nekalej činnosti svojho zamestnávateľa. Motto úradu: „Sme nezávislá, na štátny rozpočet napojená inštitúcia s celoštátnou pôsobnosťou, ktorá chráni práva oznamovateľov, tzv. Whistleblowerov. Máme jedinečnú kompetenciu zasiahnuť, ak zamestnávateľ prepustí alebo inak sa pomstí zamestnancovi, ktorý proti nemu oznámil niečo nezákonné.“
Úrad vo svojej výročnej správe za rok 2022 uvádza: „Spolupráca s tradičnými médiami je samozrejmou súčasťou komunikačného mixu, ktorý má za úlohu propagovať úrad a jeho aktivity smerom k širokej verejnosti. Počas roka bolo v médiách o úrade 508 zmienok a úrad publikoval 5 tlačových správ. Okrem štandardných správ v tlačených médiách či online článkoch dostal úrad priestor aj v rozhlasových a televíznych reláciách, kde najmä predsedníčka ÚOO komunikovala kompetencie a výsledky činnosti úradu. Ako už bolo spomenuté, úrad nadviazal aj mediálne partnerstvá – s denníkom SME v súvislosti s produkciou podcastu Neumlčaní a so spravodajským portálom Aktuality.sk pri online vysielaní diskusie úradu a TIS Cesta oznamovateľa – od podnetu k ochrane.“
Finančná správa úradu za rok 2022
Rok 1922 bol prvým rokom, kedy ÚOO prešiel kompletným rozpočtovým cyklom. Hoci sa nedá ešte povedať, že by išlo o rok úplne štandardný a do budúcna referenčný pre plánovanie rozpočtu organizácie. Spôsobené to bolo najmä tým, že do veľkej miery boli, okrem zdrojov štátneho rozpočtu, využívané pri realizácií aktivít úradu aj zdroje alokované pre rozbeh inštitúcie v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR.
Štátny rozpočet: Vzhľadom na to, že v roku 2022 bol personálny stav úradu takmer neustále naplnený, zdroje alokované na personál boli vyčerpané prakticky úplne. Zosúladenie naplnenosti personálneho stavu bolo zohľadnené aj v rozpočtovom opatrení, ktoré nastavil limity na mzdy a odvody z rozbehovej fázy na celoročnú.
Zdroje boli investované hlavne do vzdelávania odborných zamestnancov, propagácie činnosti úradu, do prác na posilnení bezpečnosti IT infraštruktúry a ochrany dát, realizáciu školení zodpovedných osôb, či na zabezpečenie softvérov, databáz alebo iných nástrojov potrebných pre každodenný výkon agendy.
Plán obnovy a odolnosti SR: Úrad na ochranu oznamovateľov vystupuje v Pláne obnovy a odolnosti SR ako prijímateľ v rámci Investície.
V roku 2022 preto prebehla v súvislosti s rekonštrukciou profesionálna architektonická súťaž a bolo zazmluvnené architektonické štúdio, poverené prípravou projektovej dokumentácie na realizáciu rekonštrukcie. Cieľom investície bolo zveľadiť a zmodernizovať budovu sídla ÚOO tak, aby spĺňala štandardy modernej, energeticky nenáročnej, bezbariérovej a pre klientov a zamestnancov dôstojnej administratívnej budovy.
Čerpanie prostriedkov z Plánu obnovy: Rekonštrukcia sídla 835 000 EUR, Úvodná mediálna kampaň 595 000 EUR, Hardvérové vybavenie 80 000 EUR, Softvérové vybavenie 195 000 EUR.
V súvislosti s celoštátnou pôsobnosťou úradu bolo tiež obstarané služobné motorové vozidlo na realizáciu aktivít mimo hlavného mesta, pričom sa pri nákupe dbalo na ekologickosť automobilu, čo sa premietlo do obstarania vozidla s hybridným pohonom.
Miroslav Heredoš: Riaditeľka úradu Zuzana Dlugošová pracovala 7 rokov na americkej ambasáde, je priamo spojená s Nadáciou otvorenej spoločnosti GeorgaSorosa, pôsobila vo VIA IURIS s tým, že jej advokátskou koncipientkou bola pani prezidentka. Podpredsedom úradu je Matej Uhlík, ktorý študoval na CentralEuropean Univerzite (CEU) v Budapešti, ktorú založil maďarský rodák George Soros. Ďalšia zamestnankyňa úradu Natália Pindochová je takisto bývalou zamestnankyňou americkej ambasády, kde pôsobila ako mediálna poradkyňa. K pánovi Sorosovi sa však na Slovensku akosi nikto nechce verejne priznať, robia to len tak pozabučky, hoci on sám otvorene priznáva, že už „ani nevie presne, čo sa s jeho nadáciami deje, on je už iba užívateľom konečných výhod.“
Na záver propagačné video samotného Úradu na ochranu oznamovateľov, aké pracovnoprávne vzťahy a porušenia medzi zamestnávateľom a zamestnancom patria do jeho kompetencie a sú predmetom jeho činnosti. Žiadne politické harašenie, ani svojvoľné riešenie politických nominácií, čo v jednom z rozhovorov uviedla dokonca aj samotná pani riaditeľka.
